Denník N

Pozerajte s deťmi hudbu III.

Tipy na animované programy, v ktorých si deti zamilujú klasiku, 3. časť.

Vzťahu medzi klasickou hudbou a animáciou som venovala už dva texty, tento uzavrie trilógiu. V prvom z nich som predstavila divácky pomerne známu produkciu z veľkých animačných štúdií (Disney) alebo televíznych staníc (HBO). V druhom sme pokračovali nezávislou tvorbou ‒ dlhými aj krátkymi filmami svetových animátorov z rôznych proveniencií i historických období. Tretí text bude mať nové dominanty ‒ abstrakciu, poéziuoperu. Predstavíme teda objektívne najokrajovejšie divácke spektrum. Z pohľadu dieťaťa je abstrakcia okrajovou sférou výtvarného umenia, poézia okrajovou sférou literárneho umenia a opera najokrajovejšou sférou hudobného umenia. Pripúšťam, že tipy z tohto blogu nebudú pre každého. Ale na Slovensku určite žijú deti, možno žiaci ZUŠ, ale i tí bez hlbších hudobných a výtvarných znalostí, ktoré môže práve takýto malý impulz naštartovať k veľkým veciam. Pre tie deti, v ktorých sa môže rozhorieť iskra, stojí za to písať. Či je to aj vaše dieťa, zistíte, keď spolu vyskúšate nasledovné tipy.

Obrazová hudba / Visual Music

Na začiatku 20. storočia svet výtvarného umenia vybuchol. Keďže sa radikálne začal meniť vonkajší svet, i jeho zobrazovanie sa prudko zmenilo. Realita viac nebola jednoznačná a ľahko pochopiteľná a v umení jej realistický zrkadlový obraz už nestačil. Objavila sa záplava nových výtvarných smerov, z ktorých každý iným spôsobom skutočnosť štiepil, analyzoval, deformoval či dekomponoval. Logickým vyústením tohto trendu sa stalo úplné oslobodenie od tvarov a foriem reálneho sveta, maľba sa prepracovala k abstrakcii.

Myšlienkovú podstatu abstraktného maliarstva rozpracoval medzi prvými, už v roku 1910, Vasilij Kandinskij, a to v prelomovej publikácii O duchovnosti v umení. Píše o veciach, ktoré pred ním naznačil Goethe vo svojej teórii farieb, totiž že samotná farba, tvar, bod, línia a ich vzájomné súvislosti nesú významy. Kandinskij sám na sebe skúma a potom v knihe načrtáva, aké majú základné kompozičné prvky vplyvy na ľudskú psyché. (Kniha vyšla i v českom preklade, dnes sa dá získať len z druhej ruky alebo ako e-kniha tu. Na českom trhu je k dispozícii i pokračovanie Bod, linie, plocha.)

Prečo sa rozpisujem o Kandinskom a abstrakcii v maliarstve? Pretože práve na myšlienky Kandinského nadviazali v 20. rokoch tvorcovia animovaných filmov, ktorí rovnako skúmali abstraktné kompozičné prvky obrazu, avšak pridali k nim i rozmer času, a teda pohyb a rytmus týchto prvkov. Odtiaľ bol len krok k tomu, aby svoje abstraktné filmové obrazy usúvzťažnili s dielami klasickej hudby. (Spojenie hudby a abstrakcie naznačoval už Kandinskij, ktorý tvrdil, že hudba rovnako ako kompozičné obrazové prvky pochádzajú z toho istého zdroja, majú duchovný základ.)

Poďme si tému predstaviť ešte z iného uhla, pretože takto by sa dala podať i deťom: Isto poznáte výraz vysoký a hlboký tón. Alebo ostrý zvuk. Teplá a studená farba. Mäkké tvary. Sladkastý odtieň. A tak ďalej. Výrazy tvoria prirodzenú súčasť jazyka a ich význam je ustálený, nemusíme ich analyzovať, aby sme vedeli, čo sa nimi myslí. Keď ich však podrobíme rozboru, nič nesedí ‒ môže byť napríklad odtieň sladký? Odtieň sa týka farieb a vnímame ho teda zrakom. Sladkosť je zasa vecou chuťových vnemov. Konkrétny typ ružovej farby označíme za sladkastý len preto, že nám túto chuť evokuje. V mysli sa nám možno spája so sladkým dezertom, avšak nie je to ten dezert, je to len farba a tá sama o sebe sladká nemôže byť. Rovnako nám piskľavý tón trúbky (sluchový vnem) môže evokovať ostrosť (hmatový vnem). Možno bodá do ušných bubienkov podobne ako nôž do kože, tón však rozhodne nemôžeme vnímať hmatom a teda fyzicky nemôže byť ostrý. Na pomenovanie javu, kedy vnem jedného zmyslového orgánu vyvoláva zároveň podráždenie iného zmyslu, sa používa spoločné označenie synestézia.

Vizuálna hudba, ako sa neskôr nazvali animované diela vytvárajúce dojem hudby prostredníctvom animácie abstraktných prvkov, pracuje podobne ako synestézia. Pohybom, kompozíciou, tvarom, farbou, množstvom či rytmom (vizuálne vnemy) evokuje hudbu (sluchový vnem), a zároveň opačne, hudba v týchto filmoch evokuje ich vizuálny obsah. Sú vzájomne v estetickej zhode.

Zahrajte si takú synestetickú hru. Pustite si s deťmi skladbu a so zatvorenými očami hovorte, čo vidíte. Akej farby je znejúce klavírne sólo? Modré? Možno má tvar schodov. Kociek. Zmenšujúcich sa, pretože klesá. Zazneli husle, prišli ako mohutná medovo žltá vlna. A do toho tenké zelené stuhy ‒ dychy. Výrazný červený bod, triangel. Zasa husle, tento raz sú tichšie, jemne žlté a vlnia sa, možno ich vykreslíte ako malé drobné vlnky, čo zaplavili celú plochu papiera. Vidíte tóny ako farby a tvary. Prichádzajú spolu akoby boli jedno. Presne to je vizuálna hudba.

Divácky najvďačnejším autorom vizuálnej hudby bol Oskar Fischinger. Pustite si niekoľko jeho diel. (Žiaľ, môžem ich sprostredkovať len vo veľmi zlej kvalite. Lepšiu je možné získať jedine zakúpením DVD v Centre pre vizuálnu hudbu v Los Angeles.)

An Optical Poem (Oskar Fischinger, 1938)

v tom: Franz Liszt, Uhorská rapsódia č. 2

Komposition in Blau (Oskar Fischinger, 1935)

v tom: Otto Nicolai, Veselé paničky windsorské (predohra)

Studie No. 7 (Oskar Fischinger, 1931)

v tom: Johannes Brahms, Uhorský tanec č. 5

Studie No. 6 (Oskar Fischinger, 1930)

v tom: Jacinto Guerrero, Los Verderones

Oskar Fischinger má dodnes mnohých obdivovateľov a nasledovníkov. Pozrite si napríklad študentskú prácu vytvorenú na motívy Fischingerových diel.

 

The Mephisto Waltz (Eric Lindell, 2008)

v tom: Franz Liszt, Mefistov valčík č. 1

A ešte jeden príklad súčasnej animácie. Autor tvorí animačné cvičenie s využitím princípov vizuálnej hudby, aby vďaka nim neskôr vytvoril animovaný videoklip.

 

Für Elise (Micah Buzan, 2017)

v tom: Ludwig van Beethoven, Pre Elišku

 

Polish Animation of Classical Music (1989-1996)

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia, teda tesne po páde komunistického režimu, verejnoprávna Poľská televízia (TVP) neupadla do výrobnej katatónie (ako vtedajšia STV), ale vyprodukovala jeden zo svojich distribučne najzaujímavejších cyklov: Animované filmy na klasickú hudbu. Desiatky autorov vytvorili krátke animácie na diela hudobných majstrov, každý pri tom použil inú animačnú i výtvarnú techniku.

TVP cyklus mierila najmä na mladšie divácke ročníky s cieľom popularizovať vážnu hudbu. Mala teda rovnaký zámer ako kedysi Walt Disney, keď pripravoval koncept Fantázie. V čom sú poľské diela iné? V prvom rade sú tvorené jednotlivcami, a nie stočlennými tímami, takže ich výraz je subtílnejší, obraz i dej jednoduchší. V druhom rade sú slobodnejšie v zmysle výtvarných techník. Disneyho štúdio malo striktný estetický rámec, výroba prebiehala stále rovnakou kontúr-kolorovou metódou. Poliaci oživujú olejovú maľbu, piesok, maľované plôšky papiera a všeličo iné. Vďaka tomu je z výtvarného hľadiska kolekcia veľmi pestrá. Najväčší rozdiel však vnímam v stavbe príbehov. Len máloktorá z krátkych poľských etúd rozpráva klasický príbeh. Autori hudbu chápu pocitovo. Vidia v nej prírodné scenérie, výjavy zo života, prchavé okamihy, gestá. Kým Disney (a po ňom tiež Bozzeto v parodickej odpovedi) priraďovali hudobným ukážkam veľmi jednoznačné, konkrétne príbehy, poľskí autori sa vzdávajú epiky v prospech poetickosti.

Pozrime napríklad na Čínsky tamburín režisérky Anny Dudek. V súlade s hudobným námetom volí obrazový námet – čínsku krajinu a kultúrne príznačné predmety. Motýle, váza, vejár, kvety s veľkými lupeňmi, krajina s jazerom, zlaté ryby. Motívy sú realizované typickou čínskou akvarelovou maľbou. Anna Dudek hľadá poéziu a estetickú zhodu medzi animáciou a hudbou. Kvety, lupene, ryby vo vode, všetko tancuje. Ale inak ako u Disneyho, bez antropomorfizácie objektov. Kvety sú kvetmi, motýľ motýľom a ryba rybou, efekt tanca vzniká zdynamizovaním prirodzených plavných pohybov. Príbeh? Pocit je tu príbehom. Zážitok krajiny, kvetov, tráv, vetra a vody, ako v haiku. Za tým ukážka ďalšej impresie na Chopinovu hudbu.

Čínsky tamburín, Fritz Kreisler (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Anna Dudek, 1994)

Mazurka e-moll, Frederik Chopin (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Anna Dudek, 1992)

Aj Hieronim Neumann animoval maľby niekoľkých poľských výtvarníkov, aby dal obrazovú dušu Chopinovej hudbe. Maľba sa v jeho podaní správa impresionisticky, zachytáva prchavé svetlo, vytvára a pretvára idylické vidiecke výjavy.

Prelúdiá, Frederik Chopin (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Hieronim Neumann, 1996)

Osobité miesto v poľskej (i svetovej) animácii patrí Aleksandre Korejwo, ktorá tvorí filmy animáciou sypkých materiálov, napríklad piesku či soli. Samotné obrazy, vytvorené vysypávaním hmoty na skle a jej horným či spodným svietením, majú čiastočne abstraktný a výrazne poetizujúci charakter. Animácia je plavná, tanečná, vášnivá, založená na tvarových metamorfózach. V cykle Animované filmy na klasickú hudbu realizovala hneď niekoľko dielov.

Carmen Habanera, Georges Bizet (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Aleksandra Korejwo, 1994)

Carmen Suite, Georges Bizet (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Aleksandra Korejwo, 1994)

Carmen Torero, Georges Bizet (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Aleksandra Korejwo, 1996)

Na krásnom modrom Dunaji, Johann Strauss (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Aleksandra Korejwo, 1993)

Ave Maria, Franz Schubert (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Aleksandra Korejwo, 1990)

Exsultate, jubilate – Alleluja, Franz Schubert (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Aleksandra Korejwo, 1991)

V kolekcii je okrem romantického Chopina často citovaný aj Vivaldi a Wolfgang Amadeus Mozart, ide naozaj o najpopulárnejšie skladby, pokojne to nazvime pop klasickej hudby.  

Turecký pochod, Wolfgang Amadeus Mozart (z cyklu Animované filmy na klasickú hudbu, réžia Witold Giersz, 1994)

 

Opéra imaginaire (1993, Francúzsko)

Po tretí raz (a naposledy) sa v textoch o animovaných filmoch na hudbu dostávame k dlhometrážnemu titulu, ktorý pozostáva z krátkych animácií na diela majstrov klasickej hudby. K FantáziiAllegru Non Troppo pridávame titul Opéra imaginairie, ktorý by sa dal preložiť ako Opera na snívanie. Obrovská koprodukcia siedmich európskych a dvoch amerických krajín priniesla v roku 1993 niečo predtým nevídané: naozajstnú operu v animovanom filme.

Opéra imaginairie predstavuje živých hercov v interakcii s animovanými prvkami, niektoré sú kreslené, iné bábkové, viaceré digitálne a áno, pokúšajú sa aj o 3D počítačovú animáciu a efekty. V roku 1993 na svete nebol žiaden dlhometrážny 3D počítačovo animovaný film, ten sa objavil až v roku 1995 v Príbehu hračiek od Pixaru. Obraz Opérie imaginarie nám dnes pripadá neatraktívny, je prekonaný. Digitálna estetika veľmi rýchlo starne, pretože prekonáva na rozdiel od kresby či maľby neuveriteľne rýchly technologický vývoj. Napriek tomu dávam tomuto filmu šancu. Mnohé z epizód majú šarm a vtip a ukážky z opier sú vyberané ústretovo k divákom.

 Pagliacci, Ruggero Leoncavallo (z filmu Opéra imaginairie, réžia Ken Lidster, 1993)

Rigoletto, Giuseppe Verdi (z filmu Opéra imaginairie, réžia Monique Renault, 1993)

Carmen, Georges Bizet (z filmu Opéra imaginairie, réžia Pascal Roulin a Christophe Vallaux, 1993)

Figarova svadba, Wolfgang Amadeus Mozart (z filmu Opéra imaginairie, réžia Pascal Roulin, 1993)

Madam Butterfly, Giacomo Puccini (z filmu Opéra imaginairie, réžia Jonathan Hills, 1993)

Lovci perál, Georges Bizet (z filmu Opéra imaginairie, réžia Jimmy T. Murakami, 1993)

Čarovná flauta, Wolfgang Amadeus Mozart (z filmu Opéra imaginairie, réžia Raimond Krumme, 1993)

Popoluška, Gioacchin Rossini (z filmu Opéra imaginairie, réžia Stephen Palmer, 1993)

Faust, Charles Gounod (z filmu Opéra imaginairie, réžia Hilary Audus, 1993)

La traviata, Giuseppe Verdi (z filmu Opéra imaginairie, réžia Guionne Leroy, 1993)

Lakmé, Léo Delibes (z filmu Opéra imaginairie, réžia Pascal Roulin, 1993)

Tosca, Giacomo Puccini (z filmu Opéra imaginairie, réžia José Abel, 1993)

 

Operavox BBC (1995)

Deväťdesiate roky klasickej hudbe v animácii naozaj priali. Disneyho Fantázia 2000, vyššie uvedená séria Poľskej televízie, Opéra imaginairie, a napokon séria Operavox z dielne BBC, všetky vznikli práve v poslednej dekáde 20. storočia. Analýzu tohto javu prenechám na filmových historikov.

O sérii BBC nazvanej Operavox vieme veľmi málo, nepozná ju ani anglická Wikipedia. BBC produkuje množstvá cyklov náučného, kultúrneho i zábavného charakteru a programy z čias, kedy nebol rozšírený internet, často nie sú informačne dobre pokryté. Zhrniem preto len základné fakty: analogicky k sériám, o ktorých sme už hovorili, mapujú v Operavox slávne diela svetovej opernej scény. Filmy vznikajú ako samostatné artefakty, nie sú spojené do väčšieho dlhometrážneho celku a každý z dielov má 30 minút. Jednotlivé epizódy, dokopy ich je šesť, realizujú rôzni režiséri a filmy sa líšia aj výtvarne, aj animačnou technikou. Zásadný rozdiel oproti predošlým uvádzaným sériám je v tom, že diela Operavox sa snažia tlmočiť hudobnú látku s rovnakým príbehom, aký hudba rozpráva aj v pôvodnom librete. Jedinou úpravou je skracovanie námetov do dĺžky pol hodiny.

Podarilo sa mi nájsť celý súbor filmov otitulkovaný do kórejčiny. Ak máte záujem aspoň vzdialene rozumieť dialógom, môžete si na YouTube zapnúť automatické prekladanie kórejských titulkov do iného jazyka. Vďaka tomu, že ide o tlmočenie príbehov z pôvodných libriet, dej si človek môže pred pozeraním naštudovať rovnako ako pred vstupom do opery.

Špeciálne upozornenie dávam k dielu Rigoletto, ktorého režisérom je Barry Purves. Je to film bábkový, veľkovýpravný a výnimočne technicky zvládnutý. Barry Purves, ktorý v začiatkoch kariéry pôsobil i v štúdiu Aardman Animations, stojí v prednej línii súčasnej britskej stop-motion scény a so svojím širokospektrálnym záujmom o divadlo, klasickú hudbu a staré umenia vôbec nám rozhodne má čo ponúknuť.

Magická flauta, Wolfgang Amadeus Mozart (z cyklu BBC Operavox, réžia Valerij Ugarov, 1995)

Barbier zo Sevilly, Gioacchin Rossini (z cyklu BBC Operavox, réžia Natalia Dabizha, 1995)

Zlato Rýna, Richard Wagner (z cyklu BBC Operavox, réžia Graham Ralph, 1995)

Rigoletto, Giuseppe Verdi (z cyklu BBC Operavox, réžia Barry Purves, 1995)

Turandot, Giacomo Puccini (z cyklu BBC Operavox, réžia Gary Hurst, 1995)

Carmen, Georges Bizet (z cyklu BBC Operavox, réžia Mario Cavalli, 1995)

 

Animovanej hudby nie je dosť

V troch častiach blogu sme postupne zmapovali rôzne územia, na ktorých sa animovaný film stretáva s dielami klasickej hudby. Videli sme, ako dáva detskému divákovi príležitosť dotknúť sa hudby, ktorá mu je za iných okolností cudzia a vzdialená. Môže osloviť najmenších cez kratučké vtipné príbehy, dokáže pritiahnuť davy k titulom z renomovaných štúdií a televíznych kanálov. Osobitnú ponuku má pre staršie ročníky, pre hudobne vzdelané deti alebo deti so záujmom o výtvarnú kultúru, pretože medzi týmito sférami ponúka presahy.

Verejnoprávna televízia na Slovensku podľa mne dostupných informácií nemala z týchto programov vo vysielaní dosiaľ ani jeden. Pritom poľskú sériu Animované filmy na klasickú hudbu kúpila väčšina verejnoprávnych televízií v Európe, v Čechách dokonca i jeden súkromný vysielateľ. Uzatváram tento text s nádejou, že edukačný potenciál animovaných filmov na klasickú hudbu skoro docenia aj vzdelávacie a kultúrne inštitúcie na Slovensku a pokiaľ aj nebudú mať šancu vyrábať svoj vlastný program tohto druhu, zabezpečia našim divákom aspoň plnohodnotné sledovanie tých existujúcich.

Teraz najčítanejšie

Ivana Laučíková

Mojou vášňou a špecializáciou je animovaný film. Filmy píšem, animujem, režírujem, vyučovala som o nich na Katedre animovanej tvorby na VŠMU a päť rokov som o nich písala ako šéfredaktorka odborného časopisu o animovanom filme Homo Felix. Pohľad na animáciu sa mi veľmi vyhranil, odkedy som matka. Cez svoje dcéry naplno vnímam, aký masívny vplyv má na súčasné deti animovaná produkcia a ako málo sa o nej, o jej vplyvoch a o jej kvalitách verejne hovorí. Chcem spraviť prvý malý krok v osvete, rozhodla som sa o animovanej tvorbe pre deti písať blog. Bez nároku na úplnosť či systematickosť budem písať o programoch, ktoré stojí za to sledovať a budem písať o dôvodoch, prečo je to tak.