Online vzdelávanie nie je pre všetky deti

Výrok týždňa

„Žili sme v ilúzii sociálneho štátu. Dvadsať percent detí, ktoré pochádzajú zo sociálne horšieho prostredia, dosahovali už pred pandémiou priepastné rozdiely vo výsledkoch oproti tým najlepším. Pandémia a s ňou spojená ekonomická kríza tieto problémy ešte prehĺbi. Urýchľuje problémy, ktorým by sme čelili aj bez nej.“

Vladimír Šucha
bývalý riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie
v rozhovore pre Denník N | 11. 4. 2020

Výber z udalostí

Po veľkonočnej prestávke prinášame dvojtýždenný prehľad najdôležitejších udalostí v školstve.

• Strany novej vládnej štvorkoalície mali 30 dní na prípravu svojho programového vyhlásenia, jeho predloženie do Národnej rady SR a požiadanie o vyslovenie dôvery. Návrh programového vyhlásenia vlády (PVV) napokon vláda Igora Matoviča (OĽaNO) schválila na poslednú chvíľu.

V oblasti školstva PVV zmieňuje potrebu komplexnej reformy verejnej správy a aj zámer zjednotiť riadenie školstva pod ministerstvo školstva. Vláda si ako jednu z priorít určuje skvalitňovanie vzdelávania a starostlivosti od raného detstva. Stanovuje aj zámer zaviesť nárokovateľnosť miest v materských školách a pre niektoré deti povinné vzdelávanie od troch rokov. PVV sa zaväzuje k zvyšovaniu platov učiteľov podľa možností štátneho rozpočtu, k vypracovaniu stratégie inkluzívneho vzdelávania, zavedeniu systému nárokovateľných podporných opatrení pre školy a k nadrezortne koordinovaným službám včasnej intervencie.

„Nechcem sa zaviazať k žiadnym percentám, ktoré by som nevedel následne splniť. Preto sme sa dohodli, že to zvyšovanie platov bude priamo úmerné k možnostiam štátneho rozpočtu,“ uviedol k jednému z bodov PVV minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s tým, že PVV je na to, aby nastavilo smer a ostatné veci bude ministerstvo rozpracovávať až následne.

• Okrem ministra Gröhlinga svoje zámery a predstavy o fungovaní školstva prezentovali aj štátni tajomníci ministerstva. Monika Filipová (SaS), ktorá má byť na ministerstve zodpovedná za národnostné školstvo, inkluzívne vzdelávanie a reformu financovania, v rozhovore pre Denník N priblížila svoje predstavy o vzdelávaní detí s iným ako slovenským materinským jazykom.

Ivan Husár, ktorý zodpovedá za oblasť športu, svoje hlavné aktivity plánuje nasmerovať k podpore vrcholového športu a voľnočasových aktivít.

To, že nová vláda by nemala zabúdať aj na podporu rozvoja akademickej etiky, s ktorou je na slovenských vysokých školách veľký problém na strane študentov i pedagógov, v blogu konštatuje analytik iniciatívy To dá rozum Stanislav Lukáč.

• Vysokých škôl sa týkajú urýchlene prijímané legislatívne návrhy (tu a tu), ktoré ministerstvo školstva vypracovalo pre zefektívnenie dištančnej výučby a realizáciu záverečných skúšok online formou. Vláda k tomu pristúpila v období šírenia koronavírusu, kvôli ktorému sú všetky školy zatvorené.

Po novom budú môcť vysoké školy organizovať štátnice aj iné skúšky bez fyzickej prítomnosti tých, ktorých sa skúška či obhajoba týka. Navrhované zmeny upravujú aj ustanovenia o verejnej prístupnosti skúšok, obhajob a zasadnutí akademických senátov a vysokoškolských samosprávnych orgánov.

Nové opatrenia sa týkajú aj regionálneho školstva, napríklad problematiky zabezpečenia elektronických verzií učebníc a variabilnejšieho využitia financií určených na záujmové vzdelávanie. Umožniť by sa mal aj presun prostriedkov určených na školy v prírode a lyžiarske výcviky na neskoršie obdobie.

• Prvou univerzitou, ktorá v apríli realizovala záverečné skúšky online formou, bola Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave. „Už vieme, že je to len vec zvyku. Celkovo nás karanténa v oblasti online vzdelávania veľmi posunula. Za dva týždne sme tam, kde by sme inak neboli ani o dva roky,“ uviedla pre Hospodárske noviny (HN) prodekanka Fakulty architektúry STU Danica Končeková.

Historicky prvé online štátnice už realizuje aj Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. „Fungovalo to celkom dobre. Skúšam zahraničných študentov a privítal som, že sa vôbec zvolila táto možnosť skúšania,“ poznamenal jeden z predsedov skúšobnej komisie Kamil Pohlodek.

To, že štátnice na niektorých slovenských vysokých školách obvykle prebiehajú „odrecitovaním“ toho, čo už študent prezentoval na skúškach predtým, komentovala pre HN riaditeľka iniciatívy To dá rozum Renáta Hall. „Štátnice v dnešnej podobe, keď má študent odrecitovať minimálne už druhýkrát to, čo musel recitovať spamäti na skúškach v minulosti, nemajú veľký zmysel, a tak ich absenciu nevnímam ako zásadný problém,“ skonštatovala Hall v odpovedi na otázku, či štátnice v online forme možno považovať za plnohodnotnú formu preskúšania.

• V prípade stredných škôl Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) povolil konanie maturitných, záverečných, pomaturitných aj absolventských skúšok po absolvovaní dennej aj externej formy štúdia. Pre ich uskutočnenie v prezenčnej forme však školy musia spĺňať kritériá, ktoré ÚVZ stanovil – udržiavať minimálne dvojmetrové odstupy, chrániť sa rúškom a používať vlastné písacie potreby.

„Pred začatím skúšky je potrebné zmerať teplotu členov skúšobnej komisie a študentov. (…) V priestoroch zariadenia musia byť umiestnené na dostupných miestach dezinfekčné prostriedky na dezinfekciu rúk. Potrebné je pravidelne dezinfikovať povrchy pracovných plôch a kľučky a pravidelne krátkodobo a účinne vetrať miestnosti. Po celý čas konania skúšok je zakázaná konzumácia stravy a nápojov,“ uvádza sa v opatrení ÚVZ.

Opatrenie taktiež povoľuje vykonať prijímacie skúšky na stredné aj vysoké školy. „Budúci týždeň budeme prezentovať, ako sa presne budú realizovať prijímacie pohovory a maturity,“ uviedol minister Gröhling minulý štvrtok.

To, že prísne stanovené hygienické podmienky bude pre školy ťažké splniť, konštatuje v rozhovore pre Denník N vysokoškolská pedagogička a analytička To dá rozum Petra Fridrichová. Problémy, s ktorými sa pri organizovaní prijímacích skúšok a maturít bude musieť popasovať gymnázium v Sučanoch, priblížila jeho riaditeľka Martina Lojdová.

• Od minulej stredy bez osobnej účasti detí a rodičov prebiehajú zápisy do základných škôl.

„Odporúča sa komunikácia elektronickou formou, ak to technické podmienky umožňujú, prípadne iným spôsobom v závislosti od priestorových možností konkrétnej základnej školy s dôrazom na dodržiavanie hygienicko-epidemiologických opatrení,“ uviedlo ministerstvo školstva, ktoré k zápisom vydalo aj samostatné usmernenie.

• Publicisti, politici a odborníci sa v uplynulých týždňoch vyjadrovali k tomu, kedy a za akých okolností by mal štát povoliť znovuotvorenie škôl.

x Na slová premiéra Matoviča o tom, že sa školy na sto percent neotvoria do konca júna, reagoval Ronald Ižip v časopise Trend. Odvolávajúc sa na britských vedcov konštatuje, že prospech z uzavretia škôl nie je proporčný k sociálnym a ekonomickým nákladom pre dotknuté deti a ich rodiny.

x Možnosť postupného otvárania škôl načrtol aj člen permanentného krízového štábu a epidemiológ Vladimír Krčméry. Vysoké školy a gymnáziá by podľa neho mali byť otvorené ako posledné a prednosť by mali dostať škôlky a základné školy pre prvý stupeň vzdelávania. „Dnes je možno polovica osád pozitívnych. Myslím, že by sme mali riešiť iné problémy, ako je otváranie škôlok,“ reagoval na takúto možnosť premiér Matovič.

x Na to, že viaceré európske krajiny ohlásili uvoľňovanie opatrení, ktoré sa dotýkajú aj škôl, upozornil Adam Takáč z Konzervatívneho denníka Postoj.

• V Českej republike na plán, podľa ktorého by sa školy mohli otvoriť v druhej polovici mája, reagovali iniciátori petície za uzavretie škôl do konca školského roka, pod ktorou sú desiatky tisíc podpisov. Minister školstva Robert Plaga navrhol postupné uvoľňovanie karanténnych opatrení a výučbu maximálne v 15-členných skupinách. Podcast na túto tému priniesol Rádiožurnál Českého rozhlasu.

V Nemecku by najmladšie deti mali zostať doma až do leta a obnovenie prezenčnej výučby by sa malo najskôr týkať žiakov najvyšších ročníkov, u ktorých je vyšší predpoklad dodržiavania prísnych opatrení. Postupné otváranie škôl by sa malo začať od 4. mája.

To, či je otváranie škôl v súčasnom období dobrý nápad, rozoberá Lukáš Kekelák z denníka Postoj.

• Na to, že dištančná výučba prebiehajúca v čase zatvorených škôl nie je dostupná pre desaťtisíce detí z chudobného a sociálne vylúčeného prostredia, upozornili analytici Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP). Vo svojej analýze uvádzajú, že bez prístupu k internetu je až 60 % detí z rómskych domácností a spolu môže byť bez pripojenia na internet viac ako 32-tisíc žiakov a žiačok základných škôl. Rozhovor so šéfom IVP Michalom Rehúšom k tejto téme si môžete vypočuť v podcaste denníka SME.

O tom, aké dopady môže mať prerušená prezenčná výučba na vzdelávanie detí z najchudobnejších rómskych rodín, pre Denník N rozprávala Zuzana Révészová, pedagogička a mentorka učiteľov pracujúcich s deťmi z vylúčených komunít. „Niektoré nemajú ani elektrinu, ani telefóny, ani jedno z detí nemá vlastný telefón, u nás v osade nikto nemá počítač, nie je tam wifi,“ približuje aj Monika Podolinská, učiteľka z Muránskej Dlhej Lúky. Podobné skúsenosti pre Postoj opisuje aj špeciálna pedagogička Jana Karľová, ktorá učí deti z rómskych osád v Snine.

• Jedným z opatrení, ktoré má v čase zatvorených škôl pomôcť aj žiakom z vylúčených rómskych komunít, je pozastavenie hodnotenia známkovaním, ktoré pred Veľkou nocou predstavila nová riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Miroslava Hapalová.

„Hlavným princípom hodnotenia počas prerušeného vyučovania je, aby bola zaručená spravodlivosť žiakov pri hodnotení a rešpektované individuálne podmienky na domácu prípravu,“ spresnila Hapalová a dodala, že až na výnimky by v tomto školskom roku nemalo prepadnúť žiadne dieťa. Viac o obmedzení známkovania a zrušení prepadávania v tomto školskom roku priblížila Hapalová v rozhovore pre Denník N.

Usmernenia o spôsobe hodnotenia žiakov základných a stredných škôl v čase mimoriadnej situácie sú dostupné na webe ministerstva školstva (tu a tu).

Všimli sme si

• Česká televízia pripravila na svojej webovej stránke sekciu ČT edu s podtitulom „Tisíce videí pro chytrou zábavu i vědu.“ Zverejnila na nej videá pre deti v predškolskom veku, aj pre žiakov základných a stredných škôl a obľúbené videá učiteľov, ktorí pre portál pracujú.

Rádiožurnál Českého rozhlasu priniesol rozhovor s učiteľkou programu Učí-Telka Veronikou Dobrovolnou. Vysvetľuje v ňom, ako zvláda vyučovanie prostredníctvom televízie a aj to, ako k učeniu motivuje žiakov v škole, v ktorej pôsobí.

• Denisa Gdovinováz Denníka N sa zhováralas učiteľkou Dagmar Môťovskou, ktorá je garantkou Hejného matematiky na Slovensku a pripravuje obsah vyučovania pre deti v Školskom klube na RTVS.

• Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) pripraviltipy na dištančné vzdelávanie pre tínedžerov. V praktickej pomôcke „Ako sa nezblázniť z domácej školy“ im radí, ako efektívne využiť čas, ktorý je potrebný venovať školským povinnostiam.

• Súkromná škola Galileo pripravilaportál Učímesananete.sk, na ktorom rodičia školopovinných detí nájdu diktáty pre žiakov základných škôl nahovorené známymi slovenskými hercami.

• „Aký má byť rozsah vyučovania v domácom prostredí? A koľko hodín majú deti stráviť nad knihami? Stačí, ak zo školy prichádzajú len zadania na vypracovanie?“Aj na tieto otázky v podcaste portálu Aktuality.sk odpovedala vysokoškolská pedagogička Petra Fridrichová.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk