Denník N

Kotlebovci nie sú Slovensko

V sobotu sa v Žiline uskutočnilo zhromaždenie ľudí, ktorí nesúhlasia so zaberaním verejného priestoru kotlebovcami. A hoci Pohoda bola v plnom prúde, našli sa aj takí, ktorí jedno festivalové popoludnie obetovali a zúčastnili sa.

Sobota je na festivale oddychovým dňom. Túžba po kultúre je po dvoch dňoch naplnená, každý už videl, koho chcel, aj objavil nové talenty. Je tretí deň – všetci sme už trochu dotlčení, trochu neumytí a obnosení. Stretli sme tých, ktorých sme rok nevideli, ostáva len ležať na tráve a oddychovať, pozvoľna čakať na hlavnú hviezdu festivalu. Presne to by bolo príjemné.

Umením však nie je robiť to, čo je príjemné. Angličtina má krásny výraz walking the extra mile, my si to môžeme označiť ako priloženie ruky k dielu, lebo ak niekto všetko zorganizoval za vás a vašou úlohou je už len nastúpiť do autobusu, mali by ste to urobiť. Čakajú nás zložité časy, občas treba opustiť komfortnú zónu.

Môžu to nazvať protestom proti islamizácii, potom protestom proti imigrantom, môžu to nazvať, ako chcú, stále to budú kotlebovci. Môžeme sa prekárať aj o terminológii – neonacisti, nacionalisti, extrémisti – všetko jedno, sú to oni, ktorí vystúpenie nedokážu otvoriť bez toho, aby si nezaželali krásny biely deň a neusmiali sa pri tom, lebo všetci vedia, ako to myslia. Môžete mať pocit, že v niečom majú pravdu, veď keď hovoria o imigrantoch, hovoria za mnohých, ale stále sú to oni.

lud

V poriadku, ľudí už nezaujíma, čo sú zač, na pripomenutie, s kým sympatizujú, reagujú alergicky.

V poriadku, sú slušnejší. Dalo sa to čakať: vykrikovanie o policajnom štáte a zatýkanie pri každom pochode je síce dobrým PR pri štarte, ale táto fáza sa skončila. Už nepotrebujú zaujať, teraz musia sami seba ustanoviť ako relevantnú politickú silu. Nedajte sa pomýliť – spoločenskou silou už sú, ktokoľvek, kto dokáže zmobilizovať niekoľko tisíc ľudí, ňou je.

V poriadku, zaberajú verejný priestor, aj diskusiu. Diktujú témy, ukradli nám slušných ľudí, privlastňujú si krajinu. Aj v sobotu sa z vedľajších uličiek nieslo temné skandovanie My sme Slovensko. Nie je to pravda – ani oni, ani my nie sme Slovensko, tým sme prinajlepšom všetci spolu a s nami ešte státisíce ľudí, ktorí stoja úplne mimo.

Nie sú ani slušní ľudia – slušných ľudí nezatýka polícia, slušní ľudia nemusia hovoriť v inotajoch, lebo to, čo si skutočne myslia, je v rozpore so zákonmi. Slušným ľuďom nie je demokracia dobrá len na to, aby sa dostali k moci a potom ju zrušili. Slušní ľudia nevnímajú každého, kto má iný názor, ako (zaplateného) nepriateľa.

mh
Modré Hory

Spoločnosť stráca pud sebazáchovy, pridáva sa na ich stranu. Stále to nie je väčšina, stále to nie je ani veľa ľudí – povedzme päť percent – je ich však dosť na to, aby človek neostal ležať na festivalovej tráve, ale zamyslel sa nad tým, ako dať najavo, že nie oni sú Slovensko.

Blokovanie ich pochodov je síce legitímne, ale zároveň reaktívne a neefektívne. Prinajlepšom totiž skončí vzájomným pokrikovaním a hádzaním predmetov, rozdiely sa zmažú, ostanú len dve skupiny proti sebe bojujúcich ľudí. Pre človeka, ktorý nemá čas na zisťovanie detailov, niet rozdielu. Prašť ako uhoď, znivelizuje sa to, čiara medzi dobrom a zlom sa zmaže. Nie každý navyše, a to je pochopiteľné, má záujem stáť tam v tom šíku a pozerať sa na chalanov, ktorí si zo všetkého najviac túžia udrieť.

Je to ako s tým povestným idiotom, ktorý vás stiahne na svoju úroveň a tam vás dobije svojimi argumentmi – raz sa necháte vytiahnuť do ulíc a prijmete ich spôsob boja, prehráte. Konflikty sú podstatou ich existencie, v nich sú doma, ja nie. Ani vy. Tak ako ich poraziť? Ako osloviť ľudí, ktorí podprahovo vnímajú, že to nie je celkom v poriadku, ale násilie ako násilie, rozdiel nevidia? Ako šedú masu, keď už nezískať na svoju stranu, tak aspoň presvedčiť, že ten rozdiel existuje? Ako ukázať, že kotlebovci jednoducho nie sú schopní ničoho pozitívneho a konštruktívneho?

bas
Napríklad takto

Zbehlo sa to rýchlo: chalani zo Stanice Záriečie zohnali autobusy a vybavili povolenia, zahrali umelci, ktorí sú zo Žiliny, práve v nej boli, alebo odbehli z Pohody. Podujatie podporil primátor, mestskí poslanci, aj zástupcovia cirkví. Ktosi napiekol koláče, my sme nastúpili do autobusov. To škaredé námestie sprznené nákupným centrom sme im nechali, zabrali sme to, ktoré je skutočným centrom mesta.

Po nikom sme nekričali, nikoho sme neblokovali, len sme sa zúčastnili stretnutia, ktoré bolo z mnohých dôvodov príjemnejšie. Nie, nebolo nás veľa, nie, nebolo to zdrvujúce víťazstvo, skôr remíza, ale ukázali sme, že hoci narýchlo, dokážeme sa stretnúť. Že vyjadrovať sa dá aj slušne, bez kriku a tak, aby z toho nešiel strach. Ukradli nám slušných ľudí, ale to neznamená, že nimi aj naozaj sú. Hoci si dali pozor, aby sa nepobili, nedokázali neskandovať Antifa hahaha, lenže ja nie som Antifa, ani ľudia, ktorí sa len tak pristavili a vypočuli si koncerty, Antifa nie sú.
 

V piatok v noci som na festivale stretol kamoša, ktorý pri úplne inej príležitosti na túto tému povedal: nemáme čas chodiť do posilňovní, lebo získavame vedomosti. Svalmi ich teda nikdy neporazíme, ale intelekt a šarm budú vždy na našej strane. Čakajú nás zložité časy, pred nami je horúca jeseň, práve preto je dôležité aspoň občas opúšťať komfortné zóny a dať najavo, že hoci je to pekné kľúčové slovo, kotlebovci naozaj nie sú Slovensko.

 

Teraz najčítanejšie