Podivné udalosti z jednej uličky v zázračnom mestečku

Kde bolo tam bolo, až hyn za druhým VÚC, za dvomi okresmi a štyrmi jazerami, v jednom mestečku, bola raz (a ešte zatiaľ stále je) jedna ulička. V tej uličke sa ešte v prvej polovici budovateľských 50. rokov pásli ovce. Niekoľko obyvateľov kupilo časť parcely a postavili si domčeky. Spočiatku boli tri (jeden patril mojim starým rodičom). Neskôr pribudlo pár ďalších, niektorí si namiesto stavby domu nechali pozemok ako záhradku. Celé dekády sa osadenstvo uličky menilo minimálne, občas niekto zomrel, prichádzali aj nové generácie, ale domy zostávali v rodine. Vzťahy medzi susedmi boli väčšinou príkladné, vedeli sa na seba spoľahnúť a pomáhali si. Až v 90. rokoch prichádzali noví obyvatelia, väčšinou milí ľudia. Až teda na jedného, ktorý sa snažil si žalobami za nactiutŕhanie (ktoré chcel podávať hádam na všetkých susedov a okoloidúcich) a rôznymi inými divnými spôsobmi finančne prilepšiť. Ale veď nikto nie je dokonalý, ľudia sú rôzni, hoci niektorí možno priveľa pozerajú Súdnu sieň. Aj viac ako 50 rokov po nasťahovaní prvých obyvateľov vládol v uličke väčšinou kľud a pokoj, ulička to bola neprejazdná a teda aj premávka bola minimálna.

Tak prečo o nej teda píšem? V posledných rokoch sa tu dejú priam zázraky. Neviem či si spomínate na jeden môj starší blog, ktorý opisoval veselý príbeh so získavaním stavebného povolenia. Nikdy na tento proces nezabudnem. K našej stavbe sa vyjadrovali všetky možné úrady, majitelia sietí, železnice a samozrejme susedia. Považovali sme to za normálne, hoci celé to trvalo mesiace a stálo dosť peňazí. Stavba domu či iný veľký zásah do okolia je vážna vec a nemôže sa diať len tak.

V tomto mestečku je to ale zjavne inak. Za podivných okolností a bez toho, aby sa to prerokovalo s obyvateľmi, tu zrazu vznikla asfaltová cesta. Len tak, tam kde bol pás štrku a po krajoch tráva (kanalizácia tu nebola), je zrazu pás asfaltu. 7cm nad zvyšným terénom. Nikto z obyvateľov si ju neprosil (hoci jeden po nej túžil, hádajte ktorý) a nikto ju neplatil. Asi dar z nebies. Obyvateľov sa ani nikto nepýtal a odpor bol zbytočný. Dažďová voda, ktorá predtým vsakovala do štrku, sa teraz drží na ceste, alebo steká do zúžených pásov trávy, k základom domov. Autá môžu zrazu chodiť rýchlejšie a špliechajú vodu. Kanalizácia z neba neprišla, takže to vyzerá ako asfaltový pás cez lúku. Teda, nad ňou.

Krátko na to začal v uličke vznikať nový dom. Nikto sa susedov na nič nepýtal, budúci majiteľ domu sa napojil na prípojky obyvateľov (ktorí si ich pred rokmi na vlastné náklady ťahali sem). Stavebné povolenie ešte nebolo udelené, rozhodnutie o umiestnení stavby zrušené, ale dom sa stavia naďalej. Jednému domu kompletne zrušil výhľad a na pol roka svit slnka, druhému pri budovaní základov podkopal plot. Stavebník sa tvári, že sa ho to netýka.

Na prvý pohľad to možno vyzerá tak, že niekto kto má veľa peňazí a žiadne zábrany si myslí, že si môže robiť čo chce. Že má krytie na úradoch, ktoré v prípade hrajú štatistu, vydávajú nejaké rozhodnutia a papiere, ale nemá to žiadny vplyv. Že zákon sa neporušil a skutok sa nestal. Postaví si ako chce a dostane pečiatku následne. Ale možno len úrady statočne pomáhajú pracovitému občanovi s budovaním hniezdočka na bývanie a on chudák nemá čas na to, aby riešil nejaké zákony, normy, či dbal na to, či neškodí susedom. A my im tu krivdíme. V pokračovaní tohto blogu sa teda skúsime pozrieť na podrobnosti, príbeh a súvislosti, aby sme tomu skúsili lepšie porozumieť.

(ilustrák je z hnonline.sk)