Denník N

Čakanie na otvorenie školských brán

Vzdelanosť ľudí je základný komponent ľudského kapitálu, ktorý je pohonnou hmotou pre ekonomiku každého štátu. Aktuálne 188 krajín na svete zaviedlo celoštátnu uzávierku škôl, a to od materských až po vysoké. Priamo to ovplyvňuje viac ako 1,5 miliardy detí a mladých ľudí na svete; nepriamo – nás všetkých. Treba sa zamyslieť nad mierou potreby ochrany našich najmenších, ktorí aj na základe dát majú najväčšiu šancu zvládnuť prípadné nakazenie sa COVID-19 bez ťažkých priebehov, a spoločne s tým zvážiť ekonomické dôsledky absencie rodičov v práci, ktorí sa musia starať o svoje deti.

Vzdelanosť ľudí je základný komponent ľudského kapitálu, ktorý je pohonnou hmotou pre ekonomiku každého štátu. Aktuálne 188 krajín na svete zaviedlo celoštátnu uzávierku škôl, a to od materských až po vysoké. Priamo to ovplyvňuje viac ako 1,5 miliardy detí a mladých ľudí na svete; nepriamo – nás všetkých.

Na Slovensku bolo k 20. aprílu tohto roku infikovaných 62 detí do 14 rokov – veková skupina detí navštevujúcich základnú školu – čo predstavuje 5,17 % z celkového počtu prípadov. Stredoškolákov, vysokoškolákov a mladých ľudí do 29 rokov bolo infikovaných k rovnakému dátumu oveľa viac – 292, teda 24,35 % z celkového počtu prípadov. Tieto čísla môžu mať viacero významov: buď sú malé deti asymptomatickí pacienti, alebo majú iba veľmi mierne príznaky, a teda nie je nutnosť ich testovať. Druhou možnosťou je, že  majú menší sklon k nakazeniu sa, keďže sa nestretávajú s ostatnými deťmi v predškolských a školských zariadeniach, z ktorých väčšinou domov prinesú rôzne „poklady“ v podobe kašľu, soplíka a iných „radostí“.

Dopad školských absencií na deti

Treba sa však zamyslieť nad mierou potreby ochrany našich najmenších, ktorí aj na základe dát majú najväčšiu šancu zvládnuť prípadné nakazenie sa COVID-19 bez ťažkých priebehov, či potrebnej hospitalizácie. A spoločne s tým zvážiť ekonomické dôsledky absencie rodičov v práci, ktorí sa musia starať o svoje deti.

V predškolskom veku a na prvom stupni základných škôl sa deťom rozvíjajú schopnosti, ktoré sú základným stavebným pilierom na zvládnutie náročnejšieho učiva na vyšších stupňoch študentského života.  Vyššie dosiahnuté vzdelanie je spájané s vyšším platovým ohodnotením na pracovnom trhu (Murnane et al., 1995; Carlsson et al., 2015). Na druhej strane, štúdie poukazujú na negatívny dopad školských absencií na výsledky študentov (Marcotte, 2007, 2008; Cliffordson et al., 2008).  Aj keď sa aktuálne školská dochádzka do určitej miery nahrádza formou dištančnej domácej výuky, nemožno ju plne nahradiť. Čas strávený v škole nie je len časom, kedy sa deti memorujú nové poučky. Je časom pre zvyšovanie sociálnych interakcií a naberanie sociálnych zručností – aspekt výuky, ktorý je v tejto dobe obmedzený na minimum. Výsledkom môže byť nižšia pripravenosť tohtoročných absolventov na vstup na pracovný trh. Pokles počtu odučených hodín môže negatívne ovplyvniť aj priemerné výsledky študentov nižších ročníkov. Úspešnosť vstupu tohtoročných a možno i budúcoročných absolventov na pracovný trh môže byť ďalej ovplyvnená pravdepodobnou globálnou recesiou.

Príklady ostatných krajín EÚ

Voľnejší princíp k úplnému zatvoreniu školských zariadení zastáva Švédsko, ktoré nezatvorilo škôlky a školy pre deti do 16 rokov. Deti od 16 rokov  sú lepšie pripravené na samo-štúdium a dokážu fungovať aj bez každodennej návštevy školy. Zatvorenie škôl pre týchto študentov teda nemusí mať vážne dôsledky. Švédsko však aktuálne uvažuje nad otvorením všetkých školských zariadení a celkovo sa, v porovnaní s inými štátmi EÚ, v boji proti pandémii vyznačuje výrazne voľnejšími opatreniami. Opačný prístup zaujalo napr. Poľsko, kde deti nielenže nechodia do školy, ale dokonca mali donedávna zákaz opustiť svoje domovy. Od 20. apríla už môžu vyjsť na ulicu bez dozoru dospelého, ak majú 13 a viac rokov.

Ostáva však veľa otáznikov ako zabezpečiť bezpečné podmienky v školách, od umývania rúk cez minimálny odstup v čase prestávok, až po nosenie rúšok, či plán na individuálne štúdium pre rizikové skupiny. Tieto otázniky však neboli tvrdými orieškami pre Dánov. Ako vidíme na grafe 1, Dánsko už v prvej fáze uvoľňovania opatrení (13. apríl) otvorilo zariadenia dennej starostlivosti, základné školy pre žiakov od predškolského do piateho ročníka, a triedy pre žiakov so špeciálnymi potrebami zo všetkých ročníkov. Súčasne otvorilo aj školský klub pre rannú a poobednú starostlivosť o deti. Zatvorené ostávajú iba stredné školy, s končiacich ročníkov, maturantov a tried pre študentov s poruchou autistického spektra. Zatvorené sú tiež vysoké školy s výnimkou študentov medicíny v poslednom semestri svojich vzdelávacích programov. Ak by však pre študentov či zamestnancov (alebo ich rodinných príslušníkov) škôl predstavovalo chodenie do škôl vysoké zdravotné riziko, nemusia nastúpiť do práce, resp. zúčastňovať sa vyučovania.

Graf 1: Dĺžka zatvorenia školských brán vo vybratých krajinách EÚ

Pozn.: do grafu sú zahrnuté iba krajiny, ktoré už oznámili kedy začnú, prípadne už začali postupne obnovovať školskú dochádzku. Číslo v štvorčeku značí počet dní, počas ktorých boli školy v danej krajine úplne zatvorené. Rakúsko oznámilo postupné otváranie škôl od polovice mája. Dáta sú čerpané z oznámení jednotlivých krajín o zatvorení a otvorení škôl.

Veľa európsky krajín sa vydalo cestou postupného otvárania školských brán pre študentov posledných ročníkov stredných či vysokých škôl a maturantov. Príkladom je Nemecko či Rakúsko, kde sa stále počíta s maturitami a otvorením škôl na začiatku, resp. v polovici mája. Holandsko plánuje ukončiť 42 dňový lockdown 28. apríla a očakáva, že študenti sa vrátia do škôl po májových prázdninách, teda začiatkom mája.

Dokonca aj Francúzsko, ktoré má aktuálne štvrtý najvyšší počet potvrdených prípadov na svete, chce ukončiť 56 dňový lockdown 11. mája, ak sa šírenie vírusu bude ďalej spomaľovať. Hneď v začiatočnej fáze plánuje otvárať školy, s výnimkou vysokých. Veľa francúzskych detí totiž nemá prístup k online výučbe a vláda chce týmto spôsobom zabrániť prehlbovaniu sa rozdielov medzi deťmi, ktorým rodičia dokážu výraznejšie pomôcť s učením doma, a tými, ktorí nemajú potrebné vybavenie, ani podmienky na online vzdelávanie. Počet žiakov v triedach plánujú znížiť na polovicu a vyučovať v skupinkách maximálne 15 detí. Prvý týždeň sa do škôl vrátia najmladšie deti, v týždni od 18. mája niektorí stredoškoláci, a v treťom týždni od začatia postupného obnovovania školskej dochádzky by sa do školských lavíc mohli vrátiť všetky deti, s výnimkou vysokoškolákov.

V susednom Česku pristupujú k situácii podobne. Dôraz ale kladú na študentov, ktorí majú ukončiť svoje vzdelávanie. Opatrenia začali postupne uvoľňovať 12. apríla, na 20. apríla boli naplánované záverečné skúšky a konzultácie k záverečným prácam. 11. mája sa začínajú otvárať záverečné ročníky stredných škôl a hudobných konzervatórií. Povoľuje sa aj individuálna výučba na umeleckých a jazykových školách, či školách pri detských domovoch. Postupne sa do júna dostanú k výučbe aj ostatné ročníky.

Jedinou krajinou, ktorá vyhlásila, že školy ostanú tento rok zavreté, je Spojené kráľovstvo, ktoré tak urobili na základe modelov s vrcholom krízy na konci apríla.  Výnimkou sú školy, ktoré zabezpečujú starostlivosť o deti kľúčových pracovníkov – v zdravotníctve, polícii, požiarnej ochrane, a obchodoch s potravinami.

Otázka nie je, či otvoriť školy, ale ako

Výhodou Slovenska je,  že doteraz zvláda epidémiu veľmi dobre. Jednoduchým dôvodom môže byť aj to, že Slováci dodržujú pravidlá a správajú sa zodpovedne. Počty infikovaných síce stále stúpajú, ale iba relatívne miernym tempom. Navyše, nedávny nárast prípadov čiastočne odráža rozšírenie testovania, a podchytenie rizikových skupín. Preto by bolo načase začať otvárať školy, ale treba pritom postupovať opatrne. To znamená organizovať obnovu školskej výuky postupne. Napríklad začať študentami posledných ročníkov, ktorí majú pred sebou záverečné skúšky.  Užitočné by taktiež bolo otvoriť školy pre deti prvej línie v boji proti novému koronavírusu – pre deti lekárov, hasičov, policajtov, vojakov či záchranárov – aby ich rodičia mohli pokračovať v boji s vírusom bez starostí o to, kedy a kam dať svoje deti, a kto sa o ne postará. Aby aj ostatné deti nemali príliš rozsiahly výpadok výučby, stálo by za zváženie predĺžiť školský rok o 2 – 3 týždne v júli, aby deti mali možnosť aspoň čiastočne dobrať zameškané učivo, a precvičiť si to,  ktoré sa mali naučiť formou domáceho vzdelávania počas uzávierky škôl.

Keď sa školy otvoria, bolo by rozumné, aspoň na prechodnú dobu, organizovať výuku v skupinách polovičnej veľkosti. Žiaci by takto mohli sedieť s väčšími odstupmi medzi sebou. Opatrenia, ako nosenie ochranných prvkov, menej detí v triede a rozostupy medzi nimi by, spolu s dodržiavaním zvýšenej hygieny, pomohli obmedziť potenciálne šírenie nákazy.

Hoci rozhodovať o školách nikdy nie je ľahké, bez zodpovedných rozhodnutí školy fungovať nemôžu. Inak tomu nie je ani v čase prebiehajúcej krízy, ktorá ovplyvnila každý aspekt nášho každodenného života väčšiny z nás. Z modelov ostatných krajín vidno, že možností, ako sa vysporiadať s otázkou otvorenia škôl je viacero, a je iba na nás, ktorý variant si vyberieme, aby sme zohľadnili situáciu a okolnosti v našej krajine.

Názory vyjadrené v článku nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom blogov ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.

Bibliografia

Carlsson M., Gordon B. Dahl, Björn Öckert, and Dan-Olof Rooth, „The effect of schooling on cognitive skills“. The review of Economics and Statistics (2015), Vol.XCVII, n.3

Cliffordson, C., and J. Gustafsson, “Effects of Age and Schooling on Intellectual Performance: Estimates Obtained from Analysis of Continuous Variation in Age and Length of Schooling,” Intelligence 36 (2008), 143–152.

Marcotte, D. E., “Schooling and Test Scores: A Mother-Natural Experiment,” Economics of Education Review 26 (2007), 629–640.

Marcotte, D. E., and S. W. Hemelt, “Unscheduled School Closings and Student Performance,” Education 3 (2008), 316–338.

Murnane, R. J., J. B. Willett, and F. Levy, “The Growing Importance of Cognitive Skills in Wage Determination,” The review of Economics and Statistics 77 (1995), 251–266.

Teraz najčítanejšie

Inštitút pre stratégie a analýzy ÚV SR

Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) je analytickou jednotkou na Úrade vlády, ktorého poslaním je analytická podpora stratégie hospodárskej a sociálnej politiky vlády.