Ako pocit ohrozenia a bezmocnosti v čase korony pomáha nezmyslom?

Od začiatku koronakrízy sme zaplavení množstvom informácií o novom koronavíruse – od stále stúpajúcich počtov nakazených a mŕtvych v jednotlivých krajinách, o tvrdých opatreniach, ako aj o pôvode a možnej liečbe COVID-19. Napriek tomu, že u nás zatiaľ nedošlo k najhoršiemu scenáru, zavretí vo svojich domovoch sa oveľa viac než inokedy obraciame k správam z oficiálnych zdrojov a sociálnych sietí a narastá v nás pocit bezmocnosti a obavy nielen zo samotného ochorenia, ale aj z budúcnosti. Pocity ohrozenia a bezmocnosti spúšťajú rôzne obranné mechanizmy, ktorých cieľom je zvýšiť subjektívny pocit kontroly a znížiť úzkosť. Medzi takéto obranné mechanizmy patrí aj hľadanie zmyslu v aktuálnych udalostiach prostredníctvom vytvárania konšpiračných teórií o vzniku, šírení či liečbe nového koronavírusu.

Prečo je to tak? Celospoločenské krízy a stresujúce udalosti – ako napríklad prírodné katastrofy, epidémie či krachy na burze – zvyšujú úzkosť a bezmocnosť. Úzkosť a bezmocnosť môžeme zmierniť, ak nájdeme v udalostiach nejaký zmysel alebo aspoň vinníka, ktorého možno vziať na zodpovednosť a potrestať. A to nám ponúkajú práve konšpiračné teórie – uspokojujú našu potrebu po nájdení zmyslu v nepredvídateľných udalostiach a dávajú nám tak (falošný) pocit istoty a kontroly. Je tomu tak preto, že proti tomuto konkrétnemu nepriateľovi sa vieme brániť jednoduchšie ako proti nevyspytateľným náhodným udalostiam bez konkrétneho vinníka, na ktorého by sa dalo ukázať prstom.

Doterajší výskum naozaj ukázal, že  keď experimentálne zvýšime u ľudí pocit úzkosti a bezmocnosti, vedie to k vyššiemu prijímaniu konšpiračných teórií [1, 2]. Súčasná kríza však umožňuje sociálnym vedcom preskúmať psychologické procesy pri podliehaní konšpiračným teóriám ako prebiehajú v skutočnom svete, nielen v laboratóriu. Súčasná situácia zasiahla nejakým spôsobom prakticky každého a väčšina z nás sa s krízou takýchto rozmerov za svojho života nestretla. To prirodzene vedie k neistote ohľadne našej budúcnosti a tým pádom aj k väčšej úzkosti. Nás preto zaujímalo, či zvýšená úzkosť a pocity bezmocnosti budú viesť nielen k vyššiemu prijímaniu konšpiračných teórií o novom koronavíruse, ale či budú mať za následok aj viac nepodložených presvedčení vo všeobecnosti.

Medzi nepodložené presvedčenia sme zaradili vieru v paranormálne javy, pseudovedu a všeobecné konšpiračné teórie. Náš zber dát prebiehal od 13. do 23. marca, čiže v čase po prvých identifikovaných pacientoch s COVID-19, keď sa na Slovensku začali zavádzať opatrenia a informácie sa menili zo dňa na deň.

Naše výsledky [3] naozaj ukázali, že ľudia, ktorí cítia väčšiu úzkosť a bezmocnosť počas súčasnej pandémie koronavírusu, mali osvojených viac konšpiračných vysvetlení týkajúcich a pôvodu a šírenia COVID-19.  V našom výskume sme šli ešte o krok ďalej ako predchádzajúce výskumy a ukázali sme, že ľudia, ktorí uveria konšpiračným teóriám o novom koronavíruse, sú zároveň ochotnejší veriť aj celej škále iných nepodložených presvedčení – či už ide o rôzne paranormálne javy, ako je viera v existenciu duchov, alebo alternatívnu liečbu pomocou kryštálov či konšpirácie ohľadom vedcov, ktorí taja informácie o dostupnej liečbe rakoviny a podobne.

Zamerali sme sa aj na to, či vnímanie rizika koronavírusu a dôvera v to, že vláda, WHO a doktori a vedci robia všetko pre to, aby zastavili šírenie vírusu, ovplyvní pocit ohrozenia a tak aj podliehanie konšpiračným teóriám o koronavíruse. Ukázalo sa, že kým subjektívne vnímanie rizika nového koronavírusu zvyšuje úzkosť, nemá priamy vplyv na prijímanie konšpiračných vysvetlení o koronavíruse. To znamená, že za podliehanie konšpiračným vysvetleniam sú zodpovedné skôr emočné faktory (pocity úzkosti a bezmocnosti) než kognitívne faktory (vnímanie rizika). Na druhej strane, ľudia, ktorí menej dôverovali rôznym inštitúciám a autoritám, že robia všetko pre zvládnutie súčasnej situácie, pociťovali nielen väčšiu bezmocnosť, ale nedôvera v autority viedla aj k celkovo vyššiemu prijímaniu konšpiračných vysvetlení. To nie je až také prekvapujúce zistenie, ak uvážime, že povaha konšpiračných vysvetlení je často založená práve na nedôvere v konanie vlády, vedcov či iných autorít.

Prečo sú tieto zistenia dôležité? V súčasnosti zažívame najväčšiu globálnu krízu za posledné roky. Koronavírus zasiahol mnohé krajiny tak náhle, že nemali čas sa dostatočne pripraviť a počty nakazených a mŕtvych sa znásobili v priebehu len pár dní. Kým odborníci z radov prírodných a lekárskych vied robia všetko pre to, aby šírenie koronavírusu zastavili, vedci zo spoločenskovedných odborov majú tiež dôležitú úlohu pri skúmaní emočných a kognitívnych reakcií na prebiehajúcu pandémiu. Nový výskum kanadských psychológov [4] napríklad ukázal, že v týchto dňoch a šíri mnoho dezinformácií o novom koronavíruse. Nie je prekvapujúce, že keď ľudia nevedia, čo majú robiť, uvítajú akékoľvek informácie, ktoré im pomôžu získať späť pocit kontroly a bezpečia. No hoci je to pochopiteľné, nekritické prijímanie upokojujúcich dezinformácií môže mať aj negatívne dôsledky v podobe nedôvery voči vládnym opatreniam či zvýšeným predsudkom a diskriminácií voči rôznym skupinám ľudí [5]. Preto uvedomenie si, ako nás vlastný strach robí zraniteľnejším voči manipuláciám a konšpiračným vysvetleniam, je dôležitým prvým krokom k tomu, ako zvládnuť súčasnú krízu bez horších „vedľajších škôd“.

Jakub Šrol

Vladimíra Čavojová

Eva Ballová Mikušková

Použité zdroje:

[1] van Prooijen, J.-W. (2019). An Existential Threat Model of Conspiracy Theories. European Psychologist, 25(1), 16–25.

[2] van Prooijen, J.-W., & Acker, M. (2015). The Influence of Control on Belief in Conspiracy Theories: Conceptual and Applied Extensions. Applied Cognitive Psychology, 29(5), 753–761.

[3] Šrol, J., Ballová Mikušková, E. & Čavojová, V. (n.d.). When we are worried, what are we thinking? Anxiety, lack of control, and conspiracy beliefs amidst the COVID-19 pandemic. Retrieved from https://psyarxiv.com/f9e6p/

[4] Pennycook, G., McPhetres, J., Zhang, Y., & Rand, D. (n.d.). Fighting COVID-19 misinformation on social media: Experimental evidence for a scalable accuracy nudge intervention. Retrieved from https://psyarxiv.com/uhbk9/

[5] Sorokowski, P., Groyecka, A., Kowal, M., Sorokowska, A., Bialek, M., Lebuda, I., Zdybek, P., & Karwowski, M. (n.d.). Information about pandemic increases negative attitudes toward foreign groups: a case of COVID-19 outbreak. Retrieved from: https://psyarxiv.com/j23vt/

Ilustračný obrázok: Ján Kurinec