Denník N

Mýliť sa nie je len ľudské, ale aj potrebné

Čo má spoločné správanie Anatolija Ďatlova, svojho času zástupcu hlavného inžiniera v Černobyle, so spôsobom zvládania krízovej situácie v DSS v Pezinku.

Pri správach o situácii z DSS Pezinok a najmä z rozhovorov s ľuďmi, ktorí boli „pri tom“ bližšie, mi prišlo až neuveriteľné, ako mohlo vedenie domova pre seniorov prehliadať signály vážneho problému a umlčiavať tých, ktorí na ne upozorňovali. Zakrátko  sa mi objavila asociácia, na prvý pohľad možno bizarná, s Anatolijom Ďatlovom, zástupcom hlavného inžiniera v Černobyle, ktorý v osudných chvíľach riadil testovanie energobloku.

Ďatlov, autokratický, odborne zdatný, o svojej pravde presvedčený manažér, odmietal zjavné signály indikujúce vážne problémy, nerešpektoval pravidlá. Keď ho ľudia na zmene žiadali, aby sa testovanie ukončilo, on videl len svoju „separátnu realitu“. Presne takú, akú ju potreboval vidieť. Jeho myseľ zrejme ovládala jediná potreba: odovzdať vedeniu pozitívnu správu, ktorá nespochybní jeho image spoľahlivého odborníka,  že „testovanie prebehlo úspešne a v stanovenom čase“.

Zaujala ma podobnosť osobnostného  a mentálneho nastavenia v pozadí príbehov. Riadiaci pracovníci v oboch príbehoch zablokovali v svojej mysli, jasné signály o tom, že realita je iná ako ju oni chcú vidieť. Navyše, vynútili si direktívne od „svojich“ ľudí, aby postupovali v súlade s ich videním situácie, v duchu nastavenia „Poručíme větru, dešti…“ . Priznať si chybu a korigovať svoje postupy a príkazy bolo pre nich ťažšie, než nútiť všetkých, vrátane fyzikálnych a biologických zákonov, aby sa riadili ich predstavami.

Nie nechcem dávať ani približné rovnítko medzi týmito  dvoma osobami a už vôbec nie k rozsahu nešťastia, ktoré spôsobili. Chcem upozorniť na to, aké je nebezpečné mať v dôležitých riadiacich pozíciách ľudí, ktorí sú defaultne nastavení riadiť svoje tímy direktívne a navyše sebareflexia, schopnosť priznať si chybu nepatrí k ich výbave. Pritom sú to často veľmi zodpovední, pracovití ľudia, silne zameraní na to, aby ich nadriadení boli s nimi spokojní. V dobe „štandardu“ sa na nich dá spoľahnúť, pretože aj vďaka direktívnemu štýlu uplatňovanému voči svojim podriadeným, budú mať všetko pod kontrolou.

Napriek tomu v dnešnej dobe predstavujú pre firmu „bezpečnostné“ riziko. Dnešná doba, ktorú charakterizuje neistota, dynamika, komplexnosť, malá predvídateľnosť, vyžaduje nielen od manažérov robiť rozhodnutia v situáciách, keď mnohé premenné nemáme pod kontrolou. Sú to komplexné situácie, ktoré vyžadujú komplexné riešenia a schopnosť neustále vyhodnocovať v turbulencii udalostí, či včerajšie rozhodnutie je správne aj dnes. Tomu napomáhajú také kvality ako otvorenosť k zdravému seba-spochybneniu, ochota načúvať ľuďom, ale aj sebavedomie pre odvážne rozhodnutia,  to sú kvality, ktoré sú dnes pre manažéra – lídra, schopného úspešne viesť tím firmu aj v krízových situáciách, nepostrádateľné. Úzkostlivé zameranie manažérov na to, aby mali všetko pod kontrolou a postoj, že chyby robia len tí druhí, sú kontraproduktívne. Takže ako nabáda Peter Drucker: Nikdy neobsaďte manažérsku pozíciu človekom, ktorý nerobí chyby (alebo aspoň je o tom presvedčený).

Teraz najčítanejšie