Denník N

Prečo už nebudem povoľovať diskusiu na tomto blogu

Keď som začala písať blog o mojej chorobe, vedela som, že to pre niektorých ľudí bude neprijateľné a ťažko stráviteľné. Pre ľudí, ktorí ma poznajú, aj pre úplne neznámych. Téma je to ťažká, odhaľuje o mne aj mojich blízkych veľa, zrejme v takomto písaní môže niekto vidieť aj exhibicionizmus či dokonca citové vydieranie. Sú takí, čo nechcú z rôznych dôvodov o chorobách čítať  a potom existuje skupina ľudí, čo nie je nastavená na smutné príbehy. Je možné, že niekto má so mnou alebo mojimi názormi osobný problém.  To všetko beriem a akceptujem.

S čím mám ale čoraz väčší problém je diskusia pod mojimi blogmi. Bolo to tak na prechádzajúcom „blogovisku“ a je to tak aj tu. A to ešte opomeniem osobné „pozdravy“, ktoré mi chodia na mail. Je jasné, že okrem pozitívnych ohlasov, želaní, dobre mienených rád sa na diskusii objavili aj príspevky iného druhu.

Niektoré boli hrubé až hnusné jazykom aj obsahom, nemali nič spoločné s témou, diskusiu nikam neposúvali, spustili len virtuálne hádky. Nezapájala som sa do toho, lebo sa mi nežiada „debatovať“ s niekým, kto sa na rozdiel odo mňa nevie podpísať, skrýva sa za prezývku a vymyslenú mailovú adresu. Priznám sa ale, že niektoré mimoriadne „kúsky“ som nahlásila administrátorovi, teraz mám možnosť ich poslať rovno do koša.

Napriek tomu, že si môžem diskusiu pod svojim blogom riadiť, už o to nestojím. Nechce sa mi predierať húštinou tuposti, ktorú čoraz menej presvetluje niečo príjemné a ľudské a rozmýšľať, čo je len osobná urážka, ktorú by som mala prehltnúť a čo je už za hranou. Kto chce, môžete to považovať za cenzúru, aj keď cenzúra je podľa môjho presvedčenia niečo iné.

Hoci to, že som novinárka ma stavia do trochu inej pozície ako ostatných blogerov, tento blog je ale osobný. Tak ako diskutujúci môžu využívať možnosť písať pod prezývkou, tak ja budem využívať možnosť nepovoliť diskusiu. Príde mi to fér, aj keď viem, že sa pripravujem aj o radosť z podpory, dobrého slova či povzbudenia.

 

Teraz najčítanejšie

Jana Shemesh

  • Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave. Pracovala v zahraničnej redakcii Slovenského rozhlasu, neskôr v denníku SME, odkiaľ prešla do Denníka N.
  • Od roku 2006 žije v Izraeli, odkiaľ písala nielen o Blízkom východe. Momentálne sa stále viac venuje textom o feminizme, rodových otázkach, rodine a spoločenských fenoménoch. Roky blogovala, je autorkou štyroch kníh.
  • Viackrát bola nominovaná na Novinársku cenu, v roku 2008 ju aj získala na sériu stĺpčekov o živote v Izraeli.