Denník N

Kresťania v politike – samovražedná misia ?

Trochu pomýlená slovenská realita…

V tomto blogu by som sa chcel zamerať na tému, ktorá je na Slovensku dosť často rozoberaná, a to najmä v období pred voľbami. Prečo na Slovensku, ešte stále značne konzervatívnej krajine, je tak slabá podpora kresťanských strán či hnutí? Veď v tomto štáte sa toľko ľudí hlási ku kresťanskej viere, že pokiaľ by čo i len polovica z takýchto oprávnených voličov dala svoj hlas kresťanskej strane, pravdepodobne by o víťazovi volieb nebolo pochýb.

Nechystám sa menovať žiadnu konkrétnu súčasnú stranu, chcem sa na túto tému pozrieť vo všeobecnosti. Podľa mňa je zásadný problém v tom, že realita kresťanskej politiky u nás sa tak trochu vymyká podstate kresťanstva samotného. V súčasnosti môžeme vidieť množstvo politikov, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia, a mnohí ho aj praktizujú, avšak participujú v rôznych politických subjektoch. Samozrejme, je na slobodnej vôli každého, či a akú politickú stranu bude reprezentovať. Môžeme si však položiť otázku, prečo skupina ľudí, ktorá má rovnakú životnú filozofiu a pohľad na mnohé problémy, nevytvorí jeden silný a autentický politický subjekt?

Zrejme je to preto, že viera ako taká je potlačovaná v mnohých prípadoch vidinou politickej moci. V praxi sa to ukazuje napríklad aj pri množstve takto orientovaných subjektov, pretože sú zakladané z vôle ľudí, ktorí túžia takýto subjekt viesť, no v pôvodnej strane im to nebolo dopriate. To má za následok rozštiepenie potenciálnych hlasov a tým pádom zákonite menšiu pravdepodobnosť úspechu. Ak by sa všetci títo ľudia v kresťanskom zmysle spojili, neboli by sme svedkami toho, že vo voľbách prepadne obrovské množstvo hlasov. Takéto subjekty by nemali zabúdať na to, že ak si stoja za titulom „kresťanská, kresťanský, kresťanské“, mali by byť v súčasnom rozvírenom politickom spektre skôr spájacím a zmierujúcim elementom. To sa, žiaľ, podľa mňa často nedeje.

Pozrime sa teraz na vec z pohľadu voliča. Prečo veľká časť konzervatívnych a kresťanských voličov uprednostní vo voľbách strany, ktoré síce sčasti konzervatívne sú, no nie je to pre nich akýmsi „headlinom?“ Hlavným dôvodom možu byť najmä predsudky. Musíme si uvedomiť, že konzervativivizmus nerovná sa automaticky kresťanstvo. Konzervativizmus znamená v prvom rade podpora tradičných hôdnôt a v politickej rovine by to mala byť najmä podpora sociálnej a rodinnej politiky a pomoc sociálne slabým vrstvám obyvateľstva. A to, myslím si, podporuje aj mnoho ateistov, nie? Druhá vec je, do akej miery sa toto uskutočňuje. To už nechám na každom zvlášť. Takže tu je dôležité uviesť veci na pravú mieru.

V neposlednom rade je dôležitá modernizácia kresťanskej politiky tak, aby zapadala do prostredia 21. storočia. O tom by sa dali vypisovať slohové práce, ale v skratne ide o to, že kresťanská politika by mala byť flexibilná, mala by byť čo najbližšie k ľuďom a čo najefektívnejšie reflektovať na ich potreby. Mala by to však robiť moderným spôsobom, neupínať sa na doby dávno minulé, ale zároveň nestrácať svoju tvár. To by mali byť podľa mňa základné atribúty jej budúceho úspechu.

Z tohto blogu je to všetko, dúfam že Vás zaujal.

Teraz najčítanejšie