Denník N

Keď je Veľká noc Paschou

Rozhovor s Alexandrou narodenou v Rumunsku a žijúcou na Slovensku

Na Slovensku žijú cudzinci pochádzajúci z rôznych národov a krajín, ktorí si v povedomí alebo i navonok uchovávajú svoje pôvodné tradície. Spomedzi mnohých aj cudzinci z Rumunska, ktorých je dnes na Slovensku približne 8 000. V nedeľu, 19. apríla 2020, oslavujú Veľkú noc, ktorú pravoslávni veriaci nazývajú Pascha. Pridržiavajú sa juliánskeho kalendára, preto majú, oproti ostatným kresťanom, sviatky neskôr.

Pascha je jeden z najdôležitejších náboženských sviatkov v krajine. Podľa tradície musia všetci pravoslávni Rumuni absolvovať nočnú slávnostnú liturgiu, po ktorej sú posvätené sviatočné jedlá. Vo veľkonočnom koši má už tradične svoje miesto koláč, soľ, masť, cukor, farebné vajcia a niekedy aj víno. Takto požehnané jedlá sú potom solidárne darované aj chudobným zo susedstva, pretože spolupatričnosť je súčasťou slávenia zmŕtvychvstania.

Pani Alexandra Mruk Papaianopol sa z Rumunska na Slovensko presťahovala v roku 2006. Pracuje ako projektová manažérka, no okrem toho je aktívnou charitatívnou pracovníčkou a trojnásobnou mamou (čochvíľa už 4-násobnou!). Má dvojité občianstvo: rumunské a slovenské. Spolu sme sa rozprávali o tom, ako sa u nich v rodine a rodnej krajine oslavuje veľkonočný sviatok.

– Ako slávia Veľkú noc Rumuni na Slovensku?  Kde sa koná oslava a kedy?

– Rumunsko je krajina, kde sa viac ako 90 % ľudí považuje za veriacich. Veľká noc je najväčší sviatok pre kresťanov a myslím si, že aj naša veľká diaspóra sa snaží rešpektovať, aspoň čiastočne, rumunské tradície. U rumunských pravoslávnych je predveľkonočný pôst najdlhším a najprísnejším pôstom roka. Pôst pre nás znamená nejesť nič živočíšne – to znamená ani ryby, mliečne výrobky, vajíčka… – ale ani neorganizovať oslavy, vrátane krstín a svadieb, modliť sa a vynechať veľa vecí, ktoré sa počas roka považujú za ‚radostné‘. Pre tých, ktorí chcú pristúpiť k sviatosti zmierenia – a skoro všetci veriaci tak robia aspoň na Veľkú Noc a Vianoce – by takýto pôst mal trvať aspoň týždeň a v deň prijímania sa nič nesmie jesť ani piť. Hneď po spovedi sa môže pristúpiť k prijatiu eucharistie. U nás sa predpokladá, že človek je hriešny a zhreší každý deň, preto sa na prijímanie môže ísť len po spovedi.

– Čo znamená v Rumunsku pojem „čierny pôst“?

– Počas Veľkej soboty dodržiavame v Rumunsku čierny pôst. Znamená to, že nejeme a nepijeme nič, až kým sa neskončí polnočný obrad vzkriesenia a môžeme pristúpiť k prijímaniu. Nočná bohoslužba začína vždy presne o polnoci a začína krásnym obradom zmŕtvychvstania, kedy kňaz oznamuje trikrát po sebe, že ´Kristus vstal z mŕtvych,‘ a ľudia odpovedajú ‚naozaj vstal z mŕtvych‘. Na konci bohoslužby sa môže pristúpiť k sviatosti eucharistie a až potom sa ide domov, kde všetkých čaká veľkonočná večera. Je to najchutnejšia večera roka, po dlhom pôste, s vynikajúcim jedlom.

– Ako  slávite Veľkú noc Vy a Vaša rodina na Slovensku?

– V našej rodine sa snažíme pridať niečo z každej strany. Keďže naše deti sú pokrstené v katolíckej viere – podľa môjho manžela, tie staršie už prežívajú dosť intenzívne pôstne obdobie. Posledné roky slávime Veľkú noc podľa katolíckeho kalendára, nakoľko tieto sviatky vychádzajú skoro vždy medzi našimi kresťanskými denomináciami v rozdielnych časoch. Dlhé roky sme oslavovali Veľkú noc v oboch termínoch, hlavne keď moji rodičia prichádzali na pravoslávne sviatky na Slovensko na návštevu.

– Takže posledné roky dodržiavate slovenské tradície?

– Áno, zúčastňujeme sa obradov veľkonočného trojdnia a na Bielu sobotu sa snažíme večerať po obradoch, čo najbližšie k polnoci. V našej rodine sa zakaždým pripravujú aj rumunské, aj slovenské jedlá.

– Aké slovenské a rumunské špeciality pripravujete?

– Zo slovenských špecialít sú to hlavne studené pokrmy. Ja zvyknem robiť rolády, veľkonočnú tlačenku a pridať nejaké údeniny. Teplé chody väčšinou pripravujeme podľa rumunských tradícií – sarmale, teda mäsom plnené viničné alebo kapustové listy s polentou alebo kukuričnou kašou a kyslou smotanou, jahňacie mäso, ktoré sa pripravuje na viac spôsobov, keďže u nás sa skoro všetky veľkonočné jedlá pripravujú z jahňaciny, tradičný veľkonočný koláč – cozonac – pasca, a farebné veľkonočné vajíčka. Tieto rozbíjame na začiatku jedla ťuknutím medzi sebou. Počas tohto rodinného rituálu jeden ťukne o vajíčko druhého a povie ‚Kristus vstal z mŕtvych‘ a následne druhý odpovedá ‚naozaj vstal z mŕtvych‘. Zvykneme požehnávať jedlo a tiež víno.

– Sú aj rozdiely medzi Slovenskom a Rumunskom v oslave Veľkej noci?

– Rozdiely sú určite v prežívaní ‚fyzického pôstu‘ a tiež cítim, že v Rumunsku sa akoby ‚smúti‘ 40 dní pred Veľkou nocou, ako príprava na tú najväčšiu udalosť. Obrady počas Veľkého týždňa sú podobné; v našich pravoslávnych chrámoch samozrejme všetko trvá oveľa dlhšie, aj to fyzické prežívanie je možno z tohto pohľadu intenzívnejšie pre ‚obyčajného človeka‘. Aj samotné sobotné čakanie na polnočné obrady vzkriesenia, kedy mnoho ľudí dodržiava „čierny pôst“ dodáva celej situácii atmosféru uvedomenia si obety Krista na kríži. Počas dňa sa pripravuje jedlo, ale nikto nesmie jesť, kým sa polnočný obrad neskončí.

A, ako som už spomenula, sú veľké rozdiely čo sa týka aj samotného veľkonočného jedla. Pamätám si, ako rodičia pripravovali doma možno aj 10 druhov rôznych jedál z jahňacieho mäsa s využitím každého kúska zvieraťa, a taktiež veľkonočné torty, cozonac a iné, ktoré sa inokedy počas roka nejedávajú. Celé je to veľmi výnimočné.

Tiež si pamätám veci, ktoré sa robievali s určenou pravidelnosťou. Napríklad vajíčka sa farbili len vo štvrtok pred Veľkou nocou, lebo pri farbení sa používal ocot a na Veľký piatok sa nesmeli používať veci spojené s Ježišovým ukrižovaním, teda ani ocot, klince… Taktiež si pamätám, ako sme v Rumunsku veľmi intenzívne prežívali tú výnimočnú udalosť, ktorou bola eucharistia prichádzajúca po dlhom a náročnom období pôstu a modlitieb.

– Máte aj tradíciu oblievania na Veľkonočný pondelok?

– Tradícia oblievania je v Rumunsku trochu odlišná. Zvykne sa to robievať na dedinách a nápadníci oblievajú len slobodné dievčiny, ku ktorým prejavujú náklonnosť a chceli by ich požiadať o ruku. Robí sa to v skupinách, kde skupina mladíkov odprevádza nápadníka za jeho milou, ktorý má následne privilégium obliať alebo hodiť do potoka svoju vyvolenú. Tieto skupiny sa nápadne podobajú na skupinky mladíkov, ktorí na Slovensku stavajú pod oknami dievčat máje.

– Na Veľkú noc máte zaujímavú tradíciu: umývanie požehnaným veľkonočným vajcom natretým červenou farbou. Robíte to tiež? Na čo to slúži? 

Robí sa to len v jednej malej časti na východe Rumunska v okolí mesta Galati. Osobne túto tradíciu nepoznám. Je to lokálna tradícia. Máme takýchto tradícii po celom Rumunsku strašne veľa.

– Kde na Slovensku môže bežný človek spoznať viac rumunskú kultúru a tradície?

Najväčšie sviatky, najmä Veľká noc, sú najlepšou príležitosťou spoznať naše tradície, hlboké prežívanie, modlitby a veľkú obetavosť. Rumunsko je krajina plná tradícii, každý región ich má rôzne a krásne. ‚Martisorul‘ alebo ‚Babele‘ sú taktiež tradície, ktoré stále dodržiava väčšina Rumunov aj v zahraničí, v mesiaci marec.

Na Slovensku, sa často organizujú kultúrne programy, prezentácia tradícii, jedla z Rumunska, koncerty a kultúrne podujatia, ktoré spájajú Rumunov v zahraničí a prezentujú výnimočné veci Slovákom, ktorí majú o tieto veci záujem.

– Aká veľká je rumunská diaspóra na Slovensku, ako funguje a organizuje aj kultúrne podujatia? Ako by sme sa mohli zapojiť?

Podľa štatistík bolo koncom roka 2019 spomedzi občanov EÚ pracujúcich na Slovensku najviac Rumunov – 8,7 tisíc. Myslím si, že na Slovensku funguje viacero komunít, podľa mesta, kde býva najviac Rumunov. Posledné roky sledujem kultúrne podujatia, kulinárske prezentácie, koncerty a prezentácie rumunských tradícií v Bratislave. Dobre funguje aj FB stránka Rumunov na Slovensku, kde sa často ľudia snažia podporovať tieto akcie a tiež organizovať stretnutia pre krajanov počas rumunských štátnych sviatkov.

autorka a fotografie: Irina Adamova


Fakty o migrácii  na Slovensku:

Od roku 2004 prevažujú medzi pracovnými migrantmi občania EÚ. Z krajín EU sú na Slovensku najčastejšie zamestnaní cudzinci z Rumunska, Českej republiky a Maďarska. Podľa viacerých výskumov súvisia reálne dôvody príchodu 90% migrantov na Slovensko so zamestnaním. Nezamestnanosť, zle platobné podmienky a nemožnosť profesionálneho uplatnenia v krajine pôvodu sú hlavnými dôvodmi príchodu migrantov z Ukrajiny, Srbska, Bulharska, Rumunska, Vietnamu a Číny.

(zdroj: Publikácia Náš Spoločný domov, 2019. Publikácia je súčasťou trojročného projektu MIND – Migration. Interconnectedness. Development. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o vzťahu medzi udržateľným rozvojom, migráciou a úlohou EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce)

#cojedomov

Teraz najčítanejšie

Čo je domov?

Čo je domov? je celoeurópska kampaň o význame domova, dôvodoch migrácie a dôležitosti udržateľného rozvoja. Kampaň je realizovaná prostredníctvom projektu MIND (Migration. Interconnectedness. Development) pod záštitou Slovenskej katolíckej charity.