Denník N

Pohoda len na chvíľku…

Máme ďalší pracovný týždeň, pre mnohých nie celkom obyčajný, poznačený zvláštnou poPohodovou náladou. Možno sa nám trošku ťažšie vracia do pracovného kolotoča po náročnom víkende, možno si ešte pohmkávame pesničky z koncertov a usmievame sa pri spomienke na rozhovory s ľuďmi, akých človek stretne hádam len v Trenčíne v druhý júlový víkend. Ja osobne som z tých, ktorých Pohoda inšpirovala, medziiným i k napísaniu tohto blogu;)

Z mora mladých bezstarostných ľudí, čo na Pohodu prišli, pochádzali mnohí zo zahraničia. Po pár rozhovoroch s Talianmi, Francúzmi či Írmi  som sa dozvedela, že na festival ich poväčšine priviedli ich Slovak friends. Jasné, Pohoda určite láka Slovákov žijúcich v zahraničí. Je to predsa jeden z naj eventov čo doma máme, a preto sa nehanbia so sebou zobrať aj tamojších kamarátov či známych a popýšiť sa príjemnou Bažant-atmosférou a profi organizáciou. Samozrejme, Slováci zo zahraničia zostanú doma iba krátko. Po skončení festivalu možno ešte pozrú rodinu a kamošov, potom však rýchlo cestujú naspäť do svojej novej domoviny a na tú starú častokrát do najbližšieho leta ani nepomyslia. Ako to zmeniť? Ako motivovať mladých šikovných Slovákov natrvalo sa vrátiť zo zahraničia? A vôbec, mali by sa chcieť vrátiť?

Nuž áno, Slovensko síce vo viacerých oblastiach vyniká, ale v mnohých ďalších sú štáty OECD či západnej Európy stále ešte pred nami. Každoročne naši najlepší absolventi, najšikovnejší študenti a mladí vedci či podnikatelia odchádzajú do zahraničia, do tohto vysnívaného vyspelého sveta. Tam  žijú, pracujú, zápasia s konkurenciou, učia sa nové veci
a naplno rozvíjajú svoj potenciál. Mladým talentom ich odchod do zahraničia nemožno zazlievať. Slovensko ešte nie je štátom, čo by vyslovene prial vede, orientoval sa na kvalitné školstvo a dynamickú mladú generáciu nezahlcoval predpotopnou byrokraciou. No ak nám budú tí najlepší a najšikovnejší utekať do sveta, potom štáty západnej Európy nikdy nedobehneme. Odchod za kvalitnejším štúdiom či atraktívnou pracovnou ponukou do zahraničia je racionálnou voľbou a neodsudzujem ju. Naopak, je predsa skvelé ak sa našim talentom darí a robia svojou šikovnosťou a úspechmi dobré meno Slovensku tam, kde mnohí netušia, kde ho hľadať na mape. Čo by však pomohlo Slovensku viac a čo potrebujeme ako soľ je know-how, inovácie, invencia a nové riešenia. A práve s týmto by nám Slováci zo zahraničných firiem, univerzít a výskumných ústavov vedeli pomôcť. Žijeme v individualistickej spoločnosti, preto pár ľudí na správnom mieste zaváži a dokáže významne prispieť k vytvoreniu blahobytu v celej krajine. Správnych ľudí by sme aj mali, všakže, len tie adekvátne pracovné miesta na Slovensku akosi chýbajú…

Tento fakt si zjavne uvedomila aj vláda, ktorá sa minulý týždeň za zvuku fanfár rozhodla prilákať slovenský výkvet zo zahraničia späť domov. Program z dielne Ministerstva školstva v hodnote približne milión eur má za cieľ extra dotovať pracovné miesta pre absolventov zahraničných univerzít a odborníkov z praxe či výskumu. Bude takéto opatrenie fungovať? Nuž, v tomto prípade zostávam skeptická. Je 50-tisíc eur pre slovenského experta zo zahraničia veľa? Alebo 10-tisíc eur pre absolventa  prestížnej školy? Iste, jednorázovo to nie je málo. Poteší, tak ako seniora vianočný dôchodok, no významný rozdiel neurobí. Pripúšťam, pre pár jednotlivcov, čo uvažujú nad návratom na Slovensko, takýto príspevok môže nakloniť jazýček na váhach naším smerom. Lenže človek, čo má v zahraničí vybudovanú kariéru a etablovanú rodinu, sa pozerá na obdobie dlhšie než je jeden, dva či päť rokov. Je neľahké vzdať sa všetkého, čo ste vonku dokázali a vrátiť sa domov na Slovensko a bolo by naivné domnievať sa, že v takomto rozhodovaní predstavuje štátny príspevok viac ako len príjemný bonus. Dáva mi za pravdu i Ľuboš Pástor, profesor a ekonóm Chicagskej univerzity, ktorý nedávno prijal miesto v Bankovej rade Národnej banky Slovenska. Hovorí, že odborníci ako on, ak sa rozhodujú o trvalom návrate domov, nekladú peniaze na prvé, ba ani na druhé miesto. Pozerajú sa totiž nielen na seba, ale na svoje deti a ich budúcnosť. Nájdu na Slovensku dobré školy? Čo môžu robiť po ich absolvovaní? Aká kvalita života ich doma čaká? A preto je najdôležitejšie budovať krajinu, v ktorej ľudia budú chcieť žiť. Človek, čo raz okúsil vyšší štandard verejných služieb, žil v štáte kde od lekára odchádzate so spokojným úsmevom, sa na základe jednorázovej štedrej dotácie natrvalo asi nevráti. A keď, tak skôr využije vládou ponúknutú príležitosť, na rok či dva pobudne jednou nohou na Slovensku a potom sa radšej poponáhľa naspäť do bezpečného náručia zahraničia. Alebo sa len pousmeje nad naivitou našej vlády, keď si bude kupovať fair trade coffee cestou do svojej modernej klimatizovanej kancelárie uprostred Silicon Valley. Takže, skrátka a dobre, ak chceme zatraktívniť Slovensko pre najšikovnejších Slovákov, jedinou perspektívnou cestou ako to dosiahnuť je zmeniť ho na dobre fungujúci štát, slúžiaci primárne občanom.

Druhým dôvodom, prečo nie som zástankyňou tohto ligotavo zabaleného, navoňaného návrhu zo smeráckej dielne, je jeho charakter, tak typický pre našu červenú vládu. Namiesto toho, aby reformovala Slovensko smerom k lepšiemu, vláda sa opäť snaží využiť moc peňazí. Alebo som sama, komu „jednorázový finančný príspevok“ znie ako eufemizmus pre úplatok? A navyše, nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ako k tomu prídu tí, čo zostali lojálni domovine? Čo napríklad za smiešny tabuľkový plat učia, venujú sa výskumu a publikujú, v úsilí podvihnúť naše univerzity či výskumné inštitúcie na (snívajme ďalej!) európsku úroveň. Možno by bolo viac fér posudzovať vyplatenie príspevku až na základe dosiahnutých výsledkov. Dotácia, podpora či príspevok pre zahraničných odborníkov je opatrením, ktoré jednoznačne deformuje trh práce a rozdeľuje ľudí. Selektívne a nie vždy racionálne zvýhodňovanie je pre Smer typické. Vybraným ľuďom dáme vlaky zadarmo, veď ostatní cestujúci to uhradia a všetci čo chodia autobusmi nech platia. Alebo, uhradíme dlh mesta Žilina, kde máme nášho primátora a mesto Martin necháme v štichu v nerovnom boji so schránkovou firmou.  Z návrhu vlády vyplýva, že dotáciu dostanú aj inštitúcie, kde sa takíto ľudia zamestnajú. Oficiálnym odôvodnením je investícia do vytvorenia dobrého pracovného prostredia. To opätovne vyvoláva asymetrické rozhodovanie, keď inštitúcie budú nasilu hľadať a vytvárať pozície pre zahraničných odborníkov, v úpornom úsilí o získanie dotácie. Ktovie, koľkokrát sa ešte musí potvrdiť, že dotácie vytvárajú dlhodobo neudržateľné pracovné miesta, a kedy verejné prostriedky začnú byť alokované efektívne…

No a do tretice, poznáme už „své lidi“ z vládnych stoličiek. Podľa plánu ministerstva, v prvej vlne chcú prilákať naspäť na Slovensko cca 50 absolventov a pár jednotlivcov z radu odborníkov. Na základe akého kľúča sa budú dotácie prideľovať? Komu áno a komu nie? A v akejvýške? Skúsenosť napovedá, ako bude mechanizmus poskytovania finančnej podpory fungovať. Áno, hádate správne, podobne ako schvaľovanie projektov z eurofondov či slovenské „verejné“ obstarávanie. Prioritu dostanú „tí správni ľudia“. Deti, vnuci, vnučky, synovci, netere či krstňatá smeráckych funkcionárov. Veď oni toľko pre naše Slovensko spravili, tak aspoň ich príbuzní by si mohli trošku prilepšiť. Jediným šťastím vládneho programu na prilákanie zahraničných absolventov a odborníkov je jeho relatívne nízky rozpočet. Sociálne balíčky už asi skonzumovali všetky vládne rezervy…

Reálne množstvo slovenských talentov žijúcich v zahraničí uvažuje nad návratom domov. Sme krajinou, kde rodinné väzby a priateľstvá nie sú merateľné peniazmi a zároveň sú silnou motiváciou pre návrat. Viacerí naši odborníci chcú zúročiť nadobudnuté vedomosti v prospech svojej vlasti, pomôcť zlepšiť pomery u nás a priložiť ruku k dielu – k lepšiemu Slovensku. Absolvent prestížnej univerzity z top 500 sa na Slovensku ľahšie presadí, kariérne môže rýchlo rásť a dostať sa na atraktívne pracovné pozície. Mnohí si tiež uvedomujú, že je lepšie byť veľkou rybou v našom malom slovenskom mori než sardinkou v svetovom oceáne plnom dravých žralokov. Prajem si, aby naše talenty dostali reálnu možnosť na návrat domov. Prajem si, aby sa chceli vrátiť. Tak ako Rado, ako Robo Auxt, tak ako som sa vrátila ja. Lenže, pokiaľ na Slovensku nebudeme mať „Pohodu 24/7“, v podobe fungujúceho štátu, kde nekolabuje zdravotníctvo, školstvo poskytuje kvalitné vzdelanie, zločin bude potrestaný a korupcia vymetená, potom zahraničné talenty nepriláka naspäť ani dotácia z červenej vládnej kasy. A to bude škoda, lebo s ich pomocou by sa nám lepšie Slovensko budovalo omnoho ľahšie ako bez nich.

Teraz najčítanejšie