Denník N

Keď na tanieri chýbajú slepačie hlavy

Slepačia kuracia hlava, plnená zemiakom - lacnejšia verzia mäsa pre jednoduchých ľudí zo slamov Nairobi. 
Slepačia kuracia hlava, plnená zemiakom – lacnejšia verzia mäsa pre jednoduchých ľudí zo slamov Nairobi. 

Uzatvorenie škôl počas pandémie spôsobenej ochorením COVID – 19 spôsobuje množstvo dodatočných problémov. Jedným z nich môže byť hlad, či podvýživa detí, pre ktoré bola školská strava ich jediným jedlom za deň. No pandémia priniesla so sebou aj mnoho inovatívnych foriem vzdelávania.

Moja úplne prvá misia bola škola pre deti z ulice v Keni. Ako rozmaznanej európanke mi nešlo do hlavy, ako môžu deti jesť každý deň to isté. Na obed bola vždy kukurica s fazuľou. Takmer neochutená. Napriek tomu ju každý deň s chuťou zjedli. Pre mnohých to bolo totiž ich jediné jedlo za deň.

Chlapci, čo boli na internáte dostávali aj iné jedlo. Tiež nebolo veľmi pestré a večera väčšinou spočívala v kukuričnej múke a akejsi omáčke z listovej zeleniny. Raz do týždňa mali ryžu. No a najviac sa tešili na sobotu. To mali na obed mäso – slepačie hlavy a nohy.

Zvykli sme spolu žartovať, že urobíme taký výmenný obchod. Oni nám budú do Európy vyvážať kuracie prsia a my im budeme dovážať hlavy.

A teraz namiesto obchodovania spoločne riešime dopady pandémie spôsobenej ochorením COVID -19. Tá zasiahla všetky krajiny a deti na svete.

Až 166 krajín uzatvorilo školy a univerzity. Viac ako 1. 52 miliardy detí a mládeže nechodí teraz do školy. Viac ako 60, 2 milióna učiteľov rieši dilemu, akým spôsobom vzdelávať na diaľku.

Zatvorenie škôl môže spôsobiť aj nárast hladu a podvýživy u detí. Svetový potravinový program (WFP) odhaduje, že jedlo teraz chýba viac ako 320 miliónom žiakom základných škôl v 120 krajinách. Tento výpadok jedla je zároveň nečakanou záťažou na rozpočet chudobných domácností, ktoré žijú zo dňa na deň. Majú menšiu možnosť zárobku a doma čaká na obed aj niekoľko detí. Sú odkázaní na pomoc.

Komplikované je aj vzdelávanie na diaľku. UNICEF sa snaží pomáhať so vzdelávaním rôznym spôsobom v krajinách kde je pomoc potrebná. Knihy, počítače, rádio, televízia, telefóny. Toto všetko nájde využite ako vzdelávací prostriedok.

Ukrajina, Timor a Kosovo začali používať „vzdelávací pas“. Ide o globálnu vzdelávaciu platformu, ktorú spustil UNICEF v spolupráci s Microsoftom.

V Rwande sa využilo viac ako 100 rádiových nahrávok zo sveta, ktoré prispôsobili miestnym učebným osnovám, aby mohli deti získať základnú gramotnosť. V spolupráci s vysielacou spoločnosťou sa vyrobili lokálne nahrávky a vysielajú tieto kurzy po celej krajine.

Veľa detí v Sýrii malo prerušené vyučovanie už pred začatím epidémie. Deti teda môžu využiť knihy, ktoré boli pripravené už skôr pre samoštúdium predmetov ako sú Arabčina, Angličtina, matematika, či prírodné vedy. Ale učitelia na dobrovoľnej báze tiež nahrávajú hodiny a posielajú ich študentom cez sociálne siete.

V severnom Macedónsku bolo vzdelávanie z tried prenesené do obývačiek. Kľúčovou iniciatívou bola televízna učebňa, do ktorej sa zapojili učitelia ako dobrovoľníci a vyučujú cez televíziu celý rad aktivít v 5 štátnych jazykoch.

Na Pobreží Slonoviny spolupracuje UNICEF s ministerstvom školstva na iniciatíve „škola doma,“ ktorá zahŕňa nahrávky, vysielané v televízii.

V Latinskej Amerike a Karibiku zahájil UNICEF iniciatívu pre rodičov pod názvom #LearningAtHome initiative. Poskytuje zábavné aktivity na každý deň, ktoré si rodičia môžu prispôsobiť a zdieľať s ostatnými. Od hádaniek, hľadania pokladov až po kreatívne pavúčie siete.

Každý spôsob vyučovania má svoje výhody a nevýhody. A môže vyžadovať dodatočnú podporu. Ako napríklad solárne nabíjačky, peniaze na kredit, či domáce osvetlenie. Lebo v mnohých krajinách nič z toho nie je samozrejmosťou. Aj preto je pomoc organizácií akou je aj UNICEF stále potrebná.

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine, pracovala s mládežou na Slovensku. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.