V maske a bez masky. Jar v čase korony.
Tohtoročná jar dáva priestor fantázii aj najnižším pudom
Je jar. Vždy o tomto čase zahalia sa koruny stromov kvetmi. Tohtoročná jar je výnimočná. Zahalili sa aj tváre žien. Pozorujem ich úzkym priezorom. Predstavujem si trblietavé zúbky, horúce kútiky úst, hlboké jamky na lícach, beloskvúci noštek…
Keď sa fantázia nasýti, nadíde čas najnižších pudov. Pohľad zamieri nižšie – na nohy odhalené až tam, kde stehná zabúdajú, že kolenami boli. Môžem zízať celkom bezostyšne, lebo mi nie je vidieť tvár, tak ako nebolo pod prilbami vidieť zapýrené tváre rytierov, keď civeli na dvorné dámy skryté za závojmi. Pravda, odhalené nohy vtedy ešte neboli v móde. Dnes sú.
A to je dobre.
