Denník N

Strnadíkova lživá galéria fotografií

Hoaxy, fake news, manipulácie, hybridná vojna. Pojmy, ktoré dnes pozná snáď každý. Priam v kryštalickej podobe si ich môžeme vychutnať v jednom z príspevkov istého Kotlebovho fanúšika, Stanislava Strnadíka, vo verejnej skupine „Za národné, kresťanské a sociálne Slovensko.“

Stanislav Strnadík v skupine uverejnil celkove 68 fotografií, ktoré majú ilustrovať škody a obete na životoch počas bombardovania Juhoslávie lietadlami NATO v roku 1999. Všetci poznáme krvavú históriu jej rozpadu. A hoci vieme, že bombardovanie NATO vyvolalo vyčínanie srbskej armády a srbských polovojenských oddielov v Kosove, ktoré obrátilo na útek státisíce etnických kosovských Albáncov, ako aj oprávnené obavy medzinárodného spoločenstva z novej Srebrenice, nechcem spochybňovať utrpenie Srbov počas leteckých útokov, ktorých cieľom bolo zastaviť Miloševiča. Každého mŕtveho či raneného mi je úprimne ľúto a kritizovať je možné každého. Netreba však zabúdať, že práve bombardovanie zastavilo dlhotrvajúce krviprelievanie a umožnilo ukončiť bratovražednú vojnu medzi jednotlivými časťami a národmi bývalej Juhoslávie. A iba na okraj, povolenie k preletom lietadiel NATO nevydal Václav Havel, ktorého Strnadík nazýva zradcom, lebo na to ako prezident nemal žiadne právomoci, ale vláda premiéra Miloša Zemana, súčasného otvorene proruského a pročínskeho prezidenta Českej republiky.

V tomto prípade ale ide najmä o to, aké prostriedky používa Strnadík na vyvolanie nenávisti k paktu, ktorého sme členmi. Hoci krvou a drastickými zábermi sa Strnadíkov súbor fotografií priam hemží, faktom je, že okrem jednej fotografie obete bombardovania v meste Niš, všetky ostatné zábery na ktorých sú mŕtve telá, nepochádzajú z bombardovania Juhoslávie letectvom NATO a nie sú na nich mŕtvi občania Srbska a Čiernej Hory, ktorá v tej dobe ešte bola súčasťou oklieštenej Miloševičovej Juhoslávie.
Práve naopak. Hneď prvá Strnadíkom prezentovaná fotografia zachytáva exodus kosovských Albáncov pred srbským terorom rozpútaným Miloševičom a paramilitárnymi srbskými oddielmi. Popis k fotografii informuje o hromadnom a systematickom znásilňovaní kosovských žien Srbmi, ktoré cielene používali ako bojový prostriedok v rámci etnických čistiek.

Po sérii fotografií zachytávajúcich dym, plamene, horiace a rozrumené stavby či rodinné domy poškodené bombardovaním, nasledujú tri fotografie zo sýrskeho Aleppa, zničeného bojmi medzi protivládnymi rebelmi a vojskom Bašára Asada.

V poradí ďalšia fotografia je tiež zo Sýrie, tentoraz z Damašku. Zachytáva situáciu po výbuchu vozidla naloženého výbušninami a odpáleného teroristami z Islamského štátu.

Po fotografiách železničných a cestných mostov a budov zničených bombami lietadiel NATO, prichádzajú na rad opäť utečenci a opäť ide o kosovských Albáncov utekajúcich pred vyčínaním srbských jednotiek v Kosove.

Nasleduje záber na mŕtve telá ležiace na zemi v dvoch radoch. Mŕtvi opäť nie sú Srbi, ale bojovníci Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) zastrelení Srbmi v meste Rogovo z roku 1999.

Nie inak je to aj na ďalšej fotografii. Opäť ide o mŕtvych kosovských Albáncov z UCK, zastrelených Srbmi.

Ďalšie Strnadíkove fotografie nás zavedú do Bosny v roku 1992. Polovojenské oddiely „Arkanovi tigri“ sa tu v tej dobe dopustili početných vojnových zločinov. Viedol ich profesionálny zločinec Arkan, ktorého jeho vlastní zastrelili v jauári 2000 v hale belehradského hotela.

Aj ďalšie zábery sú z Bosny, konkrétne zo Srbmi obliehaného a ostreľovaného Sarajeva.

Nasleduje návrat do Kosova, konkrétne do Prištiny.

A znovu obliehané Sarajevo v roku 1992. Muž zranený streľbou srbského snajpera.

Obeťami bombardovania lietadlami NATO sa zrejme omylom, stali aj albánski utečenci.

Sarajevo, chlapec nesúci bandasky s vodou v zničenom meste počas srbskej blokády.

Masaker Albáncov špeciálnou srbskou jednotkou v Recaku.

Sarajevo, bosniansky Srb zavraždený bosnianskymi moslimami.

Kosovo. Jeden zo Srbov zmasakrovaných kosovskými Albáncami pri Radonickom jazere v roku 1998.

Sarajevo, mínometný útok na trhovisko vo februári 1994 pri ktorom zahynulo 68 ľudí.

Sýria, ruským letectvom zbombardovaná nemocnica 18.2.2018.

Sýria, obete chemického útoku v Damašku.

Kosovo, rómsky chlapček poranený albánskymi extrémistami.

Sarajevo, obete po útoku na tržnicu.

Kosovo, rómski utečenci vyháňaní kosovskými Albáncami.

Sarajevo, jún 1995, žena ranená srbskou paľbou.

Mostar, historický most poškodený paľbou bosnianskych Chorvátov.

Bagdad po teroristickom útoku Islamského štátu.

Sarajevo, detská obeť srbského snajpera.

Sarajevo, útok na tržnicu v roku 1994.

Sarajevo, sestra oplakáva padlého bosnianskeho Chorváta.

Strnadíkov lživý a manipulačný príspevok má ku dnešnému dňu viac ako tisíc zdieľaní, 497 lajkov a 140 komentárov. Samozrejme, až na zriedkavé výnimky, pochvalných. Spišskonovoveský kaviarnik Stettner, dáva pred Strnadíkom klobúk dolu. Naozaj sa Stettner domnieva, že si lož zaslúži pochvalu? Naozaj je prípustné šíriť nenávisť k organizácii, ktorej sme členmi drastickými fotografiami obetí srbskskej agresie v Kosove či Bosne? Fotografiami zo Sýrie, či dokonca z Iraku? Alebo aj fotografiami, kde sú obeťami síce kosovskí Srbi či Rómovia, ale usmrtili ich kosovskí Albánci, nie letecké útoky NATO?

A teraz sa pozrime, prečo som ako titulnú fotografiu použil práve fotografiu Mariána Kotlebu. Jednoducho preto, že Strnadík patrí evidentne k fanúšikom a voličom jeho strany.

Konečne, vôbec sa tým netají, keď v komentári píše: „Ja som volič ĽSNS.“

Strnadíkove sympatie má však okrem Kotlebu aj niekto iný. Je to Rusko a Strnadík neváha takto nahlas snívať: „Verím, že dnes už smiešna ,, armáda,, SR odmietne poslušnosť novej vláde a obrany vlasti a jej občanov sa ujme dobre pripravená proslovenská vojenská skupina Slovenskí branci… Ak by súčasná vláda nabrala ešte väčšiu odvahu, mohla by rovnou pozvať časť armády Ruskej federácie aj s technikou k nám na Slovensko na spoločné vojenské cvičenie… Dotiahneme referendum o vystúpení z NATO do konca a americké vražedné politice ukážme, že my, Slovania, si vieme chrániť našu vlasť, naše rodiny a našu budúcnosť! A čo s proamerickými politikmi – vlastizradcami u nás? Zabavme im a ich rodinám majetok a vyžeňme ich z našej krásnej vlasti!“ Čo poviete, nezaváňajú plány pána Strnadíka o pozvaní armády Ruskej federácie biľakovským, tzv. pozývacím listom z roku 1968, po ktorom nasledoval 23-ročný pobyt okupačných vojsk na území vtedajšieho Československa, ktorého sme boli súčasťou? A kde berie Stanislav Strnadík, ktorý evidentne komolí slovenčinu, oprávnenie vyháňať niekoho zo Slovenska? A nepáchne toto celé tak trochu vlastizradou?

Najmä ak Strnadíkove aktivity pokračujú, hoci zatiaľ nie veľmi úspešne, aj takouto formou.

 

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.