Dámy majú prednosť – keď ide o klimatickú krízu

Ľudia pri Viktóriinom jazere hovoria o systéme džaboja – sex za ryby. Forma platby. Popri peniazoch. V dôsledku klimatických zmien a vysychania prírodných zdrojov sa ryby stali vzácnymi a rybári sa prispôsobili.

Ntoja Sande mala 13 rokov, keď sa vydala – proti svojej vôli. Jej rodičia vlastnili malý kus pôdy. Ich úrodu však vyhladili povodne. Vydať dcéru znamená o jedny ústa menej pri stole. Ntoja žije v provincii Nsandže v Malawi. Jej príbeh je jedným z tisícov prípadov zaznamenaných v nedávnej štúdii Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN). Správa je za uplynulé dva roky najväčšou a najkomplexnejšou štúdiou o vplyve zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na nárast rodovo podmieneného násilia.

______________________

Ak chcete v boji za klimatickú spravodlivosť pomôcť aj Filipínskej aktivistke Marinel Ubaldo, môžete tak spraviť podpisom a zdieľaním našej petície.

______________________

Ako roj hmyzu

Vo svojej dobrovoľnej karanténe – v luxuse, ktorý si môžem dovoliť, lebo moje práva chráni zamestnanecká zmluva – sa mi v mysli ako roj hmyzu hmýria obrazy náreku, strachu, hrôzy, kriku, neistoty a znásilnení. Striedajú sa s obrazmi žien v kuchyni, ktoré varia obed. Jasot detí a zdanlivý pokoj. Len sinky zahalené rukávmi napovedajú o inom. V tom lepšom prípade. V mojej predstavivosti sa tento roj premieňa na vírus, čo vylieta z tropických lesov a hľadá svojho nového hostiteľa. Posledné dekády zažívame nárast rôznych smrteľných ochorení – Ebola, SARS, vtáčia chrípka, patogény prechádzajúce zo zvierat na ľudí. V článku britského denníka Guardian nazvanom Vrchol ľadovca: môže za COVID-19 naše ničenie prírody? sa píše, že ešte pred dekádou alebo dvomi sme verili, že nedotknuté prírodné prostredie a tropické lesy sú prístavmi najrôznejších vírusov a patogénov, ktoré vedú k novým ochoreniam u ľudí. Avšak množstvo výskumníčok a výskumníkov sa dnes domnieva, že práve ničenie biodiverzity ľuďmi vytvára podmienky pre vznik nových vírusov a chorôb, ktoré majú obrovský vplyv na zdravie a ekonomiku, ako v bohatých, tak aj v chudobných krajinách. Začína sa formovať nová disciplína – planetárne zdravie. Tá sa zameriava na skúmanie spojitostí medzi prosperovaním ľudí, iných živých organizmov a celých ekosystémov.

Mýty, príbehy, rozprávky

Mám rada príbehy. Posledné dni počúvam najmä jeden. Príbeh o tom, že infekčné choroby neuznávajú triedne ani iné sociálne prekážky či hranice. Vraj „sme v tom všetci spolu“. Nepochybne je to pohodlný mýtus. A určite je v ňom kus pravdy, tak ako v mnohých jemu podobných. Nakoniec, fiktívna dimenzia sa viaže ku každej pravde, a naopak. V epidémiách cholery v devätnástom storočí bola priestupnosť bariér triedy dostatočne dramatická na to, aby vyvolala zrod verejného hnutia za hygienu a zdravie, ktoré trvá dodnes. David Harvey, britský ekonomický geograf a profesor antropológie a geografie na Graduate Center of the City University of New York (CUNY) nás však upozorňuje, že dnes nám rozdielne triedy a spoločenské účinky pandémie rozpovedajú iný príbeh. Očakáva sa, že vo väčšine častí sveta je pracovná sila, ktorá sa bude starať o základné potreby zvyšku spoločnosti a zvyšujúce sa počty chorých. Táto „nová robotnícka trieda“ je v prvej línii a popri ľuďoch s rôznymi telesnými predispozíciami (zdravie, vek) tak práve ona nesie bremeno ako najrizikovejšia skupina. A tá čelí škaredej voľbe: kontaminovať sa v mene starostlivosti a udržiavania otvorených kľúčových pracovísk poskytovania služieb (napríklad obchody s potravinami), alebo nezamestnanosti bez dávok. Vyvstáva otázka, kto môže pracovať doma a kto nie. Zatiaľ čo zamestnanci a zamestnankyne pracujúce z domu (ako ja) poberajú svoje mzdy rovnako ako predtým, generálni riaditelia lietajú v súkromných tryskáčoch a vrtuľníkoch – ako predtým.

Podobný mýtus si radi a rady rozprávame o klimatickej kríze. Tá má vplyv na nás všetkých, to je nespochybniteľné. Avšak práve tak ako existujú ekonomické a kultúrne nerovnosti, nájdeme aj s nimi späté nerovnosti jednotlivcov a jednotlivkýň alebo skupín ľudí vo vzťahu k prírode, k zdrojom, ktoré ponúka, a vo vystavení škodlivým následkom rozvoja, akými sú znečistenie, priemyselné havárie, kvalita vody či prístup k energii. V niektorých prípadoch sú tieto environmentálne nerovnosti dôsledkom štátnych politík, v iných výsledkom logiky trhu. Inými slovami, dôsledky klimatickej krízy sú brutálne pre všetkých – až na to, že pre niektorých a niektoré viac a skôr. Nájdeme množstvo literatúry, ktorá ukazuje, že klimatická zmena je hrozbou pre celé ľudstvo. Ťažšie sa však už hľadajú štúdie, ktoré sa venujú vzťahu medzi patriarchátom a zraniteľnosťou žien v dôsledku zmeny podnebia. Tá, vzhľadom na ich rôzne úlohy a zodpovednosti v domácnosti a v komunite, ovplyvňuje mužov a ženy odlišne.

Manželstvo za jedlo, sex za ryby

Keď udrú prírodné katastrofy, zasiahnu chudobné komunity ako prvé a zasiahnu ich najhoršie. Ženy tvoria približne 70 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Takmer tri štvrtiny tých, ktorí žijú z menej ako jedného dolára na deň, sú ženy. Sú teda chudobnou väčšinou a nesú najväčšie bremeno následkov katastrof. Majú tiež menší prístup k vzdelaniu a k zúčastňovaniu sa na politickom rozhodovaní a rozhodovaní v domácnosti, ktoré ovplyvňujú ich životy. Kultúrne normy im častokrát znemožňujú v katastrofických situáciách rýchlo sa rozhodnúť, či sa majú presunúť na bezpečnejšie miesta. Bangladéšske ženy napríklad zriedka hľadajú útočisko v núdzových úkrytoch. Tie sú veľmi stiesnené a pre bangladéšsku ženu nie je vhodné ocitnúť sa zoči voči cudziemu mužovi či používať spoločnú toaletu. Väčšina z nich preto uprednostňuje barikádu vo svojich obydliach, kde ich často povodne jednoducho odplavia. S rastúcim suchom a rozširovaním sa púští na globálnom juhu vysychá stále viac a viac vodných zdrojov a studní. Získavanie vody je často prácou žien. Ak sú za ňou nútené ísť čoraz ďalej, zvyšuje sa riziko ich sexuálneho napadnutia, najmä v oblastiach, kde operujú ozbrojené gangy. Ženy na mnohých afrických pobrežiach a pri jazerách tiež trpia. Ryby sa totiž stali vzácnymi a rybári za svoj tovar už nechcú len peniaze, požadujú aj sex. Podľa štúdie IUCN je táto prax v západnej Keni taká bežná, že už má svoj názov: systém džaboja. Inými slovami sex za ryby. Táto prax zároveň prispieva k šíreniu HIV nákazy v komunitách.

Ženy, vidiek a čiastočný úväzok

Z čítania dostupných zdrojov zaoberajúcich sa nerovným vplyvom zmeny klímy na mužov a ženy by sa mohlo zdať, že je tento fenomén realitou najmä v krajinách globálneho juhu. Takéto tvrdenie by však bolo mylné. Klimatická zmena vo všeobecnosti najtvrdšie zasahuje vidiecke ženy činné v poľnohospodárstve a ženy zo skupín pôvodného obyvateľstva. Aj keď je pravda, že zastúpenie mužov a žien v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove v krajinách Európskej únie sa líši od štátu k štátu, veľký rozdiel je aj v počte žien zamestnaných v tomto sektore podľa dĺžky úväzku: ženy tvoria menej ako 30 % ľudí zamestnaných na plný úväzok, zatiaľ čo medzi zamestnanými na kratší pracovný čas predstavujú ženy približne 52 %. Zároveň muži v poľnohospodárskom sektore častejšie ako ženy pracujú práve na plný pracovný úväzok. V prípade, že v dôsledku klimatickej zmeny  utrpí región, ktorého ekonomika je primárne založená na poľnohospodárstve, práve ženy budú ako prvé vystavené jeho negatívnym vplyvom.

Približne 80 % všetkých pracovných miest na kratší pracovný čas v EÚ je obsadených ženami. Pohľady na prácu na čiastočný úväzok sa rôznia. Existujú aj také, ktoré v ňom vidia efektívne riešenie umožňujúce pracujúcim ženám s deťmi lepšie zladiť ich často protichodné požiadavky kariéry a rodinných povinností. Avšak kritický pohľad na prácu na čiastočný úväzok zdôrazňuje nebezpečenstvo tohto javu pre ženy. Z tohto hľadiska sa práca na kratší pracovný čas analyzuje vo vzťahu k pružnosti trhu a posudzuje sa ako nástroj, ktorý zamestnávatelia používajú na zvýšenie flexibility a produktivity svojej ženskej pracovnej sily, čím sa zvyšuje ich vlastná konkurencieschopnosť v podnikaní. To zvyšuje neistotu a zraniteľnosť žien v zamestnaní napríklad v podobe nižšieho platu, a teda aj nižších dôchodkových benefitov. Vo vidieckych oblastiach sú ženy častejšie zamestnávané na čiastočný alebo dočasný úväzok než v mestských oblastiach. Vo všeobecnosti je vyššie zastúpenie žien vo vidieckych oblastiach v horšie platených funkciách, čo má vplyv na sociálnu štruktúru vidieckych spoločenstiev. V tej sú ženy častejšie ako muži vystavené chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu.

Rodina, rodina, rodina

Rodovo-kultúrny étos v mnohých kultúrach nepodporuje dievčatá v tom, aby sa učili plávať či liezť po stromoch. To sú zručnosti, ktoré ľuďom častokrát pomáhajú prežiť počas povodní. V Indonézii vlna tsunami z roku 2004 usmrtila štyrikrát viac žien ako mužov. Ženy sa totiž dlhšie pokúšali o záchranu svojich detí, čo spomalilo ich vlastný útek pred smrtiacou vlnou. Zodpovednosť za starostlivosť o rodinu, ktorá je nerovne rozdelená medzi mužov a ženy, ich nakoniec stála život. Väčšina z nich nevedela plávať. V porovnaní s mužmi vlastnia ženy menej majetku a ich živobytie je závislejšie na prírodných zdrojoch. Ženy vlastnia iba jedno percento svetového majetku. Hoci prevládajú v svetovej produkcii potravín (päťdesiat až osemdesiat percent), vlastnia menej ako desať percent pôdy. V Pakistane zničili monzúnové dažde a záplavy bavlníkové plodiny. Negatívne následky pocítili všetci ľudia pracujúci v poľnohospodárstve. Avšak zatiaľ čo muži sú schopní migrovať za prácou s vyššími mzdami, ženy sa nemôžu presťahovať kvôli svojim rodinným povinnostiam. Nemajú teda veľmi na výber a musia pracovať za nižšie mzdy. To vedie k ešte väčšej finančnej neistote a prehlbovaniu nerovnosti. Ženy pracujú dve tretiny celkového svetového pracovného času. Napriek tomu dostávajú iba desať percent svetového príjmu. Je pravdepodobnejšie, že v obdobiach nedostatku potravy dostanú dievčatá menej potravín ako chlapci. V dôsledku toho sú náchylnejšie na podvýživu a choroby, najmä také, ktoré sa s postupujúcou zmenou klímy vyskytujú častejšie. Ženy čelia prekážkam v dostupnosti finančných prostriedkov na pokrytie strát súvisiacich s počasím alebo adaptačných technológií. To ich vystavuje ešte väčšej potravinovej neistote. V mnohých regiónoch sveta ženy ukončia formálne vzdelávanie skôr ako muži. Sú preto častokrát menej informované o zmene klímy a je menej pravdepodobné, že sa zapoja do rozhodovania, ktoré priamo ovplyvňuje ich zraniteľnosť klimatickou zmenou. Ženy tiež tvoria tri štvrtiny z 876 miliónov dospelých, ktorí nevedia čítať a písať. V tomto výpočte by som mohla pokračovať ďalej, a neviem, kedy by som prišla na koniec.

Tvoje pohlavie za to nemôže

Ženy nie sú zraniteľnejšie voči následkom zmeny podnebia jednoducho len preto, že sú ženy. Dôvodov je mnoho – vek, miera chudoby, etnicita a marginalizácia v kombinácii s rozdelením pozdĺž rodových línií. Nie sú zraniteľnejšie vo svojej podstate. Existujú komplexné mocenské vzťahy a sociálno-ekonomické charakteristiky, ktorých následkom je, že zmeny v klimatických podmienkach na ne pôsobia odlišne. Napriek svojej zraniteľnosti však ženy po celom svete neprestávajú bojovať za klimatickú spravodlivosť. Častokrát sú práve ony zdrojom poznania toho, ako sa s klimatickou krízou vysporiadať a ako s ňou bojovať. Napríklad štúdia z deväťdesiatich krajín sveta odhalila, že v krajinách s vyšším zastúpením žien v parlamente je pravdepodobnejšie, že vyhlásené chránené územia zostanú chránenými. Ženy pritom celosvetovo tvoria len osem percent ľudí vo vládach a devätnásť percent v parlamentoch. Podobne existujú dôkazy o tom, že ženy zohrávajú životne dôležité úlohy pri riešení katastrof. Vo svojich komunitách sú častokrát kľúčovými aktérkami účinnej mobilizácie na znižovanie katastrofických dôsledkov. Na Fidži ženské skupiny zavádzajú adaptačné opatrenia v komunitách, ktorými zlepšujú udržateľnosť poskytovania základných služieb po cyklónoch, povodniach a počas sucha. V krajinách západného Balkánu, naprieč Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Severným Macedónskom a Moldavskou republikou spolupracujú ženy z vidieckych oblastí s vládami pri plnení záväzkov týkajúcich sa rodovej rovnosti a pri zvyšovaní účasti žien na rozhodovacích procesoch. Popri rôznych skupinách, organizáciách a komunitách, je tiež mnoho aktivistiek, ktoré sa zasadzujú za práva prírody. Greta Thunberg je skvelá, o tom niet pochýb, no nie je jediná. Je dôležité, aby hlasy ďalších marginalizovaných skupín – hlasy žien zo skupín pôvodného obyvateľstva, žien rôznych etnicít a dedičstiev, hlasy žien z komunít, ktoré celé stáročia bojujú za ochranu práv prírody, mali rovnaký prístup k diskusii o prítomnosti a budúcnosti tejto planéty. Je nevyhnutné, aby im bola venovaná rovnaká pozornosť ako Grete. Inak zostane ekológia agendou bielych ľudí, a v tom prípade nás nečaká budúcnosť žiadna.

Rada by som pripomenula aspoň niekoľké z takýchto žien. Je ich oveľa viac a o mnohých vôbec nevieme. A mnohé prídu po nich, pretože tento boj nezačal a neskončí našou generáciou. Bol tu pred nami a bude tu po nás.

RIDHIMA PANDEY

Ridhima pochádza z Indie. Už ako jedenásťročná núti indickú vládu, aby podnikla konkrétne kroky proti zmene klímy. Spolu s ďalšími pätnástimi detskými aktivistami a aktivistkami podala sťažnosť proti Nemecku, Francúzsku, Brazílii, Argentíne a Turecku, v ktorej ich obvinili z neschopnosti riešiť klimatickú krízu. Túto neschopnosť považujú za porušenie práv dieťaťa.

AUTUMN PELTIER

Autumn, bojovníčka za právo na čistú vodu, patrí k pôvodnej kanadskej komunite Anishinaabe, ktorá ju vymenovala za svoju hlavnú splnomocnenkyňu pre vodu . Bola tiež nominovaná na Medzinárodnú detskú cenu za mier za rok 2019.

ISRA HIRSI

Isra je spoluzakladateľkou US Youth Climate Strike. Zdôrazňuje: „Klimatická kríza je bojom mojej generácie a treba ju bezodkladne riešiť.“

V starom svete pre nás nie je miesto

Táto karanténa sa nepochybne raz skončí. Chcem poprosiť vás, všetky ženy – predavačky, lekárničky, zdravotné sestry, lekárky, opatrovateľky, kultúrne pracovníčky, umelkyne –, všetky ženy, tie, ktoré tento núdzový režim zasiahol najtvrdšie, i tie, ktoré môžete pracovať z domu a váš príjem istí pracovná zmluva, všetky matky, dcéry, partnerky, aktivistky, spisovateľky, jednoducho všetky ženy, nezabudnite, keď si aspoň trochu oddýchnete po tom, ako ste museli chodiť do práce a po večeroch sa ešte učiť so svojimi deťmi alebo ste ich len museli doma vychovávať a učiť (to je práce až až), tie, ktoré ste zostali samé so svojimi agresormi, prosím vás, keď si trochu vydýchnete, nezabudnite na svoj hnev. Nezabudnite zúriť z tej nespravodlivosti, ktorú každý deň pociťujete. Rovnaký systém, ktorý utláča vás, je aj dôvodom útlaku ostatných marginalizovaných skupín. Spomeňte si, že aj keď neznášate svojho agresora – plným právom a spravodlivo – že máme jedného spoločného nepriateľa, a to systém, ktorý z neho toho agresora spravil a beztrestne mu ním ďalej umožňuje byť. Väčšina prostredí, v ktorých pracujete, je feminizovaná, no málokedy feministická. Nečakajme na nejakú záchranu v budúcnosti, ktorá prinesie lepšie zajtrajšky. Boj za rovnosť je každodennou prácou. Dôsledky klimatickej krízy dnes zažívajú milióny ľudí po celom svete a ženy padajú v prvej línii. Nesmierna náročnosť úloh, ktoré sú pred nami, nás dokáže paralyzovať. Každá však máme, my všetci máme, svoje záujmy a moc, ktorá je možno relatívna pre zvyšok sveta, ale zásadná pre nás. Tak ju skúsme použiť. Keď vyjdete z tejto karantény, nesnažte sa vtesnať do starého sveta; nie je tam pre nás miesto. Potrebujeme iný svet, iné (ne)usporiadanie, ale k takému nám nedopomôžu staré metódy.

_________________

Ak chcete v boji za klimatickú spravodlivosť pomôcť aj Filipínskej aktivistke Marinel Ubaldo, môžete tak spraviť podpisom a zdieľaním našej petície.

Pripravila Kristína Országhová, editovala Elena Teplanová
Autorky sú členky tímu Amnesty Slovensko a mesačníka Kapitál.

Ak sa vám páči, čo robíme, sledujte nás na Facebooku a Instagrame a majte vždy aktuálne informácie o našej práci a petíciách.

Prečítajte si tiež o tom, že aj ľudia na úteku si zaslúžia ľudské a spravodlivé zaobchádzanie alebo o ľudskoprávnych úspechoch minulého roka, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť vďaka silnej medzinárodnej podpore od ľudí, ako ste vy. Ďakujeme!