Volajte Kuffovi
Covid je medzi nami. Je načase začať sa modliť.
Uplynulé týždne boli šancou efektívne testovať. Zostala nevyužitá. Neboli testy, potom boli testy aj kapacity, ale bol nedostatok autobusových zastávok a autochladničiek. A treba testovať osady, lebo nikto netušil, že by sa tam mohli vrátiť nejakí repatrianti, a treba testovať repatriantov v karanténnych strediskách. OK.
Covid prišiel v januári – februári, na Valentína tu preukázateľne bol. Komunitné šírenie nemáme, to je isté, seniori z centier sa skrátka boli lyžovať v Tirolsku a Taliansku a valentínsky víkend trávili v Benátkach. Ňuňuňu. Kde a koľko sa testuje, to nevie nikto, určite nie hlavný hygienik, aspoň sa tak tvári, dobre mu to ide. Navyše, niekto by mohol pojať podozrenie, že výťažnosť zdravotne indikovaného testovania sa blíži výťažnosti testovania náhodného (zdravotníci, zamestnanci podnikov, ktoré si to zaplatili). A to je teda problém.
Covid je medzi nami, nemáme predstavu, v akom rozsahu. Mali sme pohodlný priestor trebárs aj na protilátkové testovanie, ale kto by to robil, ako by to rozdeľovali, ako by zbierali údaje, zase by grafy bolo treba robiť a vôbec, koho by niečo také zaujímalo. A načo by sme za nich platili, keď nemusíme. Našťastie zopár rýchlotestov nedopatrením nehodili do Dunaja, dačo s nimi teraz urobia, aby sa nepovedalo.
Vďaka karanténnym opatreniam a sociálnej izolácii a možno vďaka iným faktorom, medzi ktoré asi patria aj paranormálne javy zvané zázraky, zatiaľ v porovnaní s ostatným svetom jasajme.
A možno je dobre vybudovať aj komunitnú imunitu, chalani z PKŠ to dobre vymysleli. Problém je len v tom, nájsť hranicu, ktorú nechceme prekročiť, aby sme nezbesneli a nepomreli. Tobôž, keď nevieme, ako na tom v skutočnosti sme.
Ta tak. Volajte Kuffovi. Tie zázraky stále potrebujeme.
P.S.
Posielam všetkým srdečný pozdrav z covidovej ambulancie. Máme ich cez 2000, nie každý si to zatiaľ uvedomuje.
