Denník N

Keď má imaginárna majiteľka kaviarne aj imaginárny plán pre ministra

Stane sa aj Vám, že sa občas zamyslíte nad tým, akú prácu by ste chceli robiť a máte veľmi konkrétne (a veľmi zidealizované) predstavy o tom, ako by to asi vyzeralo? Ja som napríklad roky túžila žiť v malom mestečku v Taliansku, kde by som na kamennom námestí vlastnila cukráreň. V mojich predstavách bolo všetko slnečné, voňavé a gelato s ,,oblížprstom” sa predávali v podstate sami. Keďže o káve, pečení zákuskov, varení gelata a prevádzkovaní akéhokoľvek biznisu nemám ani potuchy, tak som chvalabohu, zostala majiteľkou pasticcerie len vo svojich predstavách… Sú však ľudia, ktorí sa nedajú tak ľahko odbiť. Napríklad nový minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Moja predstava o rokovaniach ohľadom zostavenia vlády je asi takáto… Posty sú viac-menej rozdané a väčšina prítomných ľudí je v podstate naštvaná a/alebo sklamaná. Kvôli vlastnému emočnému rozpoloženiu si nevšimli, že jeden post zostal ešte neobsadený. Igi mrkne na papier a zvolá: ,,Ach, skoro som zabudol. Potrebujeme ešte niekoho na ministerstvo práce…”

Ľudia sa nechápavo pozerajú okolo seba. Mihál je mimo hry, Kiska je mimo hry, Nicholsonová tiež. Ticho začína byť trápne a tak Boro povie: ,,Šak počkaj, veď to je ten flek, čo má v názve aj rodinu, nie?” Riči a Verča prikývnu, hoci Verča sa bojí toho, čo príde. Boro však pozrie na svoje papiere a jemu je to všetko v tom momente jasné: ,,To berieme my! Veď to sa nám hodí k názvu strany!”

Igi aj Riči si s  úľavou vydýchnu. Veď kto by už len chcel dobrovoľne riešiť niečo, čo negeneruje zisk a čo nemá k dispozícii ani utajované skutočnosti. Len ešte niekoho vhodného na ten flek nájsť…

Boro najskôr skúsil odborníčku Peťu, ale to už ho aj Igi s touto odbornosťou poslal do péčka. A v tom to prišlo! Boro predsa nemá ešte žiadne ministerstvo pre Miňa! A Miňo musí byť ministrom! Miňo predsa nebude sedieť v kúte!

Veľká chvíľa pre človeka, ktorý chcel byť prezidentom, potom aspoň ministrom vnútra a keď už to vyzeralo, že zostane radovým poslancom s nenaplnenými ambíciami, tak sa stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ave Cézar!

A teraz z fikcie do reality.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je, podľa mňa, jedno z najkomplikovanejších ministerstiev. Už nejakú dobu nemalo šťastie na príčetnú ministerku (Woleková, Radičová) alebo ministra (Mihál). Je to ministerstvo, ktoré potrebuje reformy úplne rovnako intenzívne ako školstvo, zdravotníctvo či vnútro.

Napriek tomu, že som sociálna pracovníčka, nebudem sa tváriť, že rozumiem tejto oblasti komplexne, do detailov a z každého uhlu pohľadu. Moje skúsenosti aj vzdelanie sú limitované, a naopak, život v zahraničí mi čiastočne rozširuje obzory. Práve preto, že si uvedomujem, aké komplikované oblasti toto ministerstvo pokrýva, očakávala by som, že ten, kto ho riadi má nejaký plán alebo aspoň predstavu, akou agendou naplní svoje funkčné obdobie. Skúsim počkať ,,akademických” 100 dní na prvé drafty takéhoto programu.

Čo si myslíte, že by malo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ,,riešiť”?

Ja si myslím, že jeho hlavnou náplňou by malo byť zabezpečenie well-beingu pre všetkých ľudí žijúcich na území Slovenska (áno, nie pre občanov a občianky, ale pre obyvateľov a obyvateľky). Well-being je komplexný pojem a nedá sa preložiť výlučne ako blahobyt, aj keď blahobyt je jeho súčasťou. Well-being je o pocite vlastnej spokojnosti, o schopnosti zvládať stres, o dobrom fyzickom i mentálnom  zdraví obyvateľov, o ich šťastí a životnom naplnení. Súčasťou well-beingu je aj dobrá starostlivosť, ktorej sa im v každom veku a v akomkoľvek zdravotnom stave dostáva, a to bez ohľadu na ich ekonomické možnosti.

Agenda MPSVR je však natoľko široká, že na nejaký well-being obyvateľstva už jednoducho nezostáva čas. Ak by som sa opäť zasnívala, tak by som toto ministerstvo v prvom rade riadne reorganizovala. A to i za cenu počiatočných obrovských výdavkov.

Celé P by som pridružila do sekcie hospodárstva. Veď o čom je práca a politika zamestnanosti, keď nie v prvom rade o hospodárstve? A kto by mal ideálne zamestnanosti a práci rozumieť lepšie, než práve minister alebo ministerka hospodárstva? Možno by sa potom nestalo, že zahraničné firmy dostanú obrovské stimuly a úľavy na daniach za postavenie fabrík v regiónoch s najnižšou nezamestnanosťou. Ak by minister hospodárstva bol zodpovedný aj za oblasť zamestnanosti, určite by tlačil na to, aby sa rozvíjali ekonomicky tie časti Slovenska, kde je nezamestnanosť najvyššia. Bol by zodpovedný nielen za pritiahnutie investora, ale aj za jeho vhodné nasmerovanie do oblastí, kde to Slovensko najviac potrebuje. Well-being by sa potom oveľa rovnomernejšie distribuoval naprieč krajinou a jej obyvateľmi.

Celú oblasť S, teda sociálnych vecí, by som už konečne spojila s oblasťou zdravia, pretože sú to len ťažko oddeliteľné oblasti s mnohými prienikmi. Kľudne by mohli mať aj dvoch ministrov. Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí by ucelene zastrešovalo obe tieto oblasti, zjednodušili by sa procesy, ktoré teraz nezvláda ani jedno z týchto ministerstiev. Za všetky oblasti spomeniem napríklad tzv. sociálne lôžka v nemocniciach, ich financovanie alebo zriadenie iných sociálnych služieb, kam by chorí klienti a klientky boli z nemocnice distribuovaní.

Podobne sú na tom takmer všetky sociálne fenomény, ktoré si viete predstaviť – dieťa trpí poruchou príjmu potravy a je hospitalizované v nemocnici. Čo potrebuje okrem zdravotnej starostlivosti? Kvalitné sociálne služby. Mama rodiny ochorie na rakovinu, je dlhodobo hospitalizovaná a pracujúci otec zostane sám s dvoma deťmi. Kto by mal okamžite reagovať? Správne! Sociálne služby. A takto môžeme pokračovať hodiny. A ak spojíme tieto dve oblasti dokopy, je šanca výrazne posilniť  medzisektorovú spoluprácu, a zlepšiť život všetkých ľudí.

Na čo by však ani v takomto prípade nemalo zabúdať je skvalitňovanie a rozširovanie služieb. To, čo ľudia odvedú na daniach sa im musí vrátiť. Ministerstvo musí vytvárať kvalitné legislatívne rámce, ktoré podporujú vznik nových typov služieb v jednotlivých samosprávach. Úplne mi chýbajú niektoré typy zákonov, napr. niečo ako zákon o službách v oblasti duševného zdravia. Budú tam presne vymenované služby, ktoré majú byť dostupné a bezplatné pre klientov. Pri každom psychiatrickom oddelení by mal napr. byť denný stacionár, pri každom neurologickom oddelení minimálne stacionár pre ľudí s ochoreniami pamäte. Rovnako zákon o službách pre starnúcu populáciu – presne prepočítané podľa aktuálnych štatistík, koľko musíme mať miest v domovoch sociálnych služieb pre seniorov, aké voľnočasové aktivity má mesto seniorom zabezpečiť, aký je dopyt po opatrovateľských službách v domácnosti a pod. A opäť by som mohla pokračovať na niekoľkých stranách. Treba okresať priame finančné dávky a treba akútne rozširovať sociálne služby!

R ako rodina by som zmenila na Ministerstvo pre rodinu a sociálno-právnu ochranu detí. Opatrenia pre rodinu sa vnímajú takmer výlučne cez zvyšovanie dávok, čo je veľmi zúžená predstava o tom, čo by rodiny od štátu privítali. A keďže je to ministerstvo rodiny, tak musí zastrešiť životné situácie všetkých rodín. Áno, aj tých, ktoré akoby neexistovali, napr. rodiny rovnakopohlavnných párov, rodiny žijúce vo vylúčených komunitách či rodiny prichádzajúce na Slovensko z odlišného kultúrneho prostredia.

Sociálno-právna ochrana detí nedostala snáď ešte nikdy pozornosť, ktorú by potrebovala. Treba definovať počty rodín, ktorým sa môže jedna pracovníčka sociálno-právnej ochrany detí venovať. Nemôžu to byť stovky prípadov. Ak majú naozaj dobre spoznať danú rodinu a jej potreby, musia tieto rodiny reálne stretávať a tráviť s nimi čas. Nemôže to byť  len o formálnej evidencii, ale o reálnej sociálnej práci s rodinou. A na to potrebujú tieto ženy a muži čas a kontinuálne vzdelávanie, ktorého súčasťou je supervízia. Navýšte počty týchto pracovníkov a pracovníčok. Robia jednu z najťažších prác v tejto celej oblasti – rozhodujú o osude rodín a detí a preto potrebujú tú najvyššiu možnú podporu. Musia totiž rozhodovať bezchybne.

Môj, v hrubých rysoch načrtnutý plán je tu, ale nenechajte sa zmiasť. Ja som stále len imaginárna majiteľka cukrárne v Montepulciano a čakám, s čím príde pán minister :)

Teraz najčítanejšie

Ľubica Vyšná

Som rozpoltená medzi dve krajiny. Jedna už nie je úplne mojím domov a tá druhá sa ním ešte úplne nestala. Aj o tom budú moje príspevky. O živote vo Fínsku, aj o živote na Slovensku. A aj o kadečom inom. Príjemné čítanie! V angličtine som začala viac blogovať na vlastnej stránke: www.mysalmiakkilife.fi