…a velký skok pro lidstvo: nové vydanie legendárnej reportáže
Karel Pacner bol jedným z piatich československých občanov, ktorí sa zúčastnili štartu Apolla 11.
Jeho reportáž o celom lete a historickom pristátí prvých ľudí na Mesiaci vyšla pred 50 rokmi napriek začínajúcej normalizácii a stala sa u nás fenoménom. K 50. výročiu štartu Apolla 11 vyšlo v Knihe Zlín obnovené vydanie aj s ikonickou pôvodnou obálkou.
Text, ktorý je kópiou 2. vydania knihy z roku 1972, vyšiel v nezmenenej podobe, Karel Pacner pridal len prehľad všetkých výprav projektu Apollo a krátky úvod, v ktorom sa vracia k tomu, ako sa to vlastne celé podarilo, a aj k ústupkom, ktoré musel pri písaní urobiť: v tom čase musel napríklad z rukopisu vyškrtnúť všetky zmienky o Jiřím Dienstbierovi, lebo husákovci ho vyhodili z rozhlasu, a tak sa v texte objavuje len ako „přítel Jirka“. Alebo zatiaľ čo v Amerike to boli astronauti, pre Rusov zásadne len kozmonauti, a tak museli byť Armstrong a spol. v celej knihe označovaní za kozmonautov.
Je to zaujímavý a u nás už kultový text o jednej historickej udalosti. Sleduje celý štart, let a pristátie krok za krokom, čo je miestami tak dramatické a napínavé ako to ľudia v reálnom čase prežívali, a dlhé hodiny, kedy sa vlastne nič nedialo, vypĺňa informáciami z pozadia. Venuje sa histórii projektu Apollo, jednotlivým ľuďom, ktorí za projektom stoja, či technickým detailom celej misie (ale napríklad aj kozmodrómu). Píše o tom, ako sa Armstrong, Collins a Aldrin na misiu pripravovali, o čom sa každý deň píše v svetovej tlači, aj o tom, kto kde sedí v sále letovej kontroly.
Úplne najlepšie sú ale rôzne drobnosti a zaujímavosti ako cesta, ktorá sa volá Road NASA No. 1, alebo hora na Mesiaci, ktorú člen posádky Apolla 8 Jim Lovell pomenoval Mount Marilyn na počesť svojej manželky. Ja som napríklad nevedela, že Armstrong s Aldrinom v lunárnom module na Mesiaci po pristátí cez noc spali, a štartovali z povrchu až na druhý deň; ani to, že za účasť na projekte vlastne nedostali žiadny príplatok či prémie, len bežný plat, hoci po návrate mali zvýšené životné náklady z dôvodu rôznych spoločenských akcií.
Karel Pacner píše aj tom, ako to vyzeralo v tlačovom stredisku, veď vtedy sa ešte písalo na písacie stroje a posielali ďalekopisy. Alebo o rôznych zaujímavostiach, napríklad o politickom pozadí toho, prečo je riadiace stredisko v Houstone v Texase, keď kozmodróm je na Floride; či kedy sa vlastne Armstrong rozhodol, čo povie ako prvú vetu ak sa im na Mesiac podarí dostať. Napriek tomu, že všetky informácie si dnes už môžete nájsť na internete behom pár sekúnd, je to skvelé čítanie.
„Začátkem roku 1960 rovněž dostal název – Apollo. Jeho autorem byl dr. Abe Silverstein, ředitel ústředí NASA pro kosmické lety. Dr. Silverstein totiž četl jednoho večera začátkem roku 1960 knihu o řecké mytologii. Byl však příliš zaujat svou prací, než aby se mohl soustředit na staroověké příběhy, proto se mu mezi řádky o antických božstvech vybavovali budoucí kosmické projekty. A tu najednou si uvědomil, že představa, že bůh Apollón, u starých Řeků a Římanů vládce slunce a světla i umění lukostřeleckého, řídí svůj antický válečný vůz jedoucí po slunečním povrchu, je srovnatelná s velikostí navrhovaného projektu…“
– – –
Karel Pacner – …a velký skok pro lidstvo. Vyprávění o letu Apolla 11. (Kniha Zlín, 2019)
