Denník N

Vymrieme  na chorobu alebo na chudobu?

Jana si privyrába  ako taxikárka. Občas prevezie v noci pár ľudí a ak ju zákazníci obťažujú, dá si dole parochňu a má kľud. Keďže je sama na dve deti, inak nemá šancu prežiť. Lenže už nejazdí. Nedá sa. Koronavírus stopol možnosť privyrobiť si mnohým ľuďom, ktorí ledva prežili.  Lenže koronavírus by ju, onkologickú pacientku, ľahko mohol aj zabiť. Čo ohrozuje ľudí viac? Choroba alebo chudoba?

Nie som odborníčka na ekonomiku ani na epidémie. Ale myslím si, že rozumiem chudobe. Pokúsim sa do nevyhnutnej diskusie prispieť.

Subjektívne o koronavíruse

Mám z pandémie obavy, lebo poznám príliš veľa ťažko chorých ľudí. Mám obavy, lebo situácia na Spiši, kde žijem, je naozaj zložitá.  Teším sa, lebo ľuďom dochádza, čo je dôležité. Sú solidárni a dobrí. A Zem oddychuje. Ako človek žijúci takmer v lese by som sa na ekonomiku a všetky peniaze sveta najradšej vykašľala, pretože vidím, čo „ekonomika“ urobila so životným prostredím.

A teraz objektívne

Lenže aj zdravá ekonomika je pre prežitie dôležitá. Peniaze nedokážu liečiť, ale sú v istom momente  veľmi dôležité. To vidíme v Dobrom anjelovi každý deň. Prispievame rodinám chorých  cca 150 eur mesačne. Je to šanca na život. Rovnako ako žijúca ekonomika. Nielen preto, aby sa Jožo mohol vrátiť ku sústruhu a živiť deti. Ale aj preto, aby tie deti mali budúcnosť. A aby štát dokázal najslabším systémovo pomáhať. Aby na to štát vôbec mal.

Chudoba je v zabíjaní dobrou konkurentkou koronavírusu.  Pretože, ak niekto  nemá na doplatky za lieky, alebo na vitamíny, alebo si preplachuje zdravotné pomôcky, ktoré by inak mal  používať jednorázové, môže umrieť.

(Vdova, onkopacientka, mama stredoškoláčky)

(Onkologická pacientka, deti 2r. a 10r.)

Či si kupuje lacné mäso plné chémie a toxické spodné prádlo za pár centov.  Ako rodina s tromi deťmi, najmladšie dievčatko je na dialýze:

Ak sa nezabije, tak sa opakovane vracia do zdravotnej starostlivosti a ruinuje seba aj štát. A ak nemá peniaze štát, deje sa to isté len v bledomodrom. Preplachovanie namiesto sterility, nepreplácanie liekov a zdravotných pomôcok, či rozbité cesty plné nehodových úsekov a rozhegané sanitky.

(Rodina s 11-ročným ťažko postihnutým synom.)

Aby to dobre dopadlo:

  1. Prajem tým, ktorí rozhodujú, veľa trpezlivosti a racionálnej diskusie  bez emócií. Držím im palce, aby aj verejnosť bola rovnako rozumná.
  2. firmy, ktoré dnes fungujú bez problémov, alebo sa im vďaka koronavírusu podarilo navýšiť obraty. Mali by na seba prevziať veľkú časť spoločenskej zodpovednosti nielen za núdznych ale aj za návrat krajiny do normálu.
  3. Ľudia, ktorí sa dnes tešia z toho, že sa život spomalil a sú pripravení to spomalenie aj finančne ustáť, by nemali zabúdať na tých, ktorí to majú ťažšie, či už chorých, alebo malých podnikateľov. Solidarita je základom bytia.
  4. Štát by sa mal sústrediť hlavne na najzraniteľnejších, ich problémy a ako ich ochrániť (rodiny chorých, seniori, osamelí rodičia, rodiny v extrémnej chudobe…). My zdraví, mladší, s príjmom, s domovom, teplou vodou a mydlom si už nejako poradíme.
  5. Pri obnove ekonomiky by mali zodpovední pamätať na to, že počet zomierajúcich na COVID 19 je nič proti počtu zomierajúcich na zničené životné prostredie. Inak boli všetky opatrenia len smiešnou pózou.

A my všetci?  Rozum a zodpovednosť. Nie  spory.  Sme puzzle, každý dielik je dôležitý – inak to nevyskladáme. Ale ak sa to podarí, tak nevymrieme ani na chorobu, ani na chudobu, ale môžeme sa mať oveľa lepšie ako pred koronou.

Teraz najčítanejšie