Denník N

Menej suverénnosti by prospelo

Starosta Zlatých Klasov Marek Rigó dal najavo, že dokáže veci riešiť citlivo a primerane miestnym podmienkam. Foto: Marek Rigó 2018
Starosta Zlatých Klasov Marek Rigó dal najavo, že dokáže veci riešiť citlivo a primerane miestnym podmienkam. Foto: Marek Rigó 2018

Mali by sme byť jednotní a solidárni – tak hovoria niektorí lídri v dnešných pohnutých časoch pandémie. Nie vždy je možné ich príkaz bezhlavo počúvať. Je ťažké dodržať najmä tú jednotnosť, keď v prvej chvíli viete, že príkaz nemá nič spoločné s rozumom, solidárnosťou a ani ľudskou dôstojnosťou.

Vedel to aj starosta obce Zlaté Klasy Marek Rigó a svojich obyvateľov odmietol testovať za účasti vojakov. Zavolal súkromnej firme a tá bez problémov urobila testy ľuďom, ktorí ich mali absolvovať. Obec sa nachádza v okrese Dunajská Streda, má 3750 obyvateľov, z toho približne 2400 Rómov. Marek Rigó tak dal najavo, že dokáže veci riešiť citlivo a primerane miestnym podmienkam.

Každý, kto sa zaujíma o tému koronavírusu v osadách vie, že podľa odborníkov sa môže nová choroba šíriť trinásťkrát rýchlejšie ako v bežných lokalitách. Vieme, že v osadách nie sú vytvorené podmienky na karanténu. Obyvatelia obcí, ktoré boli uzavreté a sú strážené vojakmi a policajtmi majú veľké šťastie, pretože podľa všetkých informácií robia vojaci svoju prácu profesionálne a správajú sa k ľuďom korektne.

Aký je plán B? Keď sa objaví koronavírus v ďalších osadách, tiež sa uzatvoria a budú v nich zdraví s chorými? Ľudia nebudú mať prístup k bankomatom ani k potravinám, ktoré si zvyknú kupovať?. Zástupcovia štátu nechceli prikázať 30 ľudom karanténu v štátnych zariadeniach a radšej uzatvorili do karantény 6000 ľudí. Pán europoslanec tvrdí, že uzavreté lokality boli najkritickejšie na Slovensku. Tomu uverí len človek, ktorý osady nevidel ani z diaľky a je jasné, že pán Pollák hovorí, čo sa mu práve hodí.

Jednako človek, ktorého premiér prezentuje ako najväčšieho odborníka na Rómov v krajine by mal vedieť, že rómska komunita nie je homogénna skupina ľudí a že žije v rozličných podmienkach. Odporúčať testovanie armádou všade, kde žijú Rómovia je nezmysel. Povedať, že všetci, ktorí reagovali na testovanie a uzavretie osád sú svätuškári z Bratislavy, mali by si zobrať rúška a ísť do osád je povrchné a autoritárske. Mala by tam ísť aj ombudsmanka, či renomovaná sociologička venujúca sa téme desaťročia? Mali by ísť do osád aj ľudia z Rady Európy? Vyjadrovať sa s dešpektom o mimovládnych organizáciách nie je práve najlepší spôsob komunikácie. Navyše, keď sa ozvali aj mimovládne organizácie, ktoré v teréne sú. Pre Rómov, ktorí žijú v chudobe a majú nízke vzdelanie, je šťastím, že ich práva niekto bráni, pretože sami to nedokážu. Ľudské práva a demokracia sú zrkadlom spoločnosti a v čase krízy platí toto pravidlo niekoľkonásobne.

Teraz najčítanejšie

Agnes Horváthová

Zakladateľka a štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom. Vyštudovala žurnalistiku v Bratislave. Rómskej téme sa venuje od roku 1991. Najprv ako dopisovateľka rómskych novín a časopisov na Slovensku i v Čechách. V rokoch 1995 – 1999 pracovala ako projektová manažérka v Nadácii pre podporu občianskych aktivít. V rokoch 2000 – 2006 administrovala projekty Svetovej banky pri Úrade vlády SR a na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR zamerané na integráciou rómskych komunít. Pracovala tiež ako PR manažérka na Úrade splnomocenkyne vlády SR pre rómske komunity. Dve funkčné obdobia bola členkou Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny pri Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny za rómsku národnostnú menšinu.