Denník N

Chudobní a chudobnejší v čase korony

Mamička sa učí, ako merať dieťaťku mieru podvýživy.
Mamička sa učí, ako merať dieťaťku mieru podvýživy.

Situácia na Slovensku počas súčasnej pandémie sa nijak nelíši od humanitárnych kríz, ktoré sme doteraz sledovali hlavne v televízii. Problémy sú rovnaké, potreby tiež. A riešenia sa hľadajú za pochodu. Ak máme pocit, že to u nás s pomocou a nariadeniami nefunguje, tak si predstavme aké to musí byť v krajinách, kde okrem súčasnej pandémie prebieha ešte niekoľko ďalších kríz. Kde vo veľmi zlých hygienických podmienkach žijú milióny ľudí a nedostávajú mesačné výplaty. Ich skromný zárobok vystačí na jeden deň. Nemôžu nakúpiť zásoby múky, či ryže. Keby si aj mohli náhodou urobiť zásoby, zrejme by ich našli potkany.

„Buď silná a nezabúdaj na umývanie rúk,“ prišla mi správa na WhatsApp. A za ňou ikonky vody, mydla a umývajúcich sa rúk.

Správa, aké dnes vidíme takmer všade okolo nás. Rozdiel je v tom, že táto mi prišla z Kene.

Ako riaditeľka Slovenskej nadácie pre UNICEF dostávam často otázku, prečo zbieram peniaze na pomoc v iných krajinách, keď aj na Slovensku potrebujeme pomoc. A to hlavne teraz, keď aj my máme krízu. Viem, že potrebujeme. Ale na pomoc sa rada pozerám aj cez oči iných – tých, ktorí ju potrebujú viac.

Antony bol môj úplne prvý kamarát, ktorého som pred viac ako 10 rokmi stretla ako školáka v centre pre chlapcov z ulice v Nairobi. Dnes už mladý muž má za sebou ťažké detstvo, čas strávený na ulici, jazvy na tele od bitiek mačetou … Keď žil ako chlapec na ulici, živil sa hlavne krádežami. Nakoniec v saleziánskom centre pre chlapcov z ulice dokončil základnú a neskôr aj strednú školu. Postavil sa na nohy a snaží sa o to stále. Z času na čas sa ozve. Keď má funkčný telefón a peniaze na kredit. S deťmi z kenských slamov Nairobi som pracovala dávno, no ostali sme priateľmi a  je pre mňa vždy zaujímavé sledovať, čo si myslia o situácii vo svete, alebo ako sa ich život mení.

Žijú v jednoduchých podmienkach slamov Nairobi, sledujú situáciu aj na Slovensku a všimli si, že patríme medzi najbezpečnejšie krajiny v súčasnom období pandémie. Zaujímajú o to, ako situáciu prežívame my a pýtajú sa, či som zdravá. A ja som zvedavá, ako ovplyvňuje koronavírus ich bežný život a aké sú ich obavy.

Antony začal len nedávno podnikať. Po niekoľkých mesiacoch čakania a šetrenia si kúpil motorku, aby mohol pracovať ako moto-taxikár. Má ženu, ktorú stretol ako slobodnú matku a zobral ju k sebe aj s dieťaťom. Prežívali ťažké obdobie, lebo nedokázali platiť ani školu pre dieťa a popri tom sa snažili šetriť na motorku. Motorku konečne kúpil koncom minulého roka. Potrebovali každý deň aspoň trochu peňazí na jedlo a ďalšie základné potreby. A teraz jeho živobytie ohrozuje COVID-19

„Mám sa dobre, ale zajtra ma môžu zatknúť….,“ píše mi Antony. „ Koronavírus je už aj v Keni a Nairobi je najviac zasiahnuté. Musíme nosiť rúška. Ja síce jedno mám, ale neviem ako sa objavia moji zákazníci. Musím zájsť za krajčírkou a dať si ušiť pre istotu nejaké aj pre nich. Cena rúšok je strašne vysoká. Čakali sme, že ceny budú klesať a oni iba rastú. Nie sme si istí, čo máme robiť. Väčšina z nás musí pracovať, aby sme dokázali priniesť každý deň jedlo na stôl. Nemôžeme si dovoliť ostať doma. Nemáme našetrené peniaze, nemáme zásoby. Žijeme iba zo dňa na deň. Ostať budeme môcť doma iba v prípade, ak nám vláda pomôže s jedlom.“

Vládne nariadenia počúvajú všetci. Sú si vedomí, že v slame sa vírus môže šíriť rýchlo, lebo tam žije veľa ľudí pokope v skromných podmienkach, nemocnice pre chudobných sú slabo vybavené.

„Prežívame ťažké dni, lebo nevieme uplatniť vládne nariadenia v praxi. Ľudia sa boja, lebo my skrátka NEOSTANEME DOMA – nemôžeme. Potrebujem každý deň ísť do práce, aby sme prežili. Prezident sľúbil, že vyčlení nejaké peniaze pre tých najchudobnejších, ľudí s postihnutím alebo siroty. Nevieme, ako to pôjde.

Pre pár dňami ma poprosili, aby som urobil zoznam ľudí z našej komunity. Zaznamenávali sme mená. Bolo to dosť náročné. Bolo nám povedané, že príde nejaké jedlo a my budeme tí, čo budeme pomáhať s distribúciou. Nedali mi ani rúško, ani žiaden dezinfekčný prostriedok. Navštívil som toľkých ľudí. Vláda nás neberie seriózne. Cena rúšok stúpa. Obyčajné stojí 50 šilingov, medicínske masky okolo 100 – 200 šilingov (cca 1 -2 EUR). Boh nás ochraňuj.“

V Nairobi začali platiť nové zákazy.  Zákaz vychádzania a prichádzania do mesta. To isté platí aj pre Mombasu.

S čím všetkým musia bojovať títo ľudia? Cena rúška sa šplhá na úroveň ceny jedla na deň. Žili zo dňa na deň. Každý deň pracovali, aby mali základné potreby. Na ten istý deň. Teraz je práca obmedzená. Zákazníkov je málo. Deti sú doma. Okrem jedla budú chýbať peniaze aj na mydlo, či čokoľvek iné. Deti prestanú chodiť do školy tak ako u nás, ale školy sú platené. Veľká časť z nich sa pravdepodobne do školy už nikdy nevráti. Hlavne, ak rodičia nebudú mať na školné. Bude rásť počet podvyživených detí, kriminalita v slamoch a domáce násilie. Ak sa pozastavia aj očkovacie programy, predpokladá sa okrem vírusu korona aj rozširovanie ďalších chorôb.

Antony patrí medzi deti, ktoré vyštudovali aj vďaka pomoci zo Slovenska. Nehľadá možnosti, ako z krajiny utiecť. Hľadá si prácu doma a zapája sa do pomoci aj počas tejto krízy.

Každý človek má predsa rovnakú hodnotu. A pokiaľ nepomôžeme zastaviť koronavírus aj v chudobnejších krajinách, bude trvať oveľa dlhšie, kým sa svet opäť vráti do svojich starých koľají a na cestovanie si tiež budeme musieť všetci počkať…

 

 

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine, pracovala s mládežou na Slovensku. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.