Denník N

Potrebujeme štartovať ekonomiku

Foto: TASR/Pavel Neubauer
Foto: TASR/Pavel Neubauer

Podľa prognóz zverejnených v médiách môžeme očakávať, že pandémia koronavírusu prinesie v tomto roku recesiu aj slovenskej ekonomiky. Predpokladá sa, že to bude na úrovni cca 7,2 % HDP a o prácu príde 88 000 ľudí.

Súčasná koalícia nastupovala do vlády v období a za podmienok, aké naša krajina doposiaľ nezažila. Bez akejkoľvek doby na prípravu vhupla rovnými nohami do obrovskej krízy. Nastúpili po 12 rokoch vlády Smeru s lukmi, ktoré však boli bez šípov. Bývalá vláda im okrem iného zanechala len prázdny sklad štátnych hmotných rezerv, zdravotníctvo v stave, ktoré by nezvládlo nápor bežnej chrípky a takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Po mesiaci uzavretia našej krajiny, zastavenia života v nej a dodržiavania opatrení v najväčšej možnej miere, sme sa dostali pred dilemu, či je cieľom držať sa naďalej posledných priečok v počte nakazených, alebo začať zachraňovať ekonomiku. Premiér sa dlho zameriaval len na to prvé, to druhé v určitom momente prestal vidieť, čo sa z dlhodobého hľadiska nemusí vyplatiť, pretože úroveň starostlivosti o chorých závisí od zdravotníctva, do ktorého musia tiecť peniaze. Tie peniaze sa nedajú vytlačiť. Dajú sa síce požičať, ale lepšie je ich vyprodukovať, vyrobiť. Richard Sulík vidí aj tú druhú stranu mince. Opakovane volá po urýchlenom otváraní prevádzok, ktoré už otvorene hlásia svoje existenčné problémy. Vo firmách, predajniach a malých prevádzkach pracuje 200 až 300 tisíc ľudí. Áno, toto číslo možno predstavuje len 2 %  HDP našej ekonomiky, no zároveň osudy státisícov ľudí, ktorí potrebujú živiť seba a svoje rodiny.

Tak, ako sa nemôžeme pozerať na pandémiu len z epidemiologického  hľadiska, tak sa nemôžeme pozerať na ekonomiku len z hľadiska predávania áut do zahraničia. Musíme myslieť aj na domácich výrobcov, podnikateľov, reštaurácie, hotely, predajničky s rôznym tovarom, ktorých tržby a výplaty pre ich zamestnancov sú závislé od dopytu na Slovensku.

V kríze, akej čelíme, musíme prehodnocovať všetky aspekty kriticky a prispôsobovať jednotlivé opatrenia aj ich vývoju a s chirurgickou presnosťou nastavovať jednotlivé pravidlá. Hlavným cieľom by malo byť zabezpečenie pripravenosti zdravotníctva na riešenie choroby COVID 19 a zároveň návrat všetkých občanov do bežného života. Lebo najlepším opatrením bude to, že všetci budeme môcť robiť to, čo sme robili pred krízou. Po takejto stratégii na národnej úrovni volá aj samotná EÚ. Očakáva exit plán krajín, vďaka ktorému budú schopné koordinovane uvoľňovať opatrenia a postupne štartovať svoje ekonomiky. Presne taký plán, aký predstavila Česká republika v piatich krokoch, od otvárania malých prevádzok, až po reštaurácie a obchodné centrá koncom mája a začiatkom júna.

My taký plán zatiaľ nemáme, lebo sme si pred akýmikoľvek možnosťami uvoľňovania opatrení zakrývali oči aj vtedy, keď krajiny najviac postihnuté vírusom, ako Taliansko a Španielsko pripravovali plán návratu. Uvedomujem si mieru zodpovednosti akú nesie nový premiér, no ako sám povedal, koalícia je ako rodina, ktorá však dospeje k najlepšiemu riešeniu len spoločnými silami, počúvaním a rešpektovaním všetkých jej členov.

Pevne verím, že už v pondelok (zajtra) nám bude predstavený harmonogram, ako a kedy začať postupne otvárať jednotlivé prevádzky, nie len preto, lebo to potrebuje naša ekonomika, ale aj preto, lebo si to zaslúžia aj naši občania, ktorí niekoľko týždňov zodpovedne dodržiavajú všetky opatrenia. Teraz je ten správny čas na to, aby išli všetky ďalšie kroky ruka v ruke, tak ochrana ľudských životov ako aj ekonomický reštart krajiny.

Teraz najčítanejšie

Milan Laurenčík

Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Člen Zahraničného výboru NR SR a Osobitného kontrolného výboru NR SR pre kontrolu NBÚ. Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja, poslanec a predseda Komisie regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a životného prostredia Zastupiteľstva ŽSK. Od 2014 do 2016 starosta obce Terchová. ... zasadzujem sa o rozvoj regiónov, v ktorých bude radosť žiť....