Denník N

Kto prinesie Slovensku Novú dohodu.

Som presvedčená, že na Slovensku bude nevyhnutné riešiť zanedbané témy aj v čase hospodárskeho prepadu.

Občas musíme vstúpiť do ticha a trpezlivo čakať na akýsi druh potvrdenia, že sme na správnej ceste. Je to dobrý spôsob, ako zabrániť tomu, aby nám naše vlastné ego prekážalo na ďalšej ceste. Dnes však musíme ísť ďalej a konať podľa vlastných najlepších intuícií. Na potvrdenie správnosti nášho konania musíme čakať tak či tak.

Konanie teda niekedy vyžaduje ešte väčšiu odvahu ako trpezlivé čakanie. Čo ak to nevyjde? Čo potom urobíme? Napríklad v strane SPOLU, či už budeme čakať alebo sa pohneme vpred, malo by to byť v duchu jednoty a presvedčenia, že aj keď sa mýlime, naše rozhodnutie nás spája viac ako rozdeľuje.

4. marca 1933, počas najchmúrnejších dní Veľkej hospodárskej krízy, novozvolený prezident Franklin D. Roosevelt predniesol svoj prvý inauguračný príhovor.

„V prvom rade mi dovoľte presvedčiť vás, že jediná vec, ktorej sa musíme báť, je samotný strach,“ povedal.

Sľúbil, že bude konať rýchlo, aby čelil „temnej realite okamihu“ a ubezpečil Američanov, že „bude viesť vojnu proti mimoriadnej udalosti“, akoby „nás v skutočnosti napadol cudzí nepriateľ.“ Jeho prejav dal mnohým ľuďom istotu, že si vybrali muža, ktorý sa nebál podniknúť odvážne kroky na vyriešenie problémov národa. Prezident Roosevelt však nielen rozprával, ale najmä konal.

Ponúkol Američanom Novú dohodu (New deal), čo bola séria programov, ktorých cieľom bolo obnoviť prosperitu krajiny. Keď nastúpil do úradu, konal rýchlo, aby stabilizoval hospodárstvo a poskytol pracovné miesta a pomoc tým, ktorí najviac trpeli. Počas nasledujúcich ôsmich rokov spustil programy a legislatívne opatrenia, ktoré sa týkali fiškálnej politiky, bankovej a menovej reformy, verejných prác, pomoci vidieku a farmárom…

Prezident začal ukončením prohibície – jedného z najrozpornejších problémov dvadsiatych rokov – „umožnil Američanom opäť si kupovať pivo“. Umožnil stavať priehrady pozdĺž rieky Tennessee, ktoré riadili záplavy a generovali lacnú vodnú energiu pre obyvateľov tohto regiónu. V ten istý mesiac kongres schválil zákon, ktorý platil poľnohospodárom s komoditami, aby prestali obrábať polia s cieľom ukončiť prebytky v poľnohospodárstve a tak zvýšiť ceny. Zaručil, že pracovníci budú mať právo kolektívne vyjednávať za vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. Okrem zákona o pozemkových úpravách, presadil Roosevelt aj 12 ďalších významných zákonov vrátane zákona o bankovom účte a zákona o pôžičke vlastníkom domov.

Takmer každý Američan našiel v tejto pestrej zbierke zákonov niečo, čo ho trápilo, a všetkým bolo jasné, že vláda podniká „priamu, ráznu“ akciu, ktorú im sľúbil. Nová dohoda pokračovala Druhou Novou dohodou, v ktorej prišiel s projektom poskytovať pracovné miesta nezamestnaným –  zameriaval sa na verejné projekty, ako je výstavba pôšt, mostov, škôl, diaľníc a parkov. Tento prístup dal prácu aj umelcom, spisovateľom, divadelným režisérom a hudobníkom.  Bol prijatý aj zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý zaručil dôchodky miliónom Američanov, zriadil systém poistenia v nezamestnanosti a stanovil, že federálna vláda pomôže starať sa o nezaopatrené deti a zdravotne postihnuté osoby.

Keď počúvame viac či menej realistické predpovede vývoja po dúfajme úspešnom zvládnutí pandémie COVID19, ktoré hovoria až o 20% prepade hospodárstva, keď pripočítame prebiehajúce klimatické zmeny a ich dopady na naše životy, je zrejmé, že program obnovy spoločenstva a jeho udržateľného života bude musieť obsahovať mnohé druhy expertíz, a zároveň bude musieť byť ponukou pre mnohé vrstvy spoločnosti, aby mal vôbec šancu presadiť sa.

Jedným z mnohých príkladov dlhodobo neriešených problémov je pretrvávajúca segregácia rómskeho obyvateľstva a prehliadanie potrieb stoviek tisícov detí a dospelých, ktoré by v normálnej fungujúcej spoločnosti boli zdrojom prosperity pre celok.

V tej súvislosti je pre mňa z Novej dohody najzaujímavejší Program Rekonštrukcie Portorika (PRRA) – jeden zo šlabikárov Novej dohody. Jeho primárnymi cieľmi bolo snaha o hospodársku stabilitu v Portoriku počas veľkej hospodárskej krízy prostredníctvom vytvárania pracovných miest, rozdeľovania pôdy, projektov verejných prác a životného prostredia vrátane iniciatívy v oblasti zdravia. Tento projekt fungoval až do roku 1955.

Som presvedčená, že aj na Slovensku bude nevyhnutné riešiť zanedbané témy aj v čase hospodárskeho prepadu.  Že to je možné, ukazuje aktuálne úsilie bratislavského tímu vedenia mesta. Práca s obmedzenými zdrojmi, ktoré investujeme do opatrení na zmiernenie neudržateľných podmienok života tisícok ľudí v sociálnej núdzi, či už ide o seniorov, ľudí bez strechy nad hlavou, či týrané matky s deťmi aj počas prebiehajúcej pandémie, je toho dôkazom.

To súčasne nebráni pokračovať v pretrhávaní korupčných sietí, realizácii súťaží na verejné priestory či výstavbu nájomných bytov. Že je potrebné byť pripravený vopred, ukazuje PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE pre Bratislavu, na ktorého tvorbe som participovala. Zaväzuje sa v ňom priniesť zmeny v spravovaní mesta, jej efektívneho fungovania a lepšiu kvalitu života. Je odpoveďou na aktuálne výzvy, ktorými sú vysporiadanie sa s klimatickou zmenou a sociálnymi zmenami.

Napriek výsledku parlamentných volieb, a paradoxne aj vďaka nečakanej pandémii, čaká Slovensko na svoju Novú dohodu. Otázkou ostáva, kto sa tejto úlohy ujme komplexne,  prinesie ju na stôl a presvedčí dostatočný počet ľudí o jej potrebnosti.

Teraz najčítanejšie

Lucia Štasselová

Od roku 2014 pôsobím v komunálnej politike, som poslankyňa v Ružinove aj v hlavnom meste za Ružinov. V roku 2018 som bola druhýkrát zvolená do mestského zastupiteľstva Bratislavy, stala som sa viceprimátorkou hlavného mesta Bratislava, pre oblasť sociálnych vecí a rozvoj dostupného nájomného bývania. Som tiež členka predsedníctva Slovenského centra fundraisingu.  Spoluiniciovala som založenie Kolégia pamäti národa pri občianskom združení Post Bellum. Spoluzakladala som Nadáciu pre deti Slovenska, projekt Hodina deťom. Som vydatá, manžel je riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave,  máme spolu 5 detí a jedenásť vnúčat.