Denník N

„Sudca“ Kliment a jeho klamstvá – Kauza Cervanová – 14. časť

Pokračovanie.

Predkladám podľa môjho názoru klamstvá, lži a polopravdy.

Koho?

Sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dnes už člena Súdnej rady. Rovnako predkladám niekoľko príkladov jeho „organickej logiky“.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 1

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj dňa 23.04.2017 „sudca“ Kliment oznamuje, že stopa zaistenia vrahov Cervanovej bola po prvý raz zaznamenaná v anketovom vyšetrovaní  plk. Pálku a generála Pješčaka. Vyjadrenie má navodzovať dojem, že pátranie Eduarda Pálku bolo úspešné a malo konkrétne výsledky.

Keby si niekedy prečítal celý spis zistil by, že anketové šetrenie bolo zbytočné a neviedlo k žiadnemu výsledku. 

Klamár Pješčak. Klamstvá knihy policajného generála v alarmujúcom rozpore s Trestným poriadkom, ale ústretovo a s ochotou prebral právnik, JUDr. Juraj Kliment.

Jána Pješčaka, „sudcu“ Klimenta a Petra Tótha z organizovaného účelového klamstva dnes usvedčuje dokonca aj jeden z nich – Martin Hanus.   

Americký examinátor Patrick Coffey kedysi prehlásil: „Pravda je veľmi jednoduchá, zložité sú len lži.“ Je to jediný dôvod, prečo sa Lamačka, Valašík a Kliment, teda trojjediný vyšetrovateľ, prokurátor aj sudca priamej konfrontácii dodnes vyhýbajú.

Anketové šetrenie bolo zachované a objavené v kanických archívoch. Ako dôkaz ho predkladám verejnosti.

Po jeho preštudovaní zistíte, že nik z  účastníkov diskotéky ani Nitranov, ani výstredné Francúzky, ale tu dávajte pozor prosím, ani Beňovú, ani Tokára, ani Hlavandu, ani Galla, ani Potockého, ale ani „usporiadateľa“ Antošovského na diskotéke konanej dňa 09.07.1976 nevidel !

Ale ako je to možné, veď tam podľa Klimenta všetci preukázateľne boli?! Tu sme pri tom najväčšom gaunerstve. Áno všetci menovaní tam boli! Ale 08.07.1976. Oba dni účelovo spojil Pálka. 

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 2

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj dňa 23.04.2017 sa „sudca“ Kliment prostredníctvom Hanusa zdôveruje, ako skákal od radosti a ako „čestne“ sa zbavil kandidatúry na post riaditeľa NBÚ. 

Je to lož! Genézu odňatia kandidatúry „sudcovi“ Klimentovi na post riaditeľa NBÚ zverejnili viaceré médiá a nepotrebuje to siahodlhé komentáre.

Post riaditeľa NBÚ síce formálne odmietol, ale až po tom, keď bola ponuka strany SAS späť vzatá a Kliment ako predstaviteľ pokrivenej justície odmietnutý

Intelekt „sudcu“ Klimenta nám v denníku Postoj oznamuje, že digitálny polygraf poslednej generácie je cirkusová atrakcia. Myslím, že takto zmýšľajúci fenomén sa nemohol stať riaditeľom NBÚ ani keby obžalovaných v Kauze Cervanová hneď oslobodil.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 3

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj dňa 23.04.2017 „sudca“ Kliment snaživo rozvádza doznanie Andrášika.

Doznanie Andrášika som v minulosti už opísal aj dôkazne podložil. Pre potreby „vyšetrovania“ a kariérny postup prokurátora Valašíka bolo zadovážené recidivistom Ivanom Faganom vo väzenskej cele Justičného paláca v Bratislave dňa 20.08.1981.

Deň 26.08.1981 môžeme pokojne nazvať dňom legitimizácie policajných a Zervanových zločinov.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 4

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj dňa 23.04.2017 „sudca“ Kliment tvrdí, že Miloš Kocúr sa v Bratislave nevyznal. Je to lož. Miloš Kocúr Bratislavu poznal veľmi dobre, pretože tu 2 roky študoval. Veľmi dobre poznal všetky spojnice vysokoškolských internátov, pretože Kocúr nebol knihomoľ, ale študent „v obehu“. Vzdialenosť z Mlynskej doliny do Horského parku je 3 100 m, nevedie cez tunel a cestu z Mlynov do Horského parku Kocúr počas 2 rokov prešiel nespočetne veľa krát, pretože tam boli ubytovaní jeho spolužiaci z gymnázia. Vzdialenosť do Prievozu je takmer 14 kilometrov.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 5

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj dňa 23.04.2017 „sudca“ Kliment uvádza, že Ľudmilu Cervanovú na diskotéke nikto nevidel.

Ľudmila Cervanová na diskotéke v Mlynskej doline dňa 09.07.1976 preukázateľne bola a jej prítomnosť dokumentuje 10 svedkov.

Vyjadrenie „sudcu“ Klimenta je ďalším dôkazom tzv. dôveryhodnosti dnes už člena súdnej rady. 

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 6

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj dňa 23.04.2017 „sudca“ Kliment dokazuje, že logika silnou stránkou predsedu 5. trestného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne nie je. Ako osvedčené nástroje bežného zneužívania štátnej moci opäť vystupujú preukázateľné lži a argumentácia neudržateľnej logiky. „Sudca“ Kliment prehlasuje, že ho nezaujíma ani jeden z 315 svedkov z internátu a diskotéky. Za relevantné výpovede však dodnes považuje „svedectvá“ väzenských zvrhlíkov, recidivistov a vrahov.

Tu však musím dôrazne upozorniť, že pohyb všetkých cudzích osôb na kritickej diskotéke bol okamžite a veľmi detailne zaznamenaný.

Svedok Milan Antošovský na diskotéke dňa 09.07.1976 usporiadateľa preukázateľne nerobil. Ako dôkaz ponúkam zoznam poriadkovej služby, kde sa jeho meno vôbec nenachádza.

Prečo?

Pretože tam nebol prítomný!

Usporiadateľa na spoločenskom večierku robil len raz v živote a to bolo vo štvrtok 08.07.1976. Teda v deň, keď na spoločenský večer prišli dvaja Nitrania s Francúzkami, čo pred súdom potvrdil aj svedok Hlavanda. Svedok Gallo nikdy netrval na presnom dátume diskotéky, ale na ľuďoch, ktorí sa jej zúčastnili. Podobne ako ostatní, ponúknutým dátumom plk. Pálku boli všetci relevantní svedkovia uvedení do omylu. Nie len Čerman s Andrášikom, ktorým to docvaklo až po výpovedi sestier Cohen pred súdom. Do omylu boli uvedení všetci účastníci štvrtkového večera.

Uzatvorená spoločnosť, ktorá sa denne stretávala na izbách a chodbách internátu, na raňajkách, obedoch a večerách, na brigádach či kultúrnych podujatiach, ale stále v kontrolovanej komunite, vnímala prítomnosť cudzích osôb oveľa citlivejšie, než tá okolitá.

V súrodej spoločnosti vyvoláva pozornosť práve prítomnosť cudzích osôb. Úplne logicky to vysvetľujú aj sudcovia, ktorí pohyb cudzích vo vlastnej komunite okamžite zaregistrovali. Na ich stretnutí sa totiž  ponevierala partička nasadených siskárov, ktorých napráskal práve ten, kto ich nezákonne organizoval – literárny komplic odôvodnenia rozsudku „sudcu“ Klimenta.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 7

 V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj dňa 23.04.2017 „sudca“ Kliment zanietene informuje, že Čerman počas hlavného pojednávania zvažoval likvidáciu svedkyne Beňovej. Tej, ktorú si o 10 rokov zobral za manželku.

Myslenie „sudcu“ Klimenta opäť pochádza z prostredia basmanov, väzenských ciel tzv. dôverníkov

„Sudca“ Kliment je však vyvolený. Inštitút  prezumpcie neviny alebo nejaký kódex obyčajnej ľudskej slušnosti? V zverejnenom prejave nie sú pozorovateľné.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č.8

O nezákonnosti pôsobenia väzenských agentúr v ČSSR v roku 1981 som informoval v predošlých blogoch.

Boli to zločiny proti ľudskosti. Zločiny Pješčaka, Pálku, Stanka, Zervana, Valašíka a ich poskokov sú stále nepremlčané, pretože sú nepremlčateľné. Kanice vydali brutálne a nespochybniteľné svedectvo zneužívania komunistickej štátnej moci.

Každý človek musí v kanických archívoch objaviť hrôzu neuveriteľnej veľkosti a bádateľskej hodnoty. Aj s dôkazmi, aké sa pri komunistických zločinoch málokde zachovali. O „pravde“ Martina Hanusa sa historici prieť určite nebudú, pretože Hanus v Kaniciach bol a jeho dielo musí byť podrobené kontrole jeho novinárskej „spôsobilosti“.   

Dôrazne opakujem, používanie väzenskej agentúry bolo v roku 1981 v ČSSR nelegálne a protizákonné. Nepriamo to v rozsudku potvrdil aj predseda senátu Krajského súdu JUDr. Jozef Bilčík, keď sme sa na pôsobenie spoluväzňov sťažovali. Tváril sa, že zle počuje. Neskôr dodal, že súd nám neverí, ale s nastolenými otázkami sa odmietol zaoberať. Senáty JUDr. Vlčeka a JUDr. Smolovej mali zneužívanie právomocí verejného činiteľa a nasadených vrahov dôkazne preveriť. Hoci mali túto povinnosť nariadenú od Najvyššieho súdu Československej federatívnej republiky, dôkazy súdy nevykonali.

Na stanovisko pána plk. Jozefa Šáteka som už upozornil. Bol aktívnym vyšetrovateľom aj v rokoch 1981-3. Na rozdiel od „sudcu“ Klimenta sa o právo stále zaujíma a ako vyšetrovateľ je považovaný a radený medzi elitu.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 9

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj dňa 23.04.2017 sa „sudca“ Kliment profesijne a spoločensky opäť deklasuje. Tvrdí, že informácie si zadovážil z archívov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

Neviem či „sudca“ Kliment „presvedčil“ čitateľov Postoja, ale jeho vyjadrenie vykazuje opäť len prvky účelového klamstva.

Priložená listina s razítkom dokazuje, že prijímateľom dokumentu bolo Ministerstvo vnútra. Nemohla sa teda nachádzať v archívoch Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Archívy ÚV KSČ prehľadal v roku 1992 môj pražský obhajca JUDr. Vladislav Vrba. Bezvýsledne.

Mám dojem, že v čase, keď „sudcovi“ Klimentovi docvaklo, čo za „spolok“ s Petrom Tóthom vytvorili, posnažil sa o účelový reparát. Svoje ciele začal spracovávať prostredníctvom Hanusa, ktorý po ideologickom i finančnom bankrote vo Focolare začínal od úplnej nuly.

O kanických archívoch vedel Kliment len toľko, že existujú. Ale o tom čo ukrývajú zrejme len počul. 

„Sudca“ Kliment archívy KSČ, podľa mojej mienky nikdy nenavštívil. Ich existenciu fabuloval, aby poškodených odklonil na falošnú stopu.

Tomuto predpokladu zodpovedá aj jeho literárne „dielo“. Je z neho zrejmé, že vzniklo zo scanov CD-čiek, ktoré zo spisu donášal Andrášik, pre pána Dr. Mačuru. Andrášikove záznamy nesú digitálne stopy dátumov ich vzniku a tie isté stopy sa nachádzajú na CD-čkach priložených v Kauze Cervanová I. a II. Všetko nasvedčuje tomu, že pán Mačura tieto spisy odovzdával osobe, ktorá ich prisúvala Tóthovi. Poznamenávam, že digitalizácia Kauzy Cervanová sa v Kaniciach vykonala až v roku 2019.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 10

Je zrejmé, že Kliment s Tóthom o obsahu spisu v Kaniciach vedieť čosi mohli, ale nedostali sa k nemu. Svedčí o tom ich „literárne dielo“. „Sudca“ Kliment tu tvrdí, že má vedomosti, že …. to bol Čerman, kto nahratú výpoveď  utrápenej a uštvanej „svedkyne“ zo spisu zobral a odovzdal Kirchhofovi.

Robert Kirchhoff vo svojej výpovedi prehlásil, že fragment výpovede získal v archívoch Československej televízie.

Martin Hanus o 2 roky neskôr dokázal, že kompletná nahrávka eštebáka Lőrinca a pani Dr. Vozárovej sa vždy nachádzala a stále nachádza v Kanických archívoch. Zverejnil ju v prílohe svojej knihy.

„Zmiznutá nahrávka“ nikdy nezmizla. Stala sa len trápnou epizódou neexistujúcej udalosti a obrazom myslenia, márnomyseľnosti a hanebnej tvorivosti jej pôvodcu.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 11

 Žiadnu nahrávku zo spisu nikto nikdy neodniesol, nezobral, ani neukradol, pretože súčasťou vyšetrovacích spisov operatívny spis Eduarda Pálku nikdy nebol. Vyšetrovací trestný spis je zažurnalizovaný právny dokument, kde má každá jedna stránka svoje originálne a ničím nezameniteľné poradové číslo. 42-stránkový prepis ani kazeta v spise nikdy nechýbala.

Ak niekto niekedy nahrávku zobral, zobral ju kompletne s celým operatívnym spisom. Bol to opäť Pálka, ktorý pred Federálnym súdom v roku 1990 jeho senát vedome oklamal, keď tvrdil, že operatívne spisy v Kauze Cervanová „pravdepodobne“ zostali v Bratislave.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 12

nepotrebuje ďalší komentár. Pozrite a počúvajte.   

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

 

 

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho iného, niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia, ukradli mi nielen rodinu a slobodu, ale pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika, pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú a spoločensky zničili ďalších 7 osôb. 38 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho trollov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu