Denník N

Plán pre šport v čase koronakrízy a po nej – Blog #9

Prebiehajúca koronakríza neobišla ani šport a rozsah jej skutočných následkov ukáže až čas. Všetci dobre vieme, že situácia nie je ideálna ani bez tejto krízy. Ak to však prijmeme ako ďalšiu športovú výzvu, máme veľkú šancu predísť potenciálnemu kolapsu.

Teraz je rad na nás, ako rýchlo zareagujeme a hlavne, akým spôsobom. V mnohých krajinách už prebiehajú procesy na záchranu športu, v našom prípade volejbalu. Uvediem zopár príkladov z okolitých krajín. Tie sa týkajú hlavne športu všeobecne a čiastočne financovania volejbalu. Z môjho pohľadu je však v podstate pre všetky krajiny vrátane Slovenska v oblasti športu najdôležitejšie udržanie chodu klubov počas krízy a zároveň ich následná podpora po návrate do reálneho života.

Česko
V Česku plynie hlavná časť financií cez mestá, obce a kraje. Preto má ich volejbalová federácia menší vplyv na rozpočty klubov a podľa mojich vedomostí je finančná podpora federácie približne 100 000,- CZK (približne 3600,- €) na ligový klub. Avšak po športovej stránke už majú vyjasnené, že z ligy nikto nevypadáva a jasní sú aj postupujúci. Z finančných dôvodov tam rezonuje otázka znižovania počtu zahraničných hráčov, čo na základe ich hráčskeho potenciálu aj je možné.

Poľsko
V Poľsku je situácia podobná. V mužskej zložke sú návrhy hrať úplne bez zahraničných hráčov a trénerov (zdroj: sport.onet.pl), čo samozrejme v krajine s najvyššími ambíciami v klubových súťažiach prináša búrlivú diskusiu, lebo napríklad Francúz Stéphane Antiga poskytuje Poľsku veľké služby (Majster Európy), nehovoriac o voľnom pracovnom pohybe v rámci EÚ. Zahraniční hráči, ktorí majú zmluvu aj na ďalší rok, už pocítili toto opatrenie. Príkladom je slovenský hráč Emanuel Kohút, ktorému rozviazali ešte ročný kontrakt. Navyše, podľa poľských médií je veľa poľských klubov zo 70 % financovaných zo štátnych podnikov. Vedia preto, že bude pre kluby veľmi ťažké celú túto situáciu zvládnuť. K Poľsku treba poznamenať, že majú Ministerstvo športu a turistiky, čiže legislatívne sú tu určite väčšie možnosti narábať so štátnou pomocou určenou na záchranu klubov.

Rakúsko
Z Rakúska prichádzajú správy (zdroj: volleynet.at), že minimálne po športovej stránke majú v mužskom volejbale už jasnú predstavu. Tri kluby sa zúčastnia tzv. MEVZA, päť klubov zostane v lige a doplňovať sa bude o záujemcov z druhej ligy. Rakúska volejbalová federácia sa v súčinnosti so „Sportministerium“ však snaží čo najrýchlejšie spojazdniť plážový volejbal, a to v prvej fáze pre profesionálov a v druhej fáze pre hobby hráčov. Ich spolupráca ma vyústiť do opatrení, za ktorých by rakúske ministerstvo zdravotníctva umožnilo úplné otvorenie plážových ihrísk. Rakúšania ako pravidelní účastníci Olympijských hier a organizátori turnajov, kde sa robia miliónové obraty, určite vedia najlepšie, prečo je ich federácia tak aktívna. A takto si ja predstavujem činnosť našej Federácie pre svojich členov.

Nemecko
V Nemecku sa už dnes kluby odhlasujú z ligy. Okrem iného asi aj preto, že hráči sú zamestnancami klubov. Pri príjmoch klubov znížených krízou sú práve tieto náklady enormne vysoké. V mužskej lige to už oznámili tri družstvá. Medzi inými to postihlo aj klub, v ktorom pôsobili slovenskí tréneri Štefan Chrtiansky a Miro Palgut.

Považujem za dôležité uvedomiť si, že všade vo vyššie uvedených krajinách je snaha podporovať a hľadať cesty na záchranu základnej zložky každého športového hnutia, a tou sú kluby.

Plán pre Slovensko
Teraz niečo k situácii na Slovensku, z ktorej môžu čerpať aj iné športy, nie len volejbal. Znižovanie počtu klubov, členov a hráčov je fenomén strednodobo známy. Kríza, ktorá prišla, to ešte zvýrazní. Najvyššou prioritou je hľadať cesty, ako v čase krízy vytvoriť podmienky, aby sa kluby udržali. To znamená, aby mládežnícki tréneri neboli finančne nútení hľadať si inú prácu, prezidenti disponovali určitým finančným základom, s ktorým môžu narábať a udržali sme hráčsku základňu. Na Slovensku sú kluby financované z mnohých malých prameňov (rodičia, mestá a obce a aj prezidenti klubov prispievajúci zo svojich vlastných podnikateľských aktivít, plus Slovenská volejbalová federácia a ešte každý klub v rámci svojich možností). Treba však poznamenať, že SVF má účelovo viazané peniaze, ktoré by mala prerozdeľovať na kluby.

Kto číta tieto riadky si možno hovorí, že volejbalovým klubom na Slovensku sa musí finančne veľmi dariť. Je to však iba zdanie. Napríklad dorovnávanie dlhu z vlastných zdrojov, žiaľ, nie je nič nezvyčajné. Moja skúsenosť z Poľska je, že niektoré roky prezident klubu dorovnával dlh sumou
300 000,- PLN (približne 66 000,- €) zo svojej firmy, aby klub zostal bez dlhov.

Pokiaľ je mi známe, na Slovensku je prebiehajúca diskusia na tému športového či finančného fungovania volejbalu zatiaľ len málo intenzívna. Preto si aj na základe uvedených informácií dovolím moju úvahu. Po športovej stránke si myslím, že by z ligy nemal nikto vypadávať. A hlavne v ženskej zložke je potrebné umožniť záujemcom postúpiť do extraligy priamo.

Až od hráčov z reprezentácie som sa dozvedel (a nie zo SVF ako člen správnej rady), že SVF chystá pre reprezentačné výbery rekondičné sústredenie, a to niekedy na jún/júl. Čo je síce pozitívne vzhľadom na účelovo viazané financie pre reprezentáciu, ale športovo, diplomaticky skonštatujem, diskutabilné. Väčšina hráčov i tak momentálne pracuje hlavne na kondícii. Avšak nato, aby sa tento športovo-finančný problém vyriešil, treba podporiť myšlienku, ktorú vyjadrili páni Siekel (prezident SOŠV) a nový štátny tajomník Ivan Husár o uvoľnení účelových peňazí v rámci Federácií, a to napríklad zdrojov určených na reprezentáciu „na iné účely“ tak, ako to prebieha s eurofondami v hospodárstve.

Toto opatrenie treba ale vykonať s veľkou opatrnosťou, aby to nedopadlo tak, že sa tieto účelové peniaze uvoľnia a splatia sa s nimi dlhy z minulosti. A na záchranu klubov nič nezostane. Žiaľ, to by ma pri finančnom šafárení Volejbalovej federácie a už teraz známej sekere za usporiadanie minuloročných Majstrovstiev Európy vôbec neprekvapilo.

Záchrana a podpora klubov
V rámci rozpočtu u volejbalistov ide o čiastku približne 900 000,- €, plus 55 000,- € na trénerov reprezentácie dospelých. Napríklad Craig Ramsay z Kanady sa už svojho platu vzdal, keďže sa reprezentácii reálne venovať nemôže. Ak by sa to podarilo, tak z môjho pohľadu by bolo správne percentuálne rozdeliť uvedený balík peňazí reprezentáciám a klubom, kde väčšia percentuálna časť by tohto roku išla na kluby.

Do diskusie dávam otázku angažovania zahraničných hráčov a trénerov v našej lige v ročníku 2020/21. A to z dôvodu, že ak štát uvoľní peniaze z daní Slovákov pre potreby slovenskej reprezentácie, tak nech sa to aj prejaví v podpore slovenských hráčov a trénerov. Na druhej strane, vzhľadom na najväčší rozdiel v hráčskom potenciáli medzi spomínanými krajinami (s výnimkou Rakúska) a nami si myslím, že slovenské kluby potrebujú mať možnosť najať jedného cudzinca, lebo niektoré pozície nie sme schopní obsadiť z dôvodu nedostatku hráčov. Toto pravidlo by bolo platné na jeden až dva roky.

Ďalej odporúčam okamžite urobiť analýzu situácie v kluboch, kto sa prihlási a bude hrať v budúcom ročníku extraligy mužov a žien. Súčasne podporiť analýzu situácie mládežníckych trénerov mimo tréningových centier, ktorí mali trénovanie ako hlavný zdroj príjmu, a to za účelom ich udržania vo volejbalovom hnutí.

Na rok 2020 má Federácia rozpočet zo štátu znížený oproti roku 2019 o 10 %. Preto si myslím, že by sa mali výdavky na chod samotnej Federácie analogicky znížiť minimálne o 10 %. A tým, že sú platení z našich daní, tak by už zo solidárnosti mali byť aj platy znížené o 10 %. Len pre informáciu, SVF má napríklad až dvoch ľudí na mediálnom úseku. Za mňa osobne, ak by sa prezident rozhodol po dvoch rokoch oceniť prácu členov správnej rady odmenou, tak sa jej s radosťou vzdávam v prospech klubov. Určite by tiež klubom pomohlo, ak by boli na nasledujúci súťažný ročník licenčné a registračné poplatky, a ďalšie znížené na symbolické jedno euro. Federácia by mohla hľadať rezervy aj v plánovanom presune do nových priestorov (snáď lacnejších), ktoré bude stáť nemalé prostriedky.

A najväčšia pomoc zo strany Federácie bude, ak si splní svoje už existujúce a dodnes nevyplatené finančné povinnosti voči klubom. Napríklad Slávia ženy a Prievidza muži vyčíslili túto sumu na vyše 10 000,- € . Tá im však zatiaľ nebola uhradená. Preto je potrebné, aby každý klub vyčíslil pohľadávky voči Federácii, nech je známy skutkový stav záväzkov Federácie voči klubom.

Veľké riziko tohto finančného konceptu však nanešťastie naznačujú skúsenosti s niektorými funkcionármi Federácie, čoho dôkazom sú peniaze z grantu prezidenta (vraj jeho plat, ktorý si ale sám udelil), kde boli už viac krát porušené kritériá na ich prerozdeľovanie. Tieto kritériá vypracovala Federácia (koho zaujíma viac, téme sme sa venovali už v predchádzajúcich blogoch).

Z vyššie spomenutých dôvodov plne podporujem požiadavky uvedené v dvoch otvorených listoch väčšiny slovenských extraligových klubov adresovaný SVF (Prosba o pomoc o záchranu extraligy a Žiadosť o vyrovnanie záväzkov SVF voči klubom). Medziiným, aby účinná aktivita smerom k Ministerstvu školstva a športu vychádzala od Federácie a nie len od strešných orgánov (SOŠV). Dúfam, že uvedené dva listy budú zverejnené na internetovej stránke SVF… ak nie tak bude o čom blogovať v ďalšom vydaní.

Na rade je SVF a čakám na ich konkrétne riešenia.

Predošlé blogy zo série nájdete tu:
1. – Prečo je slovenské volejbalové hnutie v depresii
2. – Stav slovenského volejbalu v minulosti a dnes
3. – Voľby prezidenta SVF podľa nových pravidiel zákona o športe
4. – Správna rada, ktorá nespravuje
5. – Ako by mal prezident fungovať
6. – Hurááá na majstrovstvá Európy
7. – Predvianočný volejbalový odpočet
8. – Nová nádej pre slovenský volejbal

Teraz najčítanejšie

Igor Prieložný

PaedDr. Igor Prieložný (nar. 1957)
manžel, otec troch detí, dvojnásobný olympionik, úspešný účastník majstrovstiev Európy, Sveta a Svetového pohára ako hráč a tréner a majster Európy v plážovom volejbale ako tréner mužského plážového tímu.

Od roku 2017 člen správnej rady Slovenskej Volejbalovej Federácie pre vrcholový šport.

Tento blog spravuje Igor Prieložný.