Denník N

Pár riadkov o slovenskej ľavici

Existuje na Slovensku alternatíva pre ľavicového voliča, alebo takýto voliči majú iba Smer?


Väčšina ľudí si myslí, že Slovensko je súčasťou západného sveta, no máme k tomu odpovedajúcu ľavicovú stranu?

 

Keď sa pozriete na spektrum politických strán na Slovensku, zistíte, že máme strany pravicové, stredové, ľavicové. Máme strany konzervatívne a strany liberálne. Dokonca si dovolím tvrdiť, že máme aj konzervatívnu stranu západoeurópskeho štýlu a minimálne jednu ďalšiu, ktorá zostala pred bránami parlamentu, opäť veľmi tesne.

 

Čo sa týka stredo-pravého politického spektra, tam je situácia ako v dobrom obchode, proste je si z čoho vyberať a každý takto zameraný človek si niečo nájde.

 

V stredo-ľavom politickom spektre je to už o čosi horšie, veď v parlamente sedí iba jedna strana, ktorá sa profiluje ako ľavicová. Pričom vo voľbách ich kandidovalo celkom dosť napr. Socialisti.sk, Solidarita hnutie pracujúcej chudoby alebo Dobrá voľba, o tej trošku neskôr.

 

Voliči, ktorí sa identifikujú ako stredo-ľavicoví, sú v parlamente zastúpení iba jednou stranou, a to stranou SMER-SD. Ale je SMER-SD skutočne ľavicovou stranou? Je SMER-SD skutočnou ľavicovou stranou západo-európskeho typu alebo je to iba nejaký hybrid?

 

SMER-SD bol od svojho vzniku všetkým možným, nazačiatku boli treťou cestou, postupne sa však posúvali viac doľava, a tak sa z tretej cesty, stala sociálna demokracia a jedna z najsilnejších a najstabilnejších strán u nás. Pravidelne vyhrávali voľby a zostavovali vládu. S krátkou dvojročnou prestávkou vládol Smer dvanásť rokov.

 

Smer zdieľa spoločne s ďalšími ľavicovými stranami zo západnej Európy pro-európsky postoj, teda väčšina členov tejto strany. Veď v európskom parlamente sú členmi Progresívnej aliancie socialistov a demokratov a do Európskej komisie dosadili Maroša Šefčoviča, jedného z najliberálnejších ľudí, ktorí tam sedia, veď on je spoluautorom dokumentu európskych sociálnych demokratov, v ktorom sa hovorí o rovných právach pre všetkých. Viem, viem poviete si, že pri prezidentskej kampani bol z Šefčoviča skôr národný konzervatívec, než liberálny sociálny demokrat a áno máte plnú pravdu. Lenže je potrebné si uvedomiť, že Šefčovič vtedy nekandidoval za seba, ale de facto za stranu Smer, ktorá už vtedy zastávala konzervatívny pohľad na vec a navyše ak si pamätáte, tak pri kampani nebol Šefčovič vo svojej koži, lebo nemohol vystupovať tak, ako sa choval v EK, teda, v skutočnosti.

Smer chápe sociálnu rovnosť jemne inak, ako ostatné západoeurópske sociálno-demokratické strany. Nechápe sociálnu rovnosť ako rovnosť pre všetkých občanov Slovenska bez rozdielu, čo bolo vidieť pri hlasovaní o zvýšení rodičovského príspevku krátko pred voľbami. Príspevok totiž podľa návrhu mali dostať všetci, vrátane Rómov a vtedy to predseda strany Robert Fico okomentoval, že niektorým koaličným partnerom, sa nepáčilo, že príspevok majú dostať aj Rómovia. Tak na akú sociálnu spravodlivosť sa tu hráme? Na sociálnu spravodlivosť pre „našich ľuďí“? Keby bol Smer, čo i len kúsok viac sociálno demokratická strana, tak by si za svojim návrhom zákona stál a snažil by sa ho pretlačiť, keď im vraj ide o tú sociálnu spravodlivosť a nie ho stiahnuť s trápnou výhovorkou ohľadom rasy.

Podľa strany Smer, si všetci žiaci zaslúžia obedy zadarmo, čo je super nápad, len škoda, že tento nápad zahrnuje aj rodiny, ktoré na to nie su odkázané. Nechápte ma zle, ja nie som proti obedom zdarma pre tie deti, pre ktoré to bolo určené predtým, skôr ako z toho Smer urobil svoju populistickú hračku. Pre sociálne slabé rodiny obedy zdarma kľudne, ale nie pre tie, ktoré na to odkázané nie su.

Jeden z posledných sociálnych majstrštykov strany Smer bolo zavedenie stropu odchodu do dôchodku. Chápem, dobre sa to počúva, dobre to znie a na papieri to možno vyzerá dobre, ale skutočnosť je trochu niekde inde. Smer zrušil jedno zo svojich najlepších opatrení aké kedy urobil, postupné predlžovanie odchodu do dôchodku v prípade predĺženia strednej dĺžky doby života, za niečo, čo pravdepodobne neustojí náš dôchodkový systém. Toto opatrenie sa naplno prejaví až zhruba o 15-20 rokov a pokiaľ sa nestane zázrak a populácia neprestane vymierať, tak na to, aby sme zachránili, čo sa bude dať, a aby sme mohli ponechať 13.dôchodok, tak bude potrebné buď zdvihnúť dane alebo znížiť dôchodky, tak či tak, pri súčasnom nastavení, nie je toto opatrenie sociálne, lebo v oboch možných prípadoch niekto dostane menej peňazí, buď pracujúci, alebo dôchodcovia.

 

Veľkým sklamaním pre mňa bol výsledok Dobrej voľby v parlamentných voľbách, keďže som ich považoval za stranu, ktorá môže postupne prevziať pozíciu najsilnejšej ľavicovej strany u nás. Od počiatku sa strana Tomáša Druckera profilovala ako zaujímavá varianta pre človeka, ktorý je orientovaný naľavo, ale už pre neho nie je voliteľná strana Smer. Škoda, že väčšina sklamaných voličov strany Smer prešla ku Kotlebovcom, tu asi platí, že, keď ideš veľmi doľava, skončíš vpravo. Pevne dúfam, že Dobrá voľba nezanikne a, že ju počiatočný neúspech neodradí, lebo to bola strana plná zaujímavých ľudí a odborníkov a určite sa ju oplatí sledovať do budúcna.

 

Predseda Smeru po voľbách vyhlásil, že Smer ide zastávať skutočnú ľavicovú politiku, otázne je, čo si pod tým predstaviť. Bude silnejšie umiernené krídlo v čele s Petrom Pellegrinim alebo nakoniec zvíťazí radikálne krídlo pod vedením Ľuboša Blahu? Bude zaujímavé sledovať, kam sa Smer za tieto 4 roky vyvinie. Každopádne, momentálne je Smer na pomedzí, môže sa z neho stať sociálno-demokratická strana západoeurópskeho strihu ako napr. SPD v Nemecku, PSOE v Španielsku alebo Parti socialiste vo Francúzsku. Takisto sa Smer môže vybrať druhou cestou, tou, ktorou ide posledné roky, všetko bude závisieť od toho, či sa strana rozhodne pre umiernené krídlo alebo pre radikálne krídlo.

Teraz najčítanejšie

Patrik Budai

Som 21 ročný študent politológie na Filozofickej Fakulte Karlovej Univerzity v Prahe.