Slovák si získal dôveru separatistov aj ukrajinských vojakov. Pri písaní knihy takmer prišiel o život

Tento mesiac uplynul šiesty rok od začiatku bojov na Donbase. Ich koniec je stále v nedohľadne, napriek všetkým diplomatickým aktivitám, protokolom podpísaným v Minsku, sľubom a snahám prezidenta V. Zelenského. V súčasnosti konfliktu už takmer nikto nevenuje pozornosť, šesť rokov bojov unavilo znepriatelené strany aj zahraničné médiá.

O to viac som rád, že som natrafil na knihu „Donbas – svadobný apartmán v hoteli Vojna“, napísanú Slovákom, ktorý to všetko zažil na vlastnej koži. Tomáš Forró je nezávislý novinár a cestovateľ, ktorý sa venuje vojnovým konfliktom a najmä tomu na Ukrajine. Na okupovaných územiach Donbasu a v okolí frontu pôsobil od roku 2016 a články na túto tému zverejňuje dodnes. Je skvelé, že na Slovensku máme vojnového reportéra, ktorý sa kvalitou a odvahou vyrovná aj reportérom z Vice News a podobne ako oni  navštevuje, nebezpečné vojnové oblasti, pričom sa často sám vystavuje obrovskému riziku pri získavaní informácií pre svoje články a knihu.

Kniha Donbas výborne vykresľuje obe strany frontovej línie a ponúka skúsenosti a príbehy politikov, oligarchov, vojakov, žoldnierov, ale aj bežných ľudí zasiahnutých vojnou a zážitky samotného autora. Ten sa výrazne zameriava na bežný fenomén dnešných vojen – na dobrovoľníckych a žoldnierskych bojovníkov. Okolo niekoľkých z nich vystaval svoj príbeh. Sú medzi nimi aj Slováci a Česi, ktorí odišli bojovať za Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, či Gruzínec bojujúci na strane Ukrajiny, ktorého životným poslaním je boj proti Rusku, kdekoľvek sa naskytne príležitosť.

Národností, ktoré sa pridali do vojny, ktorá nie je ich, je nespočetne veľa a T. Forró výborne vykresľuje ich psychologické profily a pohnútky, ktoré ich viedli k dobrovoľnému zabíjaniu na fronte vo vojne, ktorá nie je ich. Popritom odhaľuje absurditu konfliktu a silu propagandy, vďaka ktorej mnohí obyvatelia žijú v úplne inej realite a vďaka ktorej sa dokázali postaviť proti svojim susedom a svojmu štátu (ktorý na nich tiež neraz zabudol a postavil sa proti nim).

Okrem vojakov sa príbeh sústredí aj na tragické osudy civilov, ktorým vojna zobrala všetko a ktorí sa snažia prežiť z extrémne nízkej výplaty alebo dôchodku, prípadne si privyrábajú pašovaním rôznych tovarov cez frontovú líniu. Kniha sa snaží aj o širšie pochopenie konfliktu, jeho príčin a súvislostí.

Autor nazýva ukrajinský konflikt „zamrznutým konfliktom“, no ako sa na vlastnej koži presvedčil, (pri každodennom bombardovaní, streľbe či jeho vlastnom zajatí a vypočúvaní), boje sú stále veľmi živé a situácia by sa dala označiť za konflikt s nízkou intenzitou. Na rozdiel od Náhorného Karabachu, Kosova či Podnesterska sa prímerie porušuje takmer každý deň. Už však nedochádza ani k veľkým vojenským stretom akými boli boje o Ilovajsk či Donecké letisko v predošlých rokoch.

Kniha zaujme tvrdými faktami aj reálnymi príbehmi, ktoré drsne vykresľujú vojnovú realitu Donbasu. Rozhodne sa oplatí prečítať.