Denník N

Otvorme vysoké školy svetu a zvýšme tým ich kvalitu

Internacionalizácia vysokých škôl (VŠ) a vedy má mnoho prínosov pre študentov, učiteľov, vedeckých a umeleckých zamestnancov, vysoké školy ako organizácie i celú spoločnosť. Slovensko v nej oproti iným štátom významne zaostáva, čo je jedným z dôvodov nižšej konkurencieschopnosti našich VŠ oproti zahraničiu. Je teda potrebné sa snažiť o jej rozvoj, a to o to viac, lebo ide o jednu z oblastí, ktorú významne zasiahnu dopady koronavírusu. Avšak bez medzinárodnej spolupráce sa s pandémiou a s inými výzvami budeme vyrovnávať len ťažko.

Internacionalizácia VŠ má mnoho prínosov

Internacionalizácia VŠ vzdelávania a vedy sa spája s dôležitými prínosmi, a preto je nevyhnutnou súčasťou úspešných vysokoškolských systémov. Prebieha formou mobilít, medzinárodnej spolupráce a zmeny VŠ na medzinárodné prostredie. Účasť na mobilite prináša študentom zo Slovenska rozvoj flexibility pri riešení pracovných úloh, prezentačných, argumentačných, medzikultúrnych a jazykových zručností, ako aj lepšie praktické skúsenosti a aktuálnejšie poznatky. Tieto kvality študentov robia atraktívnejšími z pohľadu zamestnávateľov (1). Medzikultúrne a jazykové zručnosti si môžu študenti rozvíjať aj na Slovensku, pokiaľ sa vzdelávajú spoločne so zahraničnými študentmi a trávia s nimi aj voľný čas (2). Z pohľadu akademikov mobilita pomáha budovať vzťahy a partnerstvá s kolegami v zahraničí, rozširovať si vedecké poznatky, ako aj osvojovať si inovatívne metódy učenia. Prínosom mobilít je aj spoločné využívanie vedeckej infraštruktúry a technologický transfer (3). Keďže od doktorandov sa očakáva, že v rámci ich budúcej kariéry budú spolupracovať s partnermi z celého sveta, tak tiež potrebujú stráviť časť štúdia v zahraničí, čo im umožní získať medzikultúrne zručnosti a kontakty v rôznych výskumných tímoch či inštitúciách (4). Aj vedecká spolupráca naprieč hranicami, nielen prostredníctvom mobilít, je dôležitá pre zvýšenie kvality vedeckých výstupov, o čom svedčí aj fakt, že výstupy z európskych projektov v rámci schém Horizont 2020 sa pretavili do tisícov publikácií v peer-review časopisoch, prototypov či patentov (5). Medzinárodnejšie zloženie akademickej obce okrem nových myšlienok a kontaktov vo vede a vzdelávaní prináša aj iný pohľad na spravovanie školy. Ľudia, ktorí prichádzajú zvonku, prispievajú k narušeniu tradičných väzieb vo vnútri školy, čím sa škola môže stať otvorenejšou voči zmenám. Podľa zistení To dá rozum sa akademici a študenti, ktorí sa zúčastnili na mobilite, častejšie zapájali do spravovania svojej VŠ než ich kolegovia, ktorí v zahraničí neboli (6).

Na VŠ na Slovensku internacionalizácia slovami Václava Havla „nevzkvétá“

Slovenské vysoké školy sú málo internacionalizované. Do zahraničia odchádza na mobilitu len okolo 3 % našich študentov (7). Iba 8 % absolventov doktorandského štúdia na Slovensku má zahraničné občianstvo, kým priemer OECD je 25 % (8). Len necelých 6 % zamestnancov VŠ je zo zahraničia, pričom na najlepších VŠ sveta sa tento podiel často pohybuje okolo polovice akademikov (na ETH Zürich až 73 %, na MIT 56 %, na Oxfordskej univerzite 48 %) (9). V rámci európskych vedeckých grantových schém (Horizont 2020), ktoré podporujú medzinárodné výskumné a mobilitné aktivity, ako aj aktivity smerujúce k rozvoju vedeckej kapacity, sme na 24. mieste z 28. Pred nami sú ostatné štáty V4, ale aj menšie Slovinsko a Estónsko (11). Obraz internacionalizácie našich VŠ vylepšuje 11 % študentov denného štúdia s iným ako slovenským občianstvom, pričom aj v absolútnych číslach ich počet významne narástol za posledných 10 rokov z 3595 na 11 272 (7). Avšak prínos týchto študentov pre ich slovenských spolužiakov sa podľa dát To dá rozum javí byť obmedzený, keďže sa často vzdelávajú oddelene a ani voľný čas netrávia spolu. Zároveň zahraniční študenti sú koncentrovaní len na časti VŠ a v špecifických odboroch ako napr. medicína.

Na úrovni krajiny aj VŠ musí u nás vzniknúť priaznivejšie prostredie pre cudzincov

Je viacero krokov, ktorými môžeme zvýšiť internacionalizáciu vysokých škôl. Jednak Slovensko musí mať stratégiu propagácie krajiny a našich akademických inštitúcií, do ktorej sa zapoja nielen VŠ, či SAV, ale aj naše zastupiteľské úrady v zahraničí. Rezort vnútra by mal zároveň zjednodušiť vybavovanie pobytov u nás. Dôležité tiež je, aby VŠ fungovali v režime priaznivom pre cudzincov, či už študentov, alebo zamestnancov. Tomuto pomôže preklad dokumentov, webov a navigačných nápisov v areáloch VŠ do angličtiny, ako aj profesionalizácia a dostatočne personálne vybavené zahraničné oddelenia VŠ a anglicky hovoriaci pracovníci administratívnych oddelení. Tieto pomôžu riešiť tak otázky pracovné, či študijné na VŠ, administratívne a pobytové mimo školy, ako aj otázky prepojené na spoločenskú a kultúrnu integráciu akademikov zo zahraničia. U študentov zo zahraničia by ich spoločenské začlenenie mohli riešiť domáci študentskí tútori, ktorí by týmto zase získavali jazykové a medzikultúrne zručnosti, prípadne by ich škola mohla motivovať udelením kreditov, či symbolickej odmeny. Náklady na budovanie VŠ ako internacionalizovaných organizácií je možné hradiť zo štrukturálnych fondov, ako to ukazujú príklady z iných krajín (napr. Poľsko, Estónsko).

Ďalej potrebujeme viac aktívne realizovaných a nielen formálne existujúcich programov v anglickom jazyku, a zároveň spoločné vzdelávanie zahraničných a slovenských študentov, minimálne na časti predmetov. Na toto je nevyhnutných viac učiteľov pripravených viesť výučbu v angličtine. Viac takýchto učiteľov budeme mať nielen rozvojom angličtiny u Slovákov, ale aj zvýšením podielu zahraničných akademikov na našich VŠ. Toto môžeme dosiahnuť cez otvorenie výberových konaní voči záujemcom zo zahraničia, a to jednak publikovaním inzerátov v angličtine na miesta doktorandov a zamestnancov na medzinárodných portáloch ako EURAXESS Jobs, Nature a pod. Zároveň, ako to predpokladá programové vyhlásenie vlády, na pozície profesorov a docentov už by nemali byť nevyhnutné slovenské tituly profesorov a docentov, ale brala by sa do úvahy aktuálna výkonnosť akademika, čo tiež otvára dvere akademikom zo zahraničia. Do výberových konaní aj obhajob dizertačných prác by mali byť zapojení hodnotitelia/oponenti zo zahraničia, a teda mali by prebiehať v angličtine. Pri získavaní kvalitných akademikov zo zahraničia je potrebné sa zamerať na doktorandov a začínajúcich akademikov a vytvoriť grantové schémy na ich podporu. Pri postdoktorandoch môžeme zvýšiť svoju medzinárodnú atraktívnosť ponukou niekoľkoročného kontraktu, keďže dlhodobejšia perspektíva v najlepších akademických systémoch chýba (12). Financovanie štipendií pre doktorandov aj postdokov by mohlo byť tiež financované zo štrukturálnych fondov.

Lepšie podmienky pre účasť na medzinárodných aktivitách potrebujú aj naši ľudia

Ďalším cieľom je zvýšiť počet študentov a akademikov, ktorí idú na mobilitu do zahraničia. Zamestnanci zahraničných oddelení by im mali pomáhať pri žiadostiach o mobility. Študentom by sa malo uznávať štúdium absolvované v zahraničí, respektíve mobilita by mohla byť integrálnou súčasťou ich štúdia (tzv. mobilitné okno) a učitelia by nemali mať dvojnásobok práce oproti tým, ktorí nikam nevycestovali. V strednodobom horizonte by mali tiež všetci doktorandi absolvovať časť štúdia v zahraničí a mali by mať aj aktívnu účasť na kľúčových medzinárodných konferenciách. Kľúčových konferencií by sa mali pravidelne zúčastňovať aj akademici, keďže tam je možné nadviazať kontakty pre budúcu spoluprácu. Mobility je možné financovať z programov administrovaných SAIA, zo zdrojov Fulbrightovej komisie, z mobilitných schém Erasmus+  a prípadne z európskych schém COST alebo Twinning. Z posledných troch uvedených je možné financovať aj účasť na konferenciách.

Pre väčší úspech v európskych schémach kopírujme ostatné postkomunistické štáty

V oblasti vedeckej práce je dôležité zapájanie sa do európskych schém Horizont. Mali by sme robiť to, čo aj ostatné postkomunistické štáty. Po prvé by sme sa mali sústrediť na schémy šírenia excelentnosti (SEWP), ktoré sú určené pre vedecky menej výkonné štáty EÚ. V rámci nich je jednoduchšie uspieť a zároveň aj skvalitniť vedeckú kapacitu v spolupráci s vedecky výkonnejšími krajinami. Po druhé by sme mali dofinancovať projekty, ktoré vyžadujú spolufinancovanie (napr. ERA Chairs, alebo Teaming (13)), a tiež financovať projekty, kde žiadateľ splnili kritériá financovania, ale jeho projekt nebol financovaný vzhľadom na nedostatok zdrojov (napr. MSCA IF, ERC granty). Financovanie takýchto projektov je zmysluplné, lebo nám šetrí prostriedky na hodnotiaci proces (ide o vysoko kvalitné projekty), a zároveň povzbudí slovenských vedcov v zapájaní sa do európskych grantových schém. Toto je kľúčové, keďže slovenskí vedci sa dnes málo zapájajú do žiadania o granty. Napr. menšie Slovinsko v rokoch 2014 až 2016 podalo 557 projektov na 1000 vedeckých pracovníkov a Slovensko len 134 (14). Veľká časť nákladov na uvedené aktivity sa dá pokryť zo štrukturálnych fondov.

Pre zvýšenie účasti na medzinárodných projektoch, je dôležité aj vybudovanie kvalitných projektových centier na VŠ, ktoré umožnia akademikom sústrediť sa len na obsahovú stránku projektov a odbremenia ich od administratívy. Zároveň budú mať vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí zvýšia úspešnosť našich žiadateľov. Ich rozvoj je tiež možné financovať zo štrukturálnych fondov. Pre žiadateľov o granty, je dôležitý aj mentoring a podpora zo strany Národnej kancelárie Horizontu, či styčnej kancelárie SLORD v Bruseli. Toto je jeden z kľúčov úspechu vedcov v Čechách.

Školy a akademikov treba aj motivovať

Pre zvýšenie motivácie akademikov aj predstaviteľov VŠ internacionalizovať svoju školu je potrebných viacero krokov. Miera internacionalizácie VŠ by mala byť jednou z posudzovaných oblastí v rámci akreditácie. Vo finančnom ohodnotení akademikov by sa malo odraziť ich aktívne zapojenie sa do medzinárodných aktivít, či už v rámci internacionalizácie výučby, alebo výskumu, prípadne umeleckej činnosti. Ich zapojenie do týchto aktivít by zároveň malo byť podmienkou pre obsadenie funkcií profesorov a docentov.

Pomôžme internacionalizácii a internacionalizácia pomôže nám

Na svete nie je kvalitná vysoká škola, ktorá by aktívne a systematicky neimplementovala do svojho chodu prvky internacionalizácie. Preto je dôležité, aby sa aj slovenské VŠ otvorili svetu v oblasti vzdelávania, vedeckej aj umeleckej činnosti. Tento cieľ sa však bude v najbližších mesiacoch napĺňať ešte ťažšie než v minulosti, keďže vírus COVID19 zavrel hranice, zasial medzi ľudí strach z cestovania, či silno zasiahol nízko nákladové letecké spoločnosti. Podľa prvých dát až 40 % študentov, ktorí sa chystali na štúdium v zahraničí, zmenilo svoje plány, či už v zmysle odloženia štúdia v zahraničí, zmeny destinácie alebo vzdanie sa mobility. Návrat k súčasným číslam v mobilitách študentov bude podľa niektorých odhadov trvať aspoň päť rokov (15)(16). O to viac úsilia bude potrebné venovať téme internacionalizácie. Negatívne dopady pandémie, či už medicínske, ekonomické, alebo sociálne, totiž budeme schopní zvládať len s kvalitne vzdelanými ľuďmi a s dobrou vedou. Oboje prekvitá len v rámci medzinárodnej spolupráce.

 

Tento článok vychádza z odporúčaní ohľadom internacionalizácie vysokých škôl. Všetky odporúčania, ktoré sme predložili na verejnú diskusiu, môžete nájsť na našej webovej stránke: https://todarozum.sk/zmena-skolstva/.

 

Renáta Hall

Analytička To dá rozum pre oblasť vysokého školstva a vedy

 

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

 

Zdroje:

  1. GANDŽALOVÁ K., KAHANCOVÁ M., KOSTOLNÝ J., VYSKOČÁNIOVÁ A. Štúdia o skúsenostiach zamestnávateľov so zamestnávaním vysokokvalifikovaných a nízko/stredne kvalifikovaných absolventov na slovenskom trhu práce. Bratislava: MESA10 a Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI), 2018. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/312146002hw0a/
  2. HÉNARD, F., DIAMOND, L., ROSEVEARE, D. Approaches to Internationalisation and Their Implications for Strategic Management and Institutional Practice. Paris: OECD 2012, s. 7.
  3. TREMBLAY, K. Internationalization: shaping strategies in the national context. In SANTIAGO, P, TREMBLAY, K., BASRI, E., ARNAL, E. Tertiary Education for the Knowledge Society. Volume 2 special features: equity, innovation, labour market, internationalisation. Paris: OECD 2008, s. 241 – 279.
  4. EUA. Doctoral Education – Taking Salzburg Forward. Implementation and New Challenges. Brussels: EUA 2016, s. 7 [cit. 2020-2-12]. Dostupné na: https://eua.eu/component/attachments/attachments.html?id=398
  5. European Commission. Horizon 2020 in full swing. Three years on key facts and figures 2014 – 2016. 2018. Dostupné na: https://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/sites/horizon2020 /files/h2020_threeyearson_a4_horizontal_2018_web.pdf
  6. MESA10. Dotazníkový prieskum To dá rozum medzi študentmi vysokých škôl 1. a 2. stupňa VŠ štúdia na Slovensku a medzi VŠ učiteľmi a vedeckými a umeleckými pracovníkmi, pôsobiacimi na Slovensku. 2018. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19081607580001tue1/ a na https://analyza.todarozum.sk/docs/19081608040001jxm1/
  7. TO DÁ ROZUM. Vlastné výpočty na základe dát zo Štatistickej ročenky CVTI pre vysoké školy za akademický rok 2019/2020. Dostupné na: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596, programových správ SAIA n.o. a EURÓPSKA KOMISIA. Slovakia – Erasmus+ 2018 in numbers. Dostupné na: https://ec.europa.eu/programmes/erasmus-plus/resources/documents/slovakia-erasmus-2018-numbers_en
  8. OECD. Education at the Glance. Paris: OECD 2019, s. 248 – 249 a Tabuľka B7.2 Share of international doctoral graduates. September 2019. Dostupné na: https://doi.org/10.1787/888933981039
  9. MŠVVaŠ SR Štruktúra zamestnancov podľa občianstva. Portál VŠ. Dostupné na: https://www.portalvs.sk/regzam/stats/saia-emp?date=2019-12-31; QS World University Rankings 2020. Dostupné na: https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2020
  10. MESA10. Dotazníkový prieskum To dá rozum medzi študentmi vysokých škôl 1. a 2. stupňa VŠ štúdia na Slovensku. 2018. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19081607580001tue1/
  11. European Commission. Horizon 2020 Country Profile. Dostupné na: https://webgate.ec.europa.eu/dashboard/extensions/CountryProfile/CountryProfile.html?Country=Estonia,https://webgate.ec.europa.eu/dashboard/extensions/CountryProfile/CountryProfile.html?Country=Slovenia
  12. Academic Leadership Institute. How Many PhD Graduates Become Professors?. Dostupné na: http://academicleadershipinstitute.eu/2018/05/27/how-many-phd-graduates-become-professors/
  13. VOSEČKOVÁ, A. Horizont 2020. Šíření excelence a rozšiřování účasti. Praha: Technologické centrum AV ČR, s. 21.
  14. European Commission. Horizon 2020 in full swing. Three years on key facts and figures 2014 – 2016. 2018. Dostupné na: https://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/sites/horizon2020/ files/h2020_threeyearson_a4_horizontal_2018_web.pdf
  15. MITCHELL, N. 40% of students changing study abroad plans, says survey. University World News, 14. Apríl 2020 [cit. 2020-4-27]. Dostupné na: https://www.universityworldnews.com/post.php?story=20200414082756282&fbclid=IwAR0CebyQm_bshqJlS8VIk3KpYRj5ZA2NsW6a9EVTnuduMrmtL2wJsjbxfwU
  16. BOTHWELL, E. Coronavirus: global student flows to suffer ‘massive hit’ for years. Times Higher Education, 26. marec 2020 [cit. 2020-4-19]. Dostupné na: https://www.timeshighereducation.com/news/coronavirus-global-student-flows-suffer-massive-hit-years?fbclid=IwAR2dchMEfr6N4tYBzIZG5FN1gC60Fd1SPvDYlCRanJBTZakrhzN2HBHrZyo

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/