Kam sa podeli dobrí chlapci?
dnes ma balil jeden skolkar na kolobezke. mrkal na mna spod prilby a ked som sa na neho usmiala, odrazil sa a uz bol pri mne. hovoril, ze jemu tam velmi chuti kava a ak chuti aj mne, mozeme sa tam stretavat. pytal sa ma tiez, ci viem, aka hrozna bolest je, ked mi niekto zastrihne zle do nechta, ale este horsie je vraj tornato – ked sa teply vzduch zmiesa so studenym. na zaver mi podakoval a ze keby sa nieco stalo, keby som nieco potrebovala alebo keby som sa chcela len tak pekne porozpravat, mam zavolat „krizna 28“.
Keď som týmito pár vetami opísala, čo sa mi prihodilo v nedeľu na káve, netušila som, aký bude mať status na Facebooku úspech. Toľko lajkov nemali ani moje štrbavé fotky z detstva, dojemné kytice kvetov, dokonca ani môj roztomilý pes s pohľadom miluj ma alebo sa strať. Komenty hlásali niečo ako „toho sa drž“ alebo „na toho by sa oplatilo počkať“. A vtedy sa to stalo. Začala som rozmýšľať nad tým, kde sa strácajú dobrí chlapci? Kde miznú? Možno sú to skryté obete nevyriešených zločinov, možno sa len rozpustili s morskou penou , možno sublimujú a možno sa len pod vplyvom prirodzeného rastu a dospievania menia. Alebo existujú, len ich nevidim. A viem, ze nie som sama. Sú, ale my ich nevidíme.
Milých, vychovaných, pozorných a múdrych chlapcov je veľa. Jazdia na kolobežkách alebo na bicykli. Pracovné dni trávia v škôlke, aj keď si iste nektorí myslia, že majú naviac a spoločnosť by z nich mohla ťažiť oveľa efektívnejšie. Tento bol navyše aj starostlivý, zaujímal sa s dostatočnou dávkou empatie a konverzoval na úrovni, ktorá rozhodne prevyšovala štyri roky. Žiadne trápne ticho. Chodiaca Linka dôvery v modrej prilbe, vždy pripravená ochotne pomôcť a poradiť; minimálne sa pekne porozprávať. Aký bude tento chlapec, keď vyrastie? Zostane mu to, lebo jednoducho taký je, alebo z toho vyrastie, lebo tak je to prirodzené? (Nad relativitou výrazu „prirodzené“ sa momentálne nebudem zamýšľať.)
Správne nie je vždy dobre
Mám priateľku, do ktorej bol na gymnáziu zaľúbený jej spolužiak. Trochu nešikovne, zato bez rozpakov robil, čo jej na očiach videl . Všetci to videli a samozrejme aj ona. Užívala si to spôsobom dobývanej princezny na prvom bále. Pýtali sme sa jej, čo s tým hodlá urobiť a ona, že teraz nič, chlapec je to dobrý a bude ideálny manžel, otec, ale nateraz nie. A tak do istého času hovorila svoje áno chlapcom, ktorí boli dobrí chlapci a vtedy nebolo dôležité, akí budú manželia a otcovia, pretože nič z toho nebolo aktuálne. A keď princezná dozrela, prišiel jej do cesty opäť taký muž (už nie chlapec) – potenciálny manžel a otec a tak povedala áno. Jednoducho prišiel čas. My sme vtedy nevedeli, o čom hovorí, dnes to už vieme. Povedať áno už tomu prvému by možno bolo správne, ale nie dobre. Takto je to dobre – počkať si keď vieme, že počkať treba, že to príde.
Aby muži mužmi boli
Častokrát sú ženy, ktoré píšu o mužoch a ženských predstavách akí by mali muži byť, označované za feministky. Čo v mnohých prípadoch znamená, že ide o zatrpknuté ženy, ktoré si veľa rozkoše v živote neužili. O chudery snažiace sa charakterizovať, pomenovávať a slovami zasiahnuť do čierneho, čiže do mužského ega. (Mužské ego nebýva vždy mužné.) Kedysi som si ako dieťa myslela, že keď sa vo filmoch muži vysmievajú zo žien, bude to tragédia a keď ženy z mužov, bude to komédia. Teória filmu samozrejme takéto delenie nepozná, „svojvysvetľovacie“ dieťa áno.
O tom, po čom ženy túžia, sa už toho popísalo viac než o expanzii Číny, Studenej vojne, dopingu športovcov či netolerantnosti laktózy. Veľmi skrátene by sa dalo povedať, aby muži mužmi boli. Nech sú plní pochopenia, humoru, láskavosti, záujmu a apetítu. Nech sú schopní zodpovedne ustáť vážne situácie a zároveň nech sa vedia s ľahkosťou povzniesť nad to, pri čom si naozaj netreba šklbať vlasy. Nech sa k veci postavia ako chlapi, keď treba a nech zložiia ramená, keď ich netreba. Zázraky na počkanie nik nečaká. (Možno celkovo čakáme menej ako sa od nás čaká.) Nech sú ako ten škôlkár, ale vo väčšom. Nech ich zaujíma, čo sa stalo, čo potrebujeme alebo nech sa len tak porozprávame. Muž z Krížnej 28 má skvelý predpoklad takým byť. Tak nech ním je. On aj ďalší z iných adries, či už vyrastali na kolobežke v blízkosti kaviarne, alebo nie.
