Denník N

Ako materské školy „napadol koronavírus“

Koronavírus a COVID-19 prevetráva zdravotníctvo, ekonomiku, školstvo a všetky ostatné oblasti.  Ukázal vo svojej nahote hlavne ich slabé stránky. Keďže moje blogy sú zatiaľ výhradne o materských školách, tento bude o jednej veľmi slabej stránke materských škôl.

Boľavých miest v našom školstve je neúrekom, no len málokedy rozbolia tak, že ochromia celý organizmus a znemožnia mu fungovať. Niektoré „ochorenia“ sú chronické a materské školy trýznia dlhodobo, vytrvalo, niekedy viac a niekedy menej intenzívne.

Rovnako, ako v prípade aktuálnej pandémie spôsobenej koronavírusom u ľudí, tak aj v materských školách koronavírus priniesol ohrozenie ich existencie a fungovania v tých regiónoch a oblastiach, kde už nejaký problém je.

Najväčším rizikom pri verejnom ohrození je vždy nevedomosť zúčastnených a nerozumné správanie. Tak je tomu aj v prípade ohrozenia materských škôl. Tým rizikom spájajúcim   nevedomosť veľakrát s aroganciou moci sú v tomto zriaďovatelia. Áno, reč je opäť tak, ako pri mojom poslednom blogu, o obciach ako o väčšinových zriaďovateľoch materských škôl, ktorí často neberú (lebo nechcú) do úvahy poslanie materských škôl, nepoznajú ciele predprimárneho vzdelávania a tragicky podceňujú jeho význam – a čo je najhoršie, deti predškolského veku nepovažujú za hodné najvyššej pozornosti.

Pripomeňme si, že materská škola podľa § 28 zákona č. 245/2008 Z. z., teda podľa školského zákona „podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.“

Materská škola patrí do sústavy škôl na Slovensku a tak ako základná škola poskytuje základné vzdelanie, tak materská škola poskytuje predprimárne vzdelanie. U nás na Slovensku má výchova a vzdelávanie detí predškolského veku dlhodobú tradíciu. To, čo sa deti majú naučiť, čo si majú počas predprimárneho vzdelávania v materskej škole osvojiť,  sa riadi štátnym vzdelávacím programom, ktorý rovnako, ako štátne vzdelávacie programy pre základné a stredné školy schvaľuje minister školstva. O tom, čím je a čím nie je materská škola, čo sa tam učí a čo sa tam deje píšem v inom blogu. Tu postačí povedať, že je pre rozvíjanie dieťaťa skutočne veľmi dôležitá a  nenahraditeľná.

Toto všetko znamená, že materská škola je úplne prvou výchovno-vzdelávacou inštitúciou dieťaťa a ako sa píše aj v strategických dokumentoch EÚ, môže byť významným štartérom jeho lepšej budúcnosti. Práve predprimárne vzdelávanie sa ukazuje ako významný faktor úspešnosti detí na ďalších stupňoch vzdelávania. A nie je to len preto, že deti sa môžu pohrať s rovesníkmi a postrážia ich milé tety s veľkým srdcom. Je to hlavne preto, že tie tety – kvalifikované učiteľky presne vedia, čo, kedy, prečo, ako, s čím dieťa učiť, aby rozvíjalo svoj potenciál, aby napredovalo, aby sa zmysluplne učilo. O toto v súčasnosti prichádzajú tisíce detí a nie je to preto, že by učiteľky učiť nechceli. Je to preto, že si ich zriaďovatelia myslia, že je to zbytočné, že to tieto deti nepotrebujú. Doslova a bez preháňania takto rozhodli o deťoch bez odborného podkladu, prevažne bez predchádzajúcej diskusie s riaditeľkami materských škôl..

Vážne prešľapy zriaďovateľov alebo ktoré deti za to stoja a ktoré nie

Mnohé obce a mestá v čase mimoriadnej situácie úplne rezignovali na akékoľvek fungovanie materských škôl. Starostovia a primátori učiteľky pod hrozbou výpovede donútili k OČR, či PN, v lepšom prípade uplatnili prekážku v práci s určením priemernej mzdy zamestnancom podľa §142 ods. 3 Zákonníka práce, prípadne bez akejkoľvek dohody uplatnili §142 ods. 4 so 60 % mzdy a učiteľky teda v oboch prípadoch ostali doma a majú byť rady, že ich neprepustili. Nie je toto vydieranie? Veruže je.

Odhliadnime však teraz od pracovno-právnych vzťahov, ponechajme ich inšpektorátu práce a pozrime sa na dôsledky.

Dôsledkom je úplná strata kontaktu detí so systematickou výchovou a vzdelávaním. Počty takýchto detí musia byť v tomto období ohromujúce a určite aj sú, pretože ich chodí do materských škôl viac ako 160 000 a verte či neverte, to číslo je správne a takmer presné. Treba si uvedomiť, že zhruba 1/3 z týchto detí sú predškoláci, teda deti , ktoré od septembra 2020 nastúpia do prvého ročníka ZŠ; ide aj o deti s nadaním, o  deti so zvýšenou potrebou systematického odborného vedenia, ktoré im bohužiaľ rodičia zabezpečiť nevedia. Nejde však len o deti, ktoré potrebujú zvláštnu pozornosť. Ide vždy o všetky deti. Pritom aj náš najdôležitejší strategický dokument  Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na s.16  v časti Stav napĺňania ukazovateľov Stratégie Európa 2020 V SR v roku 2017 uvádza, že: „Participácia detí na predprimárnom vzdelávaní je na Slovensku nízka a stagnuje. V priemere krajiny EÚ už cieľ Stratégie EÚ 2020 dosiahli. V roku 2016 participovalo na Slovensku na predprimárnom vzdelávaní 76,5 % (EÚ 96,9 %) detí vo veku od 4 rokov po vek začatia povinnej školskej dochádzky. V roku 2010 to bolo 76,9 % (EÚ 92,9 %). Cieľ Stratégie pre rok 2020 je 95 %.“ Ale kde je vlastne problém? Prečo nemáme dosť miesta pre všetky deti? Kto zriaďuje materské školy? Kto má materské školy na starosti? Napoviem vám – sú to najmä mestá a obce – nie je to ministerstvo školstva, ako garant výchovy a vzdelávania, i keď by sa to bežnému pozorovateľovi zdalo akokoľvek logické.

Ministerstvo školstva v súčasnosti deklaruje, že učiteľky materských škôl sú rovnako učiteľkami ako všetci ostatní učitelia, o čom sa môžete presvedčiť na stránke https://www.ucimenadialku.sk/, kde nájdu všetky školy, zriaďovatelia aj rodičia už teraz veľké množstvo materiálov ako učiť na diaľku, a to aj pre materské školy. Pre tento účel vznikla aj stránka https://www.zavretaskola.sk/, ktorá tiež ponúka sekciu pre materské školy a viete prečo? Lebo to má zmysel. V konečnom dôsledku však moc nad tým, ktoré deti sa učiť budú a ktoré nie, majú zriaďovatelia – teda zväčša mestá a obce.

Na viacerých miestach vyššie spomínaného strategického dokumentu určujúceho smerovanie školstva sa zdôrazňuje zlepšenie dostupnosti predprimárneho vzdelávania pre všetky deti. V mnohých obciach však ani náhodou nejde o deti. Ide len a len o peniaze. Zriaďovatelia materských škôl nepoznajúc prácu učiteliek, nedoceňujúc jej význam a považujúc materské školy len za úschovne hodili deti za hlavu a premýšľajú len v číselných hodnotách (podobne ako strýko Držgroš z Káčerova) a zabúdajú na hodnoty ľudské a kultúrne, ku ktorým nesporne patrí aj výchova a vzdelávanie.

Pozrite si malú nepríjemnú ukážku toho, ako tragicky zlyhávajú mnohé obce a mestá ako skutoční a väčšinoví garanti dostupnosti výchovy a vzdelávania pre deti predškolského veku. Je vo výpočet  podnetov z terénu, ktorých mi chodí neúrekom na mail ako predsedníčke Rady pre rozvoj materských škôl, alebo sa o nich dočítam na sociálnych sieťach:

  • V niektorých obciach sa uvažuje o rušení tried materských škôl v rámci šetrenia v dôsledku očakávaných výpadkoch príjmov obcí. To znamená, že sa v niektorých obciach úplne vážne uvažuje o tom, že bude od septembra nie viac ale menej miest ako doposiaľ.
  • Niektorí starostovia považujú za užitočnejšie, keď učiteľky roznášajú v obci letáky alebo maľujú interiér alebo aj exteriér ako to, že na diaľku pracujú s deťmi a hľadajú spôsoby ako ich viesť. V podstate sa učiteľky stali zbytočnými zamestnancami, ktorých treba nejako zabaviť aby im ľudia nezávideli, že sedia doma a robia si svoju prácu (zoznam prinášam nižšie), ktorá si vyžaduje veľmi úzku spoluprácu a kooperáciu s rodičmi, pretože predškolské deti ešte nevedia čítať a písať, samozrejme až na výnimky.
  • V niektorých obciach, pod hrozbou výpovede, sú učiteľky doma vypísané na vynútených PN, či OČR a vôbec sa od nich neočakáva akýkoľvek kontakt s deťmi ani pracovný výkon. Takýto prístup je dôkazom obmedzeného pohľadu na prácu učiteliek, čo ilustruje za všetko aj jedna hláška zo sociálnej siete: „To ako chcete deťom na diaľku utierať zadky?“
  • V niektorých obciach a mestách si zriaďovatelia vysvetlili prekážku v práci s následným znížením mzdy na 80 % tak, že učiteľky pracujú za mzdu 80 %, dokonca aj 60 % a naďalej robia s deťmi online aktivity, riaditeľky robia naďalej potrebné úkony (administratíva, personálne, ekonomické riadenie a podobne). Argumentuje sa tým, že keby to tak nebolo museli by ich prepustiť.

Na tomto mieste chcem a musím povedať, že mnohé z týchto učiteliek napriek zníženej mzde, vynútenej a v podstate asi aj nezákonnej PN, či OČR s deťmi na diaľku naďalej pracujú, lebo im to nedá.  Lebo cítia zodpovednosť za udržiavanie vzdelávacích návykov detí aj napriek nepochopiteľnému a často aj protizákonnému prístupu zriaďovateľov, ktorí sú väčšinou aj zamestnávateľmi, pretože materské školy sú len ojedinele samostatnými právnymi subjektmi.

Príkladom toho, že obciam a mestám často vôbec nejde o deti ale len o financie,  je aj najnovšia požiadavka ZMOS, ktorý požaduje odloženia účinnosti povinného predprimárneho vzdelávania na rok 2023, teda až o tri roky a to nie na základe odborných argumentov, ale voľne povedané preto, že „ sa to nestihne“, „nie sú peniaze“. To znamená, že obce a mestá otvorene priznávajú, že  nemajú ani personálne ani ekonomické kapacity na zavedenie povinného  predprimárneho vzdelávania do praxe a to aj napriek tomu, že mali dostatok času, príležitostí a dovolím si povedať aj prostriedkov aby to pre ne nebol problém. Dovolím si na základe tohto tvrdiť, že mnohé obce sú brzdou, hrozbou aj rizikom rozvoja predprimárneho vzdelávania a ranej starostlivosti o deti na Slovensku. Mnohé z nich sú brzdou reforiem a v niektorých mestách a obciach dokonca akékoľvek reformy a inovácie usilovne a vytrvalo bojkotujú a ohrozujú.

Dajme deťom šancu alebo ako na to

Výchovno-vzdelávacia činnosť je v materskej škole veľmi osobná a interaktívna a učenie sa dieťaťa je založené na fyzickom kontakte a komunikácii prevažne s dospelým, teda s s učiteľkami. Preto je pre učiteľku v materskej škole ťažšie učiť na diaľku. No tie učiteľky, ktorým to zamestnávateľ (zriaďovateľ) umožnil, prišli na mnoho spôsobov a veľmi sa snažia a deti z toho môžu len profitovať. Snažia sa, aby deti mali aké také štruktúrované odborné vedenie. Snažia sa, aby predškoláci napredovali a zdokonaľovali sa a dosiahli školskú spôsobilosť. Snažia sa, aby rodičia dali hrám detí v domácom prostredí výchovno-vzdelávací rozmer, lebo každá hra a každá činnosť, ktorú dieťa robí poskytuje veľký potenciál pre jeho učenie sa. Ako k tomu prídu deti z tých obcí a miest, kde sa starosta alebo primátor proste rozhodol, že deti v jeho obci/meste za to nestoja?

Tak teda, ako to je, niektoré deti za to stoja niektoré nestoja? Nemali by mať všetky deti rovnaké šance a príležitosti? Nemá nám dospelým ísť o blaho všetkých detí bez rozdielu? Máme dovoliť, aby sa medzi deťmi vytvárali a prehlbovali rozdiely?

Je  načase pouvažovať o podobe systému odborného riadenia v školstve na strednej úrovni – teda medzi štátom (najvyššia úroveň) a materskou školou (konečná úroveň). Je nevyhnutné vyžadovať, aby samosprávy začali všemožne podporovať výchovu a vzdelávanie svojich najmenších občanov – detí v predškolskom veku a prestali neodborne a len cez filter financií zasahovať do riadenia školstva a boli ako väčšinoví zriaďovatelia prinútené správať sa zodpovedne.

Čo môžu učiteľky v materskej škole robiť, aby na diaľku pomohli deťom rozvíjať sa? Môžu:

  • tvoriť špecifické sady úloh a aktivít pre deti na rozvíjanie konkrétnych spôsobilostí, pričom frekvenciu ich online posielania alebo iného doručovania si dohodnú s rodičmi,
  • pravidelne rodičov informovať o aktuálnom dianí a aktuálnych usmerneniach MŠVVaŠ a zriaďovateľov,
  • pokračovať v rámci možností v projektoch materskej školy, tvoriť rôzne online výzvy, súťaže, navrhovať aktivity v súlade s projektom (napríklad enviroprojekt Zelená škola),
  • vyhľadávať a posielať rodičom linky na  obsahovo kvalitné webové sídla a aktivity vhodné pre deti predškolského veku,
  • pripravovať a posielať rodičom pracovné listy a aktivity tematicky viazané na konkrétny obsahový celok (napríklad Prebúdzanie jari, Hmyzí mikrosvet a podobne),
  • dávať rodičom do pozornosti vhodné televízne programy a relácie,
  • poskytovať námety pre rozvíjanie špecifických zručností – grafomotorické cvičenia, strhanie, skladanie z papiera, hry na rozvíjanie hrubej, jemnej motoriky,
  • poskytovať telefonicky alebo online poradenstvo pri riešení rôznych výchovno-vzdelávacích problémov a podporu pre realizáciu aktivít s deťmi,
  • v rámci technických možností cez video-hovor viesť krátke aktivity s deťmi,

Okrem toho môžu:

  • tvoriť školské časopisy v elektronickej forme ako nástroj udržania kontaktu s rodinou,
  • pripravovať nástroje a spracúvať podklady pre autoevalváciu školy, či vlastných školských vzdelávacích programov,
  • pripravovať nové projekty,
  • pripravovať nové metodické materiály,
  • tvoriť učebné pomôcky,
  • spracúvať výstupy z aktualizačného vzdelávania potrebné pre jeho ukončenie a ešte mnoho iného.

Záver

V súčasnej situácii možnosť aj kvalita výchovy a vzdelávania detí v predškolskom veku tancuje na tenkom ľade možností rodičov a  učiteliek.

Nikto nemá právo, pre vidinu ušetrenia financií, brať učiteľkám materských škôl šancu nájsť si k deťom cestu aj v tejto neľahkej dobe. Nezastrašujte ich výpoveďami, nenúťte ich ísť na PN, OČR, čerpať si dovolenku; neznevažujte ich spoločenský status kadejakými zbytočnými náhradnými úlohami, nechajte ich, nech sa skontaktujú s rodinami a „svojimi“ deťmi, na ktorých im často záleží ako na vlastných.

Každá riaditeľka dobre pozná svojich zamestnancov aj možnosti rodičov, preto dobre vie, ako adresne nastaviť výchovno-vzdelávaciu podporu svojich detí aj takto, ako sa s obľubou hovorí „na diaľku“. Nechajte ich robiť si svoju prácu a nastaviť učenie na diaľku tak, ako sa dá najlepšie.

Je absolútne neprijateľné, ak v jednom meste učiteľky každý deň komunikujú s deťmi a s rodičmi a v inom meste sú učiteľky doma kvôli prekážke v práci na strane zamestnávateľa. Niekde tie prekážky v práci sú a niekde nie sú? A čo alebo kto je teda tou prekážkou? Odpovedzte si sami.

Je nevyhnutné konečne zabezpečiť, aby riaditeľky materských škôl nemuseli zakaždým prehltnúť profesijnú zodpovednosť, zabudnúť na svoje poslanie a ohnúť chrbát pred zriaďovateľom, ako zamestnávateľom, ktorého prioritou nie sú deti, nie je kvalitné predprimárne vzdelávanie ale vždy a za každých okolností len financie a tomu podriaďujú svoje rozhodnutia.

Niektoré deti na Slovensku teda za to stoja a niektoré nie. Kto o tom rozhoduje a podľa akého kľúča sa rozhoduje?

 Zdroje sú priamo v texte

Teraz najčítanejšie