Post-pandemický svet
Situácia, v ktorej sa v posledných týždňoch a mesiacoch nachádzame, je mnohými prirovnávaná k vojnovému stavu. Zúriaci vírus je vraj ako smrteľný nepriateľ, ktorému čelíme na viacerých frontoch naraz. Skutočne, mnohé aspekty sú si podobné, iné zásadne odlišné, avšak to, čo nám často zostáva skryté, sú vedľajšie následky, ktoré v dôsledku akejkoľvek vojny vznikajú. Článok je zamyslením sa nad otázkami, ktoré sa objavujú v pozadí súčasných udalostí, odpovede na ne nám však zostávajú skryté.
V prípade vypuknutia vojnového konfliktu je potrebné rátať s obrovskými stratami na ľudských životoch, zdecimovaním krajiny, materiálneho bohatstva i hospodárskej základne národných štátov. Na hodinách dejepisu sa potom vyučuje, ktoré fronty a operácie boli v danej vojne rozhodujúce a ako jednotlivé aspekty ovplyvnili straty na strane bojujúcich štátov. Ak chce niekto dnes prirovnávať boj s koronavírusom k vojne, nemali by sme zabudnúť práve na dejinné línie, ktoré sa formujú v pozadí. Ak sa zdôrazňuje predzvesť ďalšej vojny v kontexte poníženia Nemecka po 1. svetovej vojne, rozčarovanie Veľkej Británie z rozpadu jej impéria, či vznikajúce národnostné tenzie v strednej Európe nástupníckych štátov o čom by sme mali hovoriť v súvislosti s neviditeľnou vojnou, ktorú vedieme dnes?
Môžeme len uvažovať ako sa svet po súčasnej kríze zmení. Každý deň vychádza nespočetné množstvo článkov v prestížnych svetových denníkoch, ktoré nás upozorňujú na to, že netreba mať príliš vysoké očakávania, tzv. „návrat do normálu“ sa preceňuje a zjednodušene, možno už nikdy nič nebude tak ako bolo. Vedľajšie straty alebo následky dnešných dní si pravdepodobne ešte nedokážeme uvedomiť. Ukázali však krehkosť a slabosť konštruktov, ktoré sú pre nás opornými bodmi dnešného politicko-ekonomického sveta. Slabá ochrana inšitútu demokracie, odvrátená tvár 4. priemyselnej revolúcie i boj s klimatickou zmenou dnes nie sú ostreľované v zákopoch, ich podoba sa však v nasledujúcich rokoch môže výrazne zmeniť.
Krehké liberálne demokracie, ktoré sa v Európe (ne)podarilo vybudovať, sú dnes ohrozené nie koronavírusom, ale lídrami, ktorí ich zneužili ako obranný štít, za ktorým sa vôbec nie potajomky snažia svoje krajiny pretvoriť na akési post-pandemické neliberálne demokracie v núdzovom režime. Ako Slováci vôbec nemusíme hľadieť ďaleko, sever i juh za našimi hranicami zažíva vedľajšie straty priamo na „fronte“. Nepotrebujeme konšpirácie o tom, ako bol vírus vyvinutý v laboratóriu s cieľom zničiť náš dokonale fungujúci demokratický geopolitický priestor. Práve naopak, jeho prirodzenosť a pritom ľahkosť s akou sa osobnosti typu Viktora Orbána zmocnili jeho dopadov, poukazuje na to ako pomaly a nerozumne sme postupovali voči relativizovaniu politického nebezpečenstva v týchto krajinách. Nemožno nesúhlasiť s T.G. Ashom, keď poukazuje na zásadnú rolu Nemecka v geopolitickom priestore EÚ a nevyhnutnom zásahu EPP voči Maďarsku, v zmysle ak nie teraz, tak nikdy. Dnešná kríza by nás mala naučiť minimálne to, že na rázne zakročenie bolo zrejme už včera neskoro. Nebezpečenstvo populizmu sa zakorenilo v súčasnom politickom slovníku nie len vo svete, ale aj na Slovensku bez toho, aby sme mu v menej extrémnych prípadoch venovali dostatočnú pozornosť. Po voľbách sme sa síce chvíľu spamätávali, u niekoho nastala eufória, u iných rýchle odkúzlenie, teraz sa však potľapkávame, že náš (populista) je predsa len lepší ako ten u susedov. Vedľajšie dopady vznikajúcich kultov osobností však „s prehľadom“ prehliadame.
Globálny moderný svet založený na dominancii technológii nedokázal odpovedať na mnohými očakávanú hrozbu. Svetoví biznis lídri dávno varovali pred pandémiou, ktorá môže svet ochromiť, ak na ňu nebudeme pripravení. Na druhej strane je však otázne, do akej miery bude v budúcnosti možné vzdorovať čoraz väčšej dominancii umelej inteligencii a primátu technológii pred človekom, keď sa v konečných číslach ukáže prepad lokálnych i globálnych ekonomík pod vplyvom niekoľkomesačného výpadku služieb a priemyslu v dôsledku práceneschopnosti stoviek tisíc ľudí takmer v každej krajine sveta. Aby človek obhájil svoje miesto v novom post-pandemickom svete, bude možno potrebné spraviť oveľa viac, oveľa skôr než sme očakávali. Vedomostná spoločnosť, o ktorej sa dlhodobo hovorí, odrazu naberá oveľa širší rozmer. Aké miesto má práca človeka vo svete cyklicky sa opakujúcich pandémii, kde ju možno fyzicky nebude môcť vykonávať? Reformy, na Slovensku tradične mimoriadne negatívne vnímaný pojem, bude potrebné orientovať nie len na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti človeka, ale aj na zaistenie jeho vlastnej nevyhnutnosti v budúcnosti.
Posledným, avšak zďaleka nie marginálnym vedľajším následkom je otázka klimatickej udržateľnosti. Tak ako vo vojne zbraní trpí životné prostredie v dôsledku militarizmu, pozorujeme dnes opačný jav. Svetové médiá poukazujú na čiastočné vyčistenie riek a oceánov (zároveň aj fiktívny „návrat delfínov do Dunaja“), prečistenie ovzdušia v dôsledku stagnácie priemyslu, avšak ako bude boj s klimatickou zmenou vyzerať po porážke hlavného frontu koronavírusu? Ak už v predchádzajúcich rokovaniach EÚ o uhlíkovej neutralite do 2050 mnohé štáty protestovali ekonomickou záťažou na prestavbu priemyslu, aké budú argumenty v časoch, kedy ekonomiky tých istých štátov budú v reálnej recesii? Paradoxom danej otázky je, že súčasná kríza je taktiež jedným z mnohých vedľajších dôsledkov klimatickej zmeny, je však možné, že sa stane zámienkou pre pozastavenie mnohých „zelených opatrení“ v snahe o udržateľný spôsob života.
Ostáva nám preto priestor na zamyslenie sa. Ak sme naozaj vo vojne, aké budú jej vedľajšie následky tentokrát?
