Už Shakespeare na to poukázal…

 

Tvorbu a dielo Williama Shakespeara môžeme z viacerých dôvodov považovať za asi najgeniálnejší a najkomplexnejší literárno-umelecký počin na svete…Nevšedná je rôznorodosť tém, ktorými sa zaoberá (láska, smrť, transcendentno, priateľstvo, peniaze, Boh, kresťanstvo, melanchólia história), cit pre pointu a zápletku, šťavnaté dialógy a neuveriteľne bohatý, kvetnatý jazyk. (dúfam že sa mi o tom niekedy podarí napísať blog)

 

Okrem iného však Shakespeare riešil aj každodenné spoločenské problémy, ktoré súviseli aj fenoménom, ktorý by sme dnes označili suchými výrazmi „politika“ a  „verejná správa“..

 

Na začiatku antickej hry „Coriolanus“ sa občania Ríma, rozhnevaní na politiku senátu, ktorý zvýšil ceny obilia, rozhodnú vzbúriť, vyzbrojiť kyjmi a kolmi a senátorov pozabíjať…Ako sa tak blížia k budove senátu, stretnú ctihodného Menenia Aggripia, senátora ktorého ešte stále obdivujú a uznávajú („keby všetci boli takí“). Ten im vytkne, že násilím nič nedosiahnu, že z nich hovorí „hrozná zaujatosť“ a na obranu senátu im porozpráva bájku:

 

Raz vzbúrili sa všetky údy tela

oproti bruchu – obvinili ho,

že lenivé a nečinné si hovie

uprostred tela ako dáky netvor,

že hlce všetku potravu, no samo

podielom svojej práce neprispieva

tak ako iné ústroje, čo vidia,

počujú, myslia, vedú, chodia cítia

a ruka

v ruke všetky vedno slúžia

spoločným potrebám a želaniam celého tela.

No to brucho –

(…)

Dôstojné brucho bolo uvážlivé,

nie jašo, ako žalobcovia. Rieklo:

„Je pravda moji milí privtelenci, že do mňa ide všetka potrava,

z ktorej vy žijete. A to je správne,

veď ja som komoru, sklepom tela.

No ak sa pamätáte, ja ju zas

riekami vašej krvi rozosielam

dokonca k srdcu – dvoru, mozgu – trónu,

a spletitými cestičkami tela

i svaly mohutné, i drobné žilky

berú si prirodzenú obživu

len odo mňa; a hoci, nikto z vás,

priatelia moji“ – to hovorí brucho

(..)

Hoci nikto z vás nevidí, čo ja komu posielam,

bilancia je jasná: jemnú múku

vy potrovíte a mne ostanú

iba tie otruby.“

Aj dnešné financovanie samospráv pripomína anticky ladenú tragédiu…Či už ide o nedotiahnutý proces decentralizácie, keď štát preniesol svoje kompetencie na samosprávy bez primeraného finančného krytia (typickým príkladom sú základné školy) ale najmä o kritéria prerozdeľovania dane z príjmov fyzických osôb zo štátneho rozpočtu – výnos sa prerozdeľuje na základe nechutne komplikovaného, nespravodlivého a človek má niekedy pocit, že z prstu vycucaného vzorca (v súčasnosti zostáva 68,5% z DPFO samosprávam a zvyšok ide štátu, na sneme ZMOS však doc. Fico sľúbil nové prerozdelenie od 2016,  na úrovni 70%  ale to systémovo problém nevyrieši, navyše najprv treba zmeniť a výrazne zjednodušiť už spomenutý ohavný vzorec, ktorý škodí najmä veľkým mestám)..

 

(Veľmi) bohatí ľudia– chudobné mesto

Na tento stav, či sa to niekomu páči, alebo nie, dopláca predovšetkým hlavné mesto…Vyprodukuje najviac bohatstva v celej krajine, peniaze pošle do ŠR, tam sa prerozdelia samosprávam, no Bratislava ako taká dostáva ďaleko menej ako prispieva: per capita 329,90 EUR odvádza, a 222, 5 dostane…

Teda pokiaľ by sme chceli ilustrovať vzťah a vzájomné fungovanie Bratislavy a zvyšného Slovenska, respektíve Bratislavy ako zdanlivo bohatého centra, na ktoré ostatné regióny doplácajú (a majú jej to za zlé) tak by sa nám hodil práve shakespearovský dialóg z Coriolana, kde Bratislava predstavuje brucho, ktorému zostanú „iba tie otruby“.

 

Áno…Ľudia čo tu žijú (v celom BA kraji) sú naozaj ďaleko, ďaleko nadpriemerom celého Slovenska (dokonca tuším 186% priemeru EÚ), a príjem, ktorí majú niektorí ľudia na východe, je tristný a nedôstojný, to si my v Bratislave nevieme predstaviť…

 

Áno.. Je úplne prirodzené a normálne, že by mal platiť princíp solidarity bohatého regiónu s chudobnými časťami krajiny. Skutočnosť, že bratislavský príspevok do spoločného vrecka  ja najvyšší, je úplne OK, je to normálne a správne…

 

 

 

Ale:

 

Peniaze, ktoré „bohatí“ Bratislavčania prispievajú na fungovanie verejného sektora (pričom väčšina ľudí nerozlišuje, či bezpečnosť, osvetlenie, kosenie, sociálne služby, alebo fontány zabezpečuje „štátna správa“/ alebo „samospráva“) sa spätne vrátia na chod samosprávnych funkcií Bratislavy len minimálne…

Preto dnes Bratislava (a jej mestské časti) vyzerá tak, ako vyzerá…Stačí sa po meste poprechádzať  všimnúť si rozdrúzgané cesty a komunikácie, chátrajúce verejné priestranstvá (Kamenné námestie/Hlavná stanica/Autobusová stanica sú TOP), prach a nečistotu…Pritom nie sú peniaze na ďalšie kapitálové investície, ktoré sú v európskych metropolách bežné (Bratislava nemôže čerpať ani eurofondy na rozvojové projekty, keďže účtovne sa nachádza vo finančne nadpriemernom pásme, kde EU peniaze neprispieva)

Jadro problému však nie je len v tom, že Bratislava nevie dôstojne a efektívne financovať bežné samosprávne úlohy…Problém spočíva v tom, že Bratislava, ako hlavné mesto musí reprezentovať nielen seba, ale aj zvyšok SR, všetky regióny, mestá a obce…Navyše sídli tu prezident, ústredné orgány štátnej správy a veľvyslanectvá…Bratislava je vstupná brána do krajiny, stav finančnej podvýživy sa odráža aj na jej vzhľade, robí teda hanbu nielen sebe, ale aj celému Slovensku…

 

(Ne)systémové riešenie zo strany vlády…

Vyššie spomínaný doc. Fico a jeho vláda nedávno priklepli Bratislave „pôžičku“ (sic!) 7,5 milióna EUR (sic!), „na rozvojové projekty a na podporu plnenia funkcií hlavného mesta Slovenskej republiky“(sic!)…Nielenže ide o nesystémové opatrenie, ale suma 7,5 milióna je naozaj smiešna…(Rozpočet hl. mesta na rok 2015 bol 362 miliónov EUR)

Navyše, zvýšenie podielu z výnosov DPFO pre samosprávy zo 68,5 na 70% možno pomôže malým a stredným obciam, ale Bratislave určite nie ( v rámci už spomínaného ohavného koeficientu sa zohľadňuje aj počet obyvateľov obce, ale len do výšky 100 000, teda Bratislava so svojim takmer pol miliónom obyvateľov týmto opatrením nič nezíska, tak ako ani ďalšie veľké krajské mestá)

Celej situácií nepomáhajú ani bezočivé, drzé a hlúpe reči, pri ktorých si premiér („Bratislava nie je Slovensko“) a minister vnútra („Konečne si môžem oddýchnuť z toho bratislavského bahna“) ohrievajú svoju vyčúranú polievočku, založenú na nechuti „ostatných údov tela“ voči „bruchu“….

Mala by to byť práve vláda SR, ktorá by mala uvažovať o finančnom pozdvihnutí hlavného mesto či už praktických, alebo symbolických dôvodov…

 

Náčrt systémového riešenia..

Štát by mal preto v spolupráci s hlavným mestom, hľadať vhodný, systémový model jeho financovania.. Možností je viac, uvediem len niekoľko (veľmi zjednodušene):

• Bratislave by sa vyčlenila samostatná rozpočtová kapitola v štátnom rozpočte pre SR, pre financovanie úloh hlavného mesta (ako tomu je napríklad v prípade Prahy)

 

• Bratislava by mohla participovať nielen na podiely z výnosov dane z príjmu fyzických osôb(DPFO), ale aj dane z príjmu právnických osôb (DPPO) teda od podnikateľov (opäť prípad Prahy, hlavné mesto ČR dokonca dostáva aj určitý podiel z plošného výberu DPH)

 

• Bratislava by získala štatút kraja, resp. vyššieho územného celku (VÚC), hospodárila by teda z veľkým balíkom peňazí a majetkom navyše. Trojjediný model riadenia, tak ako tomu je na Slovensku, teda systém Hlavné mesto – Kraj – mestská časť (k tomu prislúchajúce zastupiteľstvá a úrady) je nonsens, pravdepodobne neexistuje nikde na svete…Je neprehľadný, neefektívny, vytvára majetko-právny a kompetenčný chaos… Ako Praha, tak aj Viedeň sú mestá, ale majú štatút krajov a podľa toho sú aj financované…

Ide samozrejme o zhutnený náčrt riešení celej problematiky, ktoré sa dajú rozpracovať do detailov (toto je však blog nie fiškálno-účtovná analýza), pričom jednotlivé návrhy sa dajú vhodne skombinovať. Žiadny z nich však nepočíta s tým, že by Bratislava mala dostať viac peňazí na úkor zvyšku krajiny!

Pomocou ekonomických, právnych politických, ale aj historických, umelecko-literárnych a metaforických argumentov som sa teda pokúsil poukázať na dnešný neradostný stav hlavného mesta…

Spolu s kolegami z Iniciatívy Mladá Bratislava sa však usilujeme vtiahnuť odbornú aj laickú verejnosť (nielen v Bratislave, boli sme v Košiciach, chystáme sa do Bystrice) k dialógu o dôstojnom postavení hlavného mesta, ktoré náležite reprezentuje zvyšok krajiny…Rozhodli sme sa pre nápaditú osvetovú kampaň, kde sme tiež použili figuratívny jazyk (na Shakespeara sa asi nechytáme…) „Bratislava – dojná krava“. Vychádza z presvedčenia, že ak má krava dávať dobré mliečko, musí byť dobre živená…Ak prirovnáme hlavné mesto ku krave, tak tá je dnes podvyživená, vychrtlá a z hladu  zblbnutá…čoskoro jej aj cecky vyschnú…Preto je najvyšší čas pre kompetentných zamyslieť sa nad tým, ako jej zvýšiť prísun živín…

 

P.S. Ak máte záujem podporiť  iniciatívu Mladej Bratislavy za zmenu modelu financovania hlavného mesta, kliknite prosím

na: http://dojnakrava.sk/