Denník N

ERC zažíva búrlivý apríl

Mauro Ferrari, President, European Research Council, Belgium captured during the Press Conference: Europe - leading response to the climate emergency at the World Economic Forum Annual Meeting 2020 in Davos-Klosters, Switzerland, 22 January. Media Village - Press Conference Room. Copyright by World Economic Forum/Sikarin Fon Thanachaiary
Mauro Ferrari, President, European Research Council, Belgium captured during the Press Conference: Europe – leading response to the climate emergency at the World Economic Forum Annual Meeting 2020 in Davos-Klosters, Switzerland, 22 January. Media Village – Press Conference Room. Copyright by World Economic Forum/Sikarin Fon Thanachaiary

Európska rada pre výskum (ERC) zažíva asi najturbulentnejšie obdobie od svojho vzniku v roku 2007. Na európske pomery veľmi neobvyklá roztržka viedla k rezignácii predsedu vedeckej rady ERC Maura Ferrariho, a to len po troch mesiacoch od jeho menovania.

ERC je najväčšia inštitúcia na svete, ktorá prioritne financuje základný výskum na hraniciach poznania. Jej rozpočet presahuje 2 mld. € ročne a podporuje najlepších výskumníkov pôsobiacich v Európe. Napriek tomu, že je súčasťou EK, tak z vedeckého hľadiska je nezávislá a riadi ju 22-členná vedecká rada zložená zo špičkových výskumníkov a výskumníčok. Na jej čele stojí predseda, ktorý ERC zastupuje navonok. Ten predstavuje vo svete vedy skutočne ťažkú váhu.

Mauro Ferrari sa funkcie predsedu vedeckej rady ERC ujal len 1. januára 2020 ako štvrtý v poradí od vzniku ERC. Po šiestich rokoch vystriedal na tomto poste Jean-Pierre Bourguignona, ktorý bol mimoriadne aktívny pri obrane záujmov a rozpočtu ERC. Aj vďaka nemu sa ERC vyhla všetkým škrtom, ktoré postihli iné časti Horizontu 2020. V roku 2016 navštívil Bratislavu, kde sa okrem zvýšenia povedomia o ERC snažil (neúspešne) presvedčiť našich politikov o dôležitosti podpory základného výskumu. Rovnako do stratena vyšla jeho snaha, aby vláda podporovala slovenských výskumníkov v ich snahe získať ERC granty. Počas jeho pôsobenia sa ERC ešte viac otvorila svetu. Podobnú aktivitu sme tak mohli očakávať aj od profesora Ferrariho. Ten je považovaný za jedného zo zakladateľov nanomedicíny. Úspešne pôsobil v Taliansku a v USA. Má viac ako 480 publikácií, 20 000 citácií a je tiež držiteľom desiatok patentov. Bezpochyby ide o excelentného vedca.

Ferrari vs. vedecká rada ERC

Mauro Ferrari však 7. apríla 2020 rezignoval, pričom spôsob akým odišiel, vyvolal sériu reakcií, ktoré sú na európske pomery neobvyklé. Dôvodom jeho rezignácie, mala byť nedostatočná reakcia EÚ na pandémiu COVID-19. Ako sa vyjadril v stanovisku pre Financial Times: “Som nesmierne sklamaný z európskej odpovede na COVID-19. Do ERC som prišiel ako vrúcny podporovateľ EÚ, aktuálna kríza úplne zmenila môj pohľad, aj keď ideály medzinárodnej spolupráce naďalej s nadšením podporujem.” Ferrari navrhol, aby ERC vytvorila špeciálny program na boj s COVID-19. Ten mal spojiť najlepších vedcov s cieľom poskytnúť im zdroje na vývoj nových liekov, vakcín a diagnostických nástrojov.

Tento návrh sa stretol s jednoznačným odmietnutím, keď sa proti nemu postavili všetci zvyšní členovia vedeckej rady. Takýto program totiž nemá legislatívnu oporu a ERC môže podporovať len výskum zdola nahor (teda bez akýchkoľvek vopred určených tém a oblastí).

Dôvody rezignácie zverejnené prof. Ferrarim následne vyvolali reakciu jeho kolegov z vedeckej rady, ktorí v spoločnom stanovisku uviedli, že už 27. marca ho jednohlasne požiadali, aby zo svojho postu odstúpil. V ňom ďalej píšu, že počas troch mesiacoch na svojej pozícii neporozumel postaveniu ERC v rámci Horizontu 2020. Vyčítali mu tiež nedostatok záujmu o ERC, neúčasť na dôležitých rokovaniach a tiež fakt, že trávi veľa času v USA. Rovnako, že realizoval niekoľko osobných iniciatív bez toho, aby vedeckú radu informoval. Faktom je, že Ferrari ostal aj po svojom zvolení za predsedu ERC aktívny v USA, kde prednáša na  University of Washington a tiež je napríklad členom správnej rady americkej biotech spoločnosti Arrowhead Pharmaceuticals. Čo bol tiež jeden z bodov, ktorý mu jeho kolegovia vyčítali. Podľa ostatných členov vedeckej rady ERC nemôže vyhlásiť samostatný program na boj s COVID-19. Na to sú iné časti Horizontu 2020, ktoré napríklad EK už využíva. Navyše ERC eviduje viac ako 50 projektov (ukončených alebo bežiacich), ktoré môžu prispieť k riešeniu pandémie.

Ferrari sa bránil tým, že jeho kontrakt bol na 80% a vopred informoval Európsku komisiu o svojich výskumných a podnikateľských aktivitách. Podľa neho sa vždy zúčastnil rokovaní a stretnutí, kde bola jeho účasť vyžadovaná. Jedinou aktivitou, ktorú konal mimo vedeckú radu ERC bola údajne priama  požiadavka predsedníčky EK Ursuly von der Leyen na radu k stratégiám verejného zdravotníctva ohľadom pandémie. Podľa hovorcu EK si jej predsedníčka od prof. Ferrariho nevyžiadala žiadne návrhy.

Podľa pozorovateľov to medzi Ferrarim a vedeckou radou vrelo už pred pandémiou, ktorá bola vyvrcholením nedorozumení. Prof. Ferrari strávil viac ako 20 rokov v USA a úplne nepochopil úlohu ERC vo výskumnom ekosystéme v Európe. Jeho kolegovia mu tiež vyčítali nedostatočné zanietenie pre svoju prácu. Vyslúžil si tiež kritiku bývalej predsedníčky Helgy Nowotny.

Pred Európskou komisiou tak stojí teraz úloha nájsť nového predsedu vedeckej rady, ako aj doplniť ešte dvoch chýbajúcich členov. Dovtedy bude pravdepodobne vedeckú radu viesť jedna z podpredsedníčok alebo ostávajúci podpredseda.

Pandémia má v ERC aj jednu reálnu obeť. 14. apríla 2020 podľahol COVID-19 Teo Papazoglou, ktorý bol dlhoročným vedúcim oddelenia v ERCEA (ERC Executive Agency), ktoré malo na starosti práve podporu pre vedeckú radu.

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

Projekt bol podporený zo Európskeho sociálneho fondu.

Teraz najčítanejšie

SOVVA

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) je mimovládnou neziskovou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej cieľom je podporovať výskum a inovácie na Slovensku. Aktivity SOVVA sa zameriavajú na päť oblastí: • Výskumné a inovačné politiky • Analýzy a hodnotenia • Popularizácia vedy • Prepájanie vedy a spoločnosti • Spolupráca medzi akademickými inštitúciami a priemyslom