Dve otázky pre ministra školstva
1.Čo myslíte tým, keď hovoríte o zefektívnení rezortu a všetkých jeho priamo riadených organizáciách pod dve strešné organizácie. Ako to bude fungovať a aké to majú byť organizácie?
2. Čo myslíte tým, že chcete posúvať množstvo aktivít na neziskové organizácie alebo občianske združenia. Ako to bude vyzerať a budú mať neziskovky prístup do vzdelávacieho procesu ?
DVE NOVÉ „ŠTÍHLE“ ORGANIZÁCIE.
– Hovorili ste o tom dnes v diskusnej relácii TA3 oproti Ľubomírovi Petrákovi zo Smeru. V opise vašich priorít hovoríte, že chcete zefektívniť štruktúru rezortu a jeho organizácií tým, že vytvoríte dve nové inštitúcie, ktoré budú „štíhle“ a „efektívne.“ Síce sme sa dozvedeli, že zmeny budú štíhle a efektívne, ale nedozvedeli sme sa aké konkrétne a budú.
Ale nič o tom som v PVV nemohol objaviť, je tam formulácia blízka tomu, čo dnes odznelo na TA3, ale vo svojej podstate je to len zhluk fráz: „Riadenie škôl a školských zariadení je potrebné modernizovať na úroveň dobre spravovaných organizácií, schopných plniť požiadavky doby. Vláda SR bude preto presadzovať transparentne fungujúci efektívny rezort s rovným prístupom ku všetkým jeho aktérom.“
POSÚVANIE AKTIVÍT NA NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE.
– Rovnako je to aj v prípade posúvania aktivít neziskovým organizáciám a občianskym združeniam. Bolo by dobré ozrejmiť, čo sa tým myslí a v akom rozsahu to bude.
Nemám nič proti tomu, ak sa občianska sféra angažuje v pomoci školstvu. Sám pôsobím v občianskom združení. Angažovanosť tretieho sektora vo vzdelávaní však musí mať svoje limity, aby sa nestalo, že informácie a vedomosti, ktoré sa žiaci naučia budú nepresné, nepravdivé alebo neobjektívne.
Aktivita organizácií ako napríklad AIESEC alebo iné organizácie, ktoré pomáhajú sociálnej inklúzií a rozšíreniu soft-skills, je samozrejme prospešná. Problémom je, ak by do vyučovacieho procesu vstupovali ľudia z mimovládneho sektora, ktorý môže byť rôzne politicky alebo ideologicky zaťažený.
Narážam na rôzne ekonomické inštitúty, ktoré sú dnes väčšinovo pravicové, rôzne think-tangy, centrá a iné organizácie, ktorých pôsobenie by malo byť mimo akademickej pôdy a na základe toho, že si ich prednášky vyberie človek dobrovoľne, nie povinne v rámci vyučovania. Učiť by mal výhradne učiteľ.
Špeciálnu pozornosť si v tomto prípade zaslúžia aj médiá, ktorých nasadenie do vyučovacieho procesu vzhľadom na fakt, že patria súkromnému kapitálu nie je vhodná. Zachytiť sme mohli napríklad aktivitu Denníka SME, ktorý chcel na školy distribuovať učebnice proti dezinformáciám a fake news, ktoré však nie sú skutočným študijným materiálom, ale len výsledkom názorov v redakcii SME.
Narážam na to z dôvodu, že PVV v sebe obsahuje v časti pre školstvo takúto formulku: „Vláda SR bude klásť dôraz na (…) schopnosti kriticky myslieť, využívať technológie vo svoj prospech, odolávať konšpiráciám a dezinformáciám..“ Nebolo by vhodné, aby deti vyučovalo v štátnych školách napríklad súkromné médium.
Rád by som poznal na tieto dve otázky odpoveď, kedže navrhované opatrenia nie sú súčasťou PVV. Pán Gröhling, povedali ste, že nie je dôležité čo sa napíše na papier, ale čo sa naozaj urobí, Ja by som však takto významné zmeny rád videl najskôr na papieri, pred tým než ich urobíte. Aby to vaše vládnutie bolo naozaj otvorené, ako na začiatku tvrdili lídri koaličných strán.
