Kĺzavý medián – najsledovanejšie číslo budúcich týždňov

Na to, aby sme mohli upustiť od prísnych epidemiologických opatrení, Európska komisia stanovila splnenie troch súborov opatrení. Prvým je výrazné zníženie alebo zastabilizovanie sa šírenia ochorenia kontinuálnym znižovaním počtu novo nakazených pacientov. Druhým kritériom sú pripravené systémy zdravotnej starostlivosti. Posledné kritérium vyžaduje, aby existovali monitorovacie a testovacie kapacity štátu na sledovanie šírenia vírusu. Ak sú tieto tri podmienky splnené, krajina môže začať s uvoľňovaním opatrení, tzv. ukončiť lockdown. Na začiatku roku 2020 bola každá krajina v Európe na koronavírus pripravená inak, aj z hľadiska systémovej zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pomôcok, či krízových plánov. Kríza zasiahla Európu nepripravenú, možno aj v dôsledku nekompletných, či mätúcich informácií z epicentra nákazy ako i podcenenia situácie. Dôležitejšia však bola schopnosť reagovať promptne na prvé znaky šíriacej sa infekcie.

Uzavretie krajín a ochrana svojich občanov od tých starších až po najmenších prebehla v rôznej fáze šírenia vírusu. EÚ by sa svojím prístupom dala rozdeliť do niekoľkých skupín. Ako prvé boli zasiahnuté južné štáty, ktoré začali s protiepidemiologickými opatreniami vo fáze výrazného šírenia sa vírusu. Oproti ostatným krajinám boli v nevýhode, pretože nemali čas sa pripraviť. Taliansko zaviedlo lockdown 9.3., keď mali 7985 aktívnych prípadov a 463 úmrtí. Druhú skupinu tvoria tzv. opatrné krajiny, medzi nimi aj Slovensko a ostatné krajiny strednej Európy, ktoré sa poučili z príkladu južných krajín a zaviedli opatrenia hneď na začiatku (Slovensko 13.3. s 32 aktívnymi prípadmi, Rakúsko 16.3. s 1007 infikovanými a 3 úmrtiami, Česko v rovnaký deň s 341 aktívnymi prípadmi a nula úmrtiami ako Slovensko). Treťou samostatnou kapitolou sú krajiny severu, ako Švédsko, Dánsko a z časti Holandsko (a Spojené kráľovstvo do druhej polovice marca), kde majú liberálnejší prístup k represným prostriedkom pri nedodržaní zákazov a vydali sa cestou odporúčaní, pričom apelujú na zodpovednosť občanov voči sebe.

Success-stories v Európe

Tri krajiny by sme mohli nazvať success-stories: Dánsko, Rakúsko a Česko. V relatívne krátkom čase splnili všetky podmienky stanovené Európskou komisiou na postupné uvoľňovanie opatrení. Majú zastabilizovaný rast, či dokonca pokles nových prípadov infikovaných osôb, na začiatku zareagovali promptne, aby situáciu udržali pod kontrolou, spúšťajú náhodné testovanie obyvateľstva, majú (najmä Dáni) vypracovaný systém na monitorovanie šírenia sa vírusu vrátane viacero aplikácií na sledovanie pohybu nakazených na dobrovoľnej báze, pripravili prehľadné plány otvárania ekonomík a pre podnikateľov i zamestnancov pripravili široké spektrum podporných balíčkov v rámci krízy. Treba však ostať ostražití, aj keď to vyzerá, že tieto krajiny sú z najhoršieho vonku, druhá či tretia vlna ešte stále môže prísť, nakoľko sa v Európe zatiaľ nevybudovala kolektívna imunita, čo potvrdzujú náhodné testovania v Holandsku, Nemecku, či Francúzsku. Rakúsko je aktuálne v druhej vlne náhodného testovania a Česko sa chystá, v rámci uvoľňovania opatrení, náhodne otestovať 27 000 ľudí. Výsledky aj týchto testovaní nám prezradia viac o stave kolektívnej imunity v našom regióne. Ale späť k európskym success-stories. Krivky aktívnych prípadov (počet nakazených pacientov mínus počet vyliečených) týchto krajín nabrali klesajúci trend aj po postupnom uvoľňovaní lockdownu – teda najprísnejších opatrení zahŕňajúcich zatvorenie gastronomických a športových prevádzok, školských zariadení, čiastočných zákazov zhromažďovať sa a pod.

Slovensko ukončilo svoj lockdown 22.4., vstúpilo do prvej fázy uvoľňovania opatrení, v ktorej sa otvárajú obchody do 300 m2, vonkajšie športoviská, dlhodobé ubytovania, trhoviská či autobazáre. Podmienkou prejdenia do druhej fázy, ktorá zahŕňa okrem iného aj otvorenie detských klubov či kaderníctiev, je udržanie kĺzavého mediánu denných prírastkov za predošlých sedem dní pod hranicou 100. Vtedy sa budeme môcťposunúť do ďalšej fázy otvorenia ekonomiky. Fázy sú celkovo 4. Ak však hodnota kĺzavého mediánu bude nad 150, vieme sa vrátiť o jednu fázu späť. Vývoj kĺzavého mediánu možno vidieť na grafe 1. 22.4. bola hodnota kĺzavého mediánu 43. Na grafe vidíme, že k hodnote 100 sme za zatiaľ ani len nepriblížili. Dokonca, podľa https://www.worldometers.info/coronavirus/country/slovakia/ denné hodnoty nových prípadov (čo je striktnejšie kritérium ako kĺzavý medián) boli doteraz vyššie ako 100 iba dvakrát: 8. a 16. apríla. Tie ostatné dni boli hodnoty vždy nižšie ako 75. To znamená, že na to, aby sa kĺzavý medián dostal nad 100, situácia by sa musela dosť výrazne zhoršiť oproti súčasnému stavu. Na postup do ďalšej fázy otvorenia sa teda nevyžaduje zotrvanie na súčasnom stave alebo zlepšenie.

Graf 1: Vývoj kĺzavého mediánu denných prírastkov za ostatných sedem dní

Zdroj údajov: korona.gov.sk

Čo je vlastne kĺzavý medián? Google trends ukazuje, že túto otázku sa pýtalo najviac ľudí dňa 21.4., po vyhlásení tohto kľúčového ukazovateľa postupného otvárania ekonomiky. Odvtedy už záujem klesá, ako vidno na grafe 2.

Graf 2: vyhľadávanie slova „kĺzavý medián“ v google

Zdroj údajov: google.trends

Aktívne prípady koronavírusu na Slovensku a v našej top 3

Na Slovensku počty infikovaných rastú stále rýchlejšie ako počty vyliečených. Aktuálne máme 960 aktívnych prípadov a 14 úmrtí (k 22.4). V porovnaní s ostatnými krajinami sme začali s postupným uvoľňovaním lockdownu až nadpriemerne neskoro, po 39 dňoch (napr. Česko začalo po 28 dňoch, Dánsko po 33). Na druhej strane, nevieme či sme dosiahli vrchol počtu aktívnych prípadov, keďže naša krivka ešte neklesá (graf 3), tak ako pri popúšťaní z prísnych opatrení klesala rakúska či dánska krivka aktívnych nakazených (graf 4), alebo bola stabilizovaná ako tá česká (graf 5). Treba však dodať, že počty infikovaných na Slovensku sú podstatne nižšie ako v iných krajinách. Z časti to môže byť spôsobené nedostatočným testovaním, ale dôvody môžu byť rôzne (najnovšie sa spomína vakcinácia proti tuberkulóze ako účinný prostriedok na ochranu pred ťažkým priebehom koronavírusovej infekcie). Počet úmrtí je taktiež nízky, jedná sa o starších pacientov, u ktorých býva priebeh ochorenia vo všeobecnosti ťažší. Aj napriek týmto faktom jedným z odporúčaných a opodstatnených kritérií na uvoľňovanie opatrení je zastabilizovaný rast nových prípadov. Niekedy však ekonomické hľadisko a s tým spojené finančné a psychologické problémy ľudí môžu byť pre ľudí oveľa devastujúcejšie ako samotná možnosť nákazy Covid-19.

Graf 3: Počet aktívnych prípadov na Slovensku

Zdroj údajov: JHU CSSE

Graf 4: Počet aktívnych prípadov v Rakúsku

Zdroj údajov: JHU CSSE

Graf 5: Počet aktívnych prípadov v Česku

Zdroj údajov: JHU CSSE

Slovensko v aktuálnych korona štatistikách

Avšak, sedemdňový kĺzavý medián denného prírastku infikovaných pacientov, dokonca očistený o importované prípady, či prípady v karanténovaných oblastiach, nepoužíva nikto. Spustenie ďalšej fázy bude teda vždy podmienené zlepšením sa v stanovených ukazovateľoch, nie predom určeným dátumom. Učíme sa z chýb iných a ideme na veci opatrne, ale s istotou. A teraz aj podloženou číslami. Veríme, že zvolený konzervatívnejší prístup k dĺžke lockdownu, postupnému otváraniu ekonomiky, či nástupu detí do škôl nám prinesie zaslúžené ovocie.

V čase vyčkávania na ďalšiu fázu môžeme sledovať dashboard ISA a ten Vám ukáže počet aktívnych prípadov na Slovensku, ich regionálny rozptyl, či percentuálny nárast nakazených oproti predošlému dňu. Nezostáva však iba pri Slovensku, ale ponúka aj prehľad štatistík zo sveta.

Názory vyjadrené v článku nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom blogov ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.