Denník N

Koronavírus a rozklad Vyšehradskej štvorky

Vlajky V4

Na stokrát vyvrátené reči o tom, ako nám Európska únia v tejto kríze nepomáha, sa už ani neoplatí reagovať. Oveľa zaujímavejšie je upriamiť pozornosť na to, ako sa nám rozpadla Vyšehradská skupina. Zoskupenie, ktoré sa v posledných rokoch profilovalo takmer vždy ako bojovník proti niečomu, akoby nemalo čo povedať, keď sa má bojovať za niečo.

Vyšehradská štvorka si, bohužiaľ, v uplynulom období v Európe vybudovala povesť nekonformného telesa bez konštruktívnych návrhov. To by samo o sebe bolo možno aj celkom pochopiteľné, keď človek vezme do úvahy fakt, že kľúčové prvky jej viditeľnej agendy boli zamerané na mediálne príťažlivé témy s navonok pozitívnym prínosom pre jej členov v opozícii voči nespravodlivému západu: imigračná politika, dvojitá kvalita potravín a podobne. Pri tvorbe novej Európskej komisie jej túto orientáciu dlhšie etablovaní členovia spočítali a i napriek rečiam o „víťazstve“ zostala V4 akurát tak pachuť premeškanej príležitosti. Stredoeurópski politici naďalej tvrdili, že skupina nikdy nebola taká silná ako dnes.

Prišiel koronavírus a bájka o štyroch štátoch ťahajúcich za jeden povraz sa rozsypala ako domček z karát. Koordinácia protivírusových opatrení je blízka nule a snáď s výnimkou spolupráce pri repatriácii občanov (ktorá ale na podobnej úrovni prebieha aj s inými partnermi) a česko-slovenskej súčinnosti pri importe zdravotníckeho materiálu je viac ako kontraproduktívna. Na Slovensku sú rúška základným ochranným prostriedkom, v Maďarsku vláda od ich nosenia odrádza. Navyše, štáty si navzájom zavreli hranice. Každý svojím vlastným spôsobom, v inom dátume a s inými podmienkami. Reciprocita uviazla v slovníku cudzích slov. Netreba ani chodiť do detailov, stačí si spomenúť na uzavretie poľských hraníc pre všetkých okrem vlastných občanov, arbitrárne s nikým nekonzultované rozhodnutie maďarskej vlády o radikálnom znížení počtu otvorených hraničných priechodov so SR, či najnovšie vyžadovanie potvrdení o teste na koronavírus zo strany slovenskej vlády pre pendlerov. Každý po svojom, každý na vlastnom piesočku.

Zrazu nie sme V4, ale štyri nezávislé entity vedené mužmi s celkom vysokým egom. Je pochopiteľné, že každá vláda chce ochrániť zdravie svojho vlastného obyvateľstva. Je ale nepochopiteľné, ak považuje občanov ostatných troch krajín za zdravotnú hrozbu. Všetky vyšehradské štáty prijali svoju sadu opatrení, ktoré väčšinou patria medzi najsilnejšie na kontinente. Napriek tomu sa na Slovensku tvárime, že Čech, Maďar či Poliak sú pre nás zdravotné riziko, zatiaľ čo napríklad v Poľsku si myslia, že potenciálnymi nosičmi nákazy sú Slováci, Česi a Maďari. Inými slovami, tvárime sa, že napríklad Čech je pre Košičana väčšie riziko ako Martinčan. Z epidemiologického hľadiska ide v aktuálnej situácii o rovnaký blud, akým by bolo kompletné otvorenie hraníc pre všetkých cudzincov. Vedecké metódy a vzájomná spolupráca jednoducho ustúpili strašeniu a vnútropolitickému budovaniu imidžu silných lídrov.

Je zaujímavé, ako rýchlo sa V4 bola schopná dohodnúť, že tých pár desiatok zblúdilých imigrantov (ktorí u nás poväčšine ani nechcú ostať) je nepredstaviteľným rizikom pre našu kultúru a obyvateľstvo. Ak sa však máme koordinovať v časoch koronavírusu, dialóg viazne, ako keby si nikto ani neuvedomoval, ako úzko sú naše ekonomiky prepojené a že pre spoločnosť z dlhodobého hľadiska ide o oveľa dôležitejšiu tému. Spoločné opatrenia štyroch štátov v strednej Európe a ich spoločné odstraňovanie by nepochybne priniesli viac pozitív ako sólo misie a „trucpodniky“, ktoré vidíme dnes. Je to pritom jednoduché: Pravidlá cezhraničného prechodu treba navzájom zladiť. Plány otvárania ekonomiky treba skoordinovať. Nemá zmysel otvoriť slovenskú fabriku pri odstávke poľských dodávateľov, ani naopak. Treba zaviesť lepšiu výmenu zdravotníckych informácií. Ak si nechceme zbytočne konkurovať, treba sa pokúsiť prijať podobné opatrenia na stimuláciu našich ekonomík. A hlavne: netreba stigmatizovať cudzincov, a už vôbec nie tých, ktorých by aj xenofób mohol označiť ako „našich“. Alebo sme zabudli, že naša sila je v spolupráci?

Vyšehradská štvorka nepochybne má v európskej politike svoju budúcnosť. Ak však chce byť raz naozaj taká silná, ako sa prezentuje navonok, najskôr by si mala vybudovať svoje renomé vo vnútri. Je ľahké byť navzájom solidárny v pekných časoch, ale keď to V4 nedokáže aj v tých ťažkých, z politického hľadiska je mŕtva.

Teraz najčítanejšie

Martin Grančay

Vysokoškolský pedagóg, výskumník, projektový manažér, cestovateľ, sprievodca cestovného ruchu, obdivovateľ leteckej dopravy. Odborne sa venujem teóriám medzinárodného obchodu, gravitačným modelom a ekonomike medzinárodnej civilnej leteckej dopravy. Mám rád Slovensko a ako sprievodca ho predstavujem zahraničným turistom, aby sa sem chceli vrátiť a aby o nás šírili dobré meno. Milujem cestovanie, najlepšie všade tam, kde môžem spoznať nové kultúry. Čím dlhší a komplikovanejší let, tým lepšie. :-)