Denník N

Ako sa plánuje globálna pomoc počas COVID-19?

29 február 2020, Nour, 16, stojí vo vojne spustošenom a teraz čiastočne obývanej štvrti Karm Al-zaitoun v meste Homs v Sýrii.
29 február 2020, Nour, 16, stojí vo vojne spustošenom a teraz čiastočne obývanej štvrti Karm Al-zaitoun v meste Homs v Sýrii.

Počuli ste už o klastrovom systéme? Alebo o tom, ako sa koordinuje pomoc počas humanitárnych kríz vo svete? Na Slovensku zasadá pravidelne krízový štáb. Prvú fázu krízy máme za sebou, ad hoc rozhodnutia by mali nahradiť premyslené plány. Čo tak inšpirovať sa koordinačným systémom OSN?

Hlavný televízny program večera už niekoľko týždňov zapĺňajú mimoriadne správy. Tlačové konferencie jednotlivých ministrov, či premiéra sledujeme niekoľkokrát denne. A nedeľné politické diskusie akoby zabudli na to, že sme v krízovom, nie predvolebnom období.  Na sociálnych sieťach sa množia vtipy a dezinformácie. Vyzerá to tak, akoby riešenia sociálno-ekonomických dopadov pandémie záviseli od tímu hygienikov a epidemiológov. Žijeme v humanitárnej kríze. A preto by sme mali postupovať ako sa to v humanitárnej kríze bežne robí.

Doteraz sme boli zvyknutí na to, že ak niekde vypukla humanitárna kríza ako vojnový konflikt, či zemetrasenie, tak sa nás to netýkalo. Ani Ebola v Kongu, či ďalšie epidémie neboli dostatočne blízko. Pôsobili tam nejaké mimovládky a nanajvýš sme poslali peniaze na pomoc.

Teraz máme krízu aj na Slovensku a každý deň čakáme, čo vláda vymyslí. Ak máte pocit, že vládne nariadenia sú chaotické, pozrime sa spolu ako sa zvyčajne postupuje v humanitárnych krízach vo svete.

Počuli ste už niekedy o klastrovom systéme? Vedeli ste, že jednou z úloh organizácii OSN, vrátane UNICEFu je koordinácia pomoci? Viete, že UNICEF v každej humanitárnej kríze koordinuje pomoc až v 3 sektoroch? V oblasti vzdelávania, výživy a vody, sanitácie a hygieny.

V humanitárnej kríze je potrebné urobiť pod tlakom rýchle rozhodnutia. A preto je dobré držať sa aspoň nejakých základných princípov a štandardov, ktoré sa dajú aplikovať na každú krízu, vrátane epidémie COVID- 19. Tie vychádzajú zo základných ľudských potrieb a ich zabezpečenia.

Voda, sanitácia a hygiena. Bývanie. Ochrana. Výživa. Logistika. Zdravie. Potravinová bezpečnosť. Telekomunikácie a siete. Vzdelávanie. Ekonomické zotavenie. Manažment kempov s vysídlenými ľuďmi.

Pre každý sektor existuje samostatný klaster. Organizácie, experti, alebo aj zástupcovia samospráv, či príslušných ministerstiev, ktorých sa daná oblasť týka a mimovládne organizácie, ktoré poskytujú príslušný typ pomoci rozoberajú problémy a hľadajú riešenia. Nie všetky klastre musia byť funkčné v každej kríze. Závisí  to od povahy krízy a od vyspelosti krajiny, kde sa kríza deje.

Na Slovensku by sme teraz asi aktivovali sektor zdravia, vzdelávania a vody, sanitácie a hygieny. Ďalšími podstatnými by bolo ekonomické zotavenie a potravinová bezpečnosť. Nieže by sme nemali čo jesť, ale treba sa zamyslieť nad tým, že je jar. Treba sadiť, aby ceny potravín na jeseň zásadne neporástli.

Nesmieme zabudnúť na prieskum potrieb v každom sektore. Pre vyspelé krajiny ako Slovensko by to nemal byť až taký problém. Aj v tých najchudobnejších krajinách sa totiž dnes už  na prieskum potrieb využívajú mobilné aplikácie, alebo call – centrá.  Do prieskum potrieb potrebujeme zahrnúť všetky skupiny ľudí, vrátane marginalizovaných. To sú zvyčajne deti, seniori, ľudia s postihnutím, matky samoživiteľky, ľudia bez domova, vysídlení ľudia a pod.

Na základe dát sa dnes predsa snažíme plánovať už všetko. Ak podľa nich plánujeme politické kampane, určite by sme nemali bez nich plánovať pomoc ľuďom.

Klaster zhromažďuje údaje o tom, kto, kde, čo a ako robí. Z informácii vznikajú mapy, aby bolo jasné kde aká pomoc chýba a aby sa zamedzila duplicitná pomoc.

Zber dát trvá niekoľko dní, ale reagovať je potrebné hneď. Preto existujú už vypracované štandardy pomoci. Adaptujú sa na krízu a kontext. Najpoužívanejšími sú takzvané SPHERE štandardy. Garantujú minimálne štandardy,  na ktoré má každý človek nárok počas krízy. Už sú adaptované pre potreby súčasnej pandémie.

Medzičasom vznikol aj globálny plán pomoci najchudobnejším krajinám. Môžeme sa inšpirovať a popremýšľať, či naša vláda myslí na všetky zasiahnuté sektory a volí vhodné opatrenia, aby sme minimalizovali dlhodobé negatívne dopady krízy.

No a o tom, ako sa pomáha sa vydávajú správy. Tú poslednú z UNICEFu o tom, ako pomoc počas epidémie COVID-19 plánuje a čo sa už urobilo nájdete tu. Tak ako aj informáciu o tom, koľko peňazí na pomoc chýba.

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine, pracovala s mládežou na Slovensku. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.