Bezplatné vlaky, alebo lepšia opatrovateľská služba?

V týchto zvláštnych covidovo-karanténnych dňoch sa nám ukazuje veľa vecí, aj na prvý pohľad maličkostí, odrazu v inom svetle a v iných súvislostiach, ako doteraz. Menia sa nám mnohé priority a na dôležitosti získavajú veci, ktoré sa nám dosiaľ zdali nepodstatné.

Príkladom sú vlaky zadarmo na strane jednej a dochádzanie našich opatrovateliek z a do Rakúska, ako aj dostatok zdravotníckeho a opatrovateľského personálu, na strane druhej.

Celé posledné roky sme tu viedli diskusiu o vlakoch zadarmo pre študentov a seniorov. Naskočili sme „na vlak“, ktorý nám vypravil s arogantno-škodoradostným úsmevom sebaprehlásený spolok akože sociálnych demokratov. A teraz, v naozaj veľmi zložitých a neradostných časoch pandémie a vynútenej karantény odrazu zisťujeme, že vlaky zadarmo nám a našim mladým a starkým nielenže nepomáhajú, ale ich a nás vlastne ohrozujú. Vidíme, ako sa potvrdzuje stará pravda, že čo je zadarmo, tak to sa neváži a necení, ale sa naopak skôr zneužíva. Najprv sa zrušili vlaky zadarmo pre študentov, ktorí, aj keď nechodili do školy, sa nimi zvesela rozvážali po výletoch.

Po vyše mesiaci sa našla odvaha, a hlavne zdravý rozum, aby sa podobne, aspoň dočasne, zrušili bezplatné vlaky pre seniorov. Tí sa rovnako, ako ich vnuci a vnučky, v čase karantény vláčikmi rozvážali po Slovensku po výletoch. Takže opatrenia na ich ochranu, ako je stanovené časové pásmo na nákupy seniorov, sa v nemalej miere míňalo účinkom na našich koľajniciach.

V tom istom čase sme čelili veľmi nebezpečnej hrozbe doslova epidemickej cunami v našich sociálnych zariadeniach. Tu máme našich starkých, pre ktorých vlaky zadarmo nemajú žiaden praktický zmysel, ale zato kvalitná opatrovateľská starostlivosť je doslova otázkou prežitia, alebo aspoň dôstojného strávenia posledných rokov na tomto svete. A súčasne sme zaťahovaní cez správy do problémov našich, slovenských opatrovateliek, ktoré majú kvôli karanténnym opatreniam a prísneho režimu na hranici problém s dochádzaním k svojim klientom do Rakúska a naspäť domov. Naše opatrovateľky na televízne kamery žiadajú našu spoločnú vládu, ale aj nás, ich susedov a spoluobčanov, aby sme im umožnili voľnú dochádzku tak, ako fungovala doteraz.

Možno, že po zrušení vlakov zadarmo, uvidíme v správach pre zmenu rozhorčených dôchodcov, ktorí sa budú dožadovať zase svojho bezplatného výletníctva po krásach našej vlasti. Ale môžeme veľmi silno pochybovať, či uvidíme na kamerách prosby našich viac či menej nevládnych starkých z ich domácností alebo domovov sociálnych služieb, prosiacich o lepšiu a početnejšiu opatrovateľskú službu.

Úprimne sa priznám, že neviem, či v Rakúsku majú vlaky zadarmo pre svojich seniorov. Ale raz mi pri dlhej ceste vlakom z Bratislavy do Košíc skupinka čiperných Východniarok, vracajúcich sa z opatrovateľskej služby v Rakúsku tvrdila, že rakúski seniori a ich príbuzní dostávajú od viedenskej vlády, ako aj miestnych orgánov, podporu na uhrádzanie ich opatrovateľských služieb. Zjavne je táto podpora tak zaujímavá, že pre naše ženušky sa oplatí na dlhé týždne a mesiace opúšťať svoje domovy a blízkych a obetavo sa starať o rakúskych penzistov.

Keď už nás táto pandémia dostala spoločne všetkých – daňových poplatníkov, seniorov, opatrovateľky, domovy sociálnych služieb a vládu do takejto situácie, možno by sme konečne mohli zvážiť so zdravým rozumom naše spoločné priority. A možno dospejeme k záveru, že máme ideálnu príležitosť v tomto konkrétnom prípade dokopy riešiť niekoľko závažných problémov: to, čo ušetríme na vlakov zadarmo pre seniorov, dajme na zvýšenie príspevkov na opatrovateľskú službu, spolu s ďalšími opatreniami na ich podporu s tým cieľom, aby sa našim ženám už neoplatilo opúšťať Slovensko, ale aby poskytovali za dôstojnú odmenu svoje tak žiadané a životne potrebné opatrovateľské služby v okolí svojho domova. Našim a ich starým rodičom, susedom, jednoducho spoluobčanom – seniorom.

Alebo si niekto naozaj myslí, a to aj medzi našimi seniormi, že bezplatný vlak je dôležitejší, ako dostupná opatrovateľská služba?

Po ôsmich rokoch rozkrádania a rozhadzovania, a po niekoľkých mesiacoch pandemického ekonomicko-spoločenského „zmrazenia“, nás nevyhnutne čaká nie krátke obdobie, keď budeme mať veľmi hlboko do kapsy. Ak sme v čase nečakanej pandémie našli odvahu síce na bolestné, ale ako sa ukazuje správne a veľmi efektívne riešenia, ktoré nás zachránili pred utrpením, ktoré zažívajú mnohí naši európski partneri, tak prečo by sme teraz nemohli nájsť dosť rozhodnosti na riešenia, ktoré nám všetkým pomôžu prekonať najbližšie ťažké obdobie a navyše vyriešia aj naše dlhodobé problémy a trápenia? Prestaňme počúvať našich populistických demagógov a poďme byť naozaj sociálni nielen pre našich seniorov.  A nielen v tomto spomínanom prípade.