Spoveď jedného otca – „Až na dno ľudskej duše“
„Až na dno ľudskej duše“ by sa dalo považovať niektoré moje konanie, ktorého sme svedkami dennodenne v rodinách, ktoré sa ocitli v kríze, či zastali v polčase rozpadu. Ale prečo?
Do rúk sa mi pri nedávnej objednávke študijnej literatúry pre členov a podporovateľov nášho OZ-tka primotala Knižná revue, číslo 03/20. Na stránkach 18/19 slečna Dědečková vo svojom článku „Až na dno ľudskej duše“ rozoberá knižnú recenziu prekladu knihy Ericha Fromma – Anatómia ľudskej deštruktivity.
Zdroj: Literárne informačné centrum*
Dlho som nerozumel abnormalitám vo svojom konaní, či chybách, ktorých som sa ako otec, muž, či človek ocitol, dlhodobo ma trápia a sužujú úzkosťou.
V tomto krátkom texte na stránkach Knižnej revue som získal prvotné indície pri hľadaní odpovedí na svoje vtedajšie správanie a konanie voči matke nášho dieťaťa, z ktorého som bol sám šokovaný a ktoré vyústilo k dvom podaniam na prešetrenie na polícii na moju osobu.
Zdroj: Heureka.sk
From rozlišuje dve formy agresivity človeka a to obrannú – benígnu a bezúčelovú uspokojujúcu – malígnu. Tá prvá je prirodzenou reakciou všetkého živého na ohrozenie vlastných existenčných záujmov. V mojom, vyššie zmienenom, konaní tak nešlo o bezúčelové konanie s cieľom uspokojiť vlastné agresivistické chúťky. Nejde mi tu o očistenie svojho vlastného svedomia skrze verejnú satisfakciu, či odobrenie môjho konania. Som dospelý, zodpovedný a konám v dobrej viere voči sebe samému a svojmu okoliu.
Podstata však tkvie v tom, že takéto deštruktívne a agresívne správanie človeka nie je podmienené podľa Fromma pudovo, ale spoločensky!
Keďže štát nebol schopný účinne zasiahnuť po tom, čo som ho o to požiadal, tak to vyústilo v moju obrannú agresivitu z dôvodu ohrozenia vlastných otcovských existenčných záujmov. Z prirodzených dôvodov, že mi nejde o alibizmus a seba očistu, nemám a ani nebudem mať záujem o inštitút účinnej ľútosti svojho konania.
Miera mojej exponovanosti je mojou vlastnou obetou na oltár spravodlivosti nielen pre moju dcérku, jej matku, ale druhých, ktorí ten dar slova a vnútornej húževnatosti, či neochoty podrobiť sa inštitucionálnym autoritám nemajú.