Denník N

Môžeme otvárať ekonomiku bez rodičov? Aké čísla nakazených na to potrebujeme?

Deti museli opustiť školy, škôlky, nemôžu na ihriská. O tom, kedy sa začnú otvárať v nejakej forme zariadenia pre deti sa vôbec nehovorí.
Deti museli opustiť školy, škôlky, nemôžu na ihriská. O tom, kedy sa začnú otvárať v nejakej forme zariadenia pre deti sa vôbec nehovorí.

Vláda sľubuje ďalšie otváranie ekonomiky po pandémií. Nikto však nehovorí o otváraní služieb starostlivosti o deti. Pri takomto otváraní ekonomiky budú rodičia prví na rane pri prepúšťaní či znižovaní miezd, hovorí analytik. Krízový štáb o probléme vraj vie a rieši ho. Súkromné škôlky sú pripravené rodičom pomôcť.

Podľa pôvodného plánu uvoľňovania ekonomiky by mali budúci týždeň k menším obchodom či trhoviskám pribudnúť najmä služby (kaderníctva, manikúry, taxi služby a pod.). Premiér Igor Matovič však vyhlásil, že otváranie sa zrýchli a  otvoria i väčšie obchody. Môžeme však otvárať ekonomiku bez rodičov?

Zamestnaní ľudia, ktorí sú na OČR sa nebudú môcť vrátiť do práce, keďže škôlky a školy sú stále zatvorené. To každý jeden deň znižuje ich príjem na 55% hrubej mzdy, strácajú pracovné skúsenosti a sú medzi prvými, ktorí budú na rane, keď sa budú znižovať mzdy, alebo redukovať stavy,“ hovorí Andrej Kuruc, analytik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Národná banka Slovenska v stredu zverejnila odhad prepadu ekonomiky, podľa ktorého by po pandémií malo na Slovensku ubudnúť 46- až 100-tisíc pracovných miest.

O tzv„ pandemickú OČR“ podľa údajov Sociálnej poisťovne len v marci požiadalo viac ako 125-tisíc rodičov. Sociálna poisťovňa nevedie štatistiku, koľko z nich je žien, no dá sa predpokladať, že väčšina. Kuruc upozorňuje, že otváranie ekonomiky bez pomoci rodičom detí, by sa mohlo negatívnejšie dotknúť  žien, domácností s jedným rodičom a chudobných rodín, ktoré si nemôžu dovoliť, aby jeden z rodičov prišiel o prácu.

Pre určité skupiny obyvateľstva, najmä ženy, keďže oni sa stále viac starajú o deti a domácnosť, je takéto uvoľňovanie ekonomiky (bez služieb pre rodinu) nepoužiteľné. Deti ostávajú doma, treba stále dodržiavať hygienické opatrenia, a to väčšinou vykonávajú ženy, čo napríklad vyplýva aj z rýchlej globálnej rodovej analýzy pre COVID – 19 Svetovej zdravotníckej organizácie,“ vysvetľuje. Štruktúru nezamestnaných za prvý štvrťrok tohto roka ešte nepoznáme, no už v poslednom štvrťroku 2019 bola nezamestnanosť žien vyššia ako mužov (6% ku 5,3%), pričom práve ženy často pracujú na miestach, ktoré sú menej chránené (na dohodu, živnosť, príp. bez zmluvy).

Problém však nemajú len rodičia na OČR, ďalšie tisíce rodičov pracujú na plný úväzok z domu a popri tom sa starajú o malé deti a domácnosť. Aj v tomto prípade situácia dopadá horšie na ženy, ktoré podľa štatistík vykonávajú stále väčší podiel neplatenej práce v domácnosti.

Aké čísla sú pre epidemiológov dosť dobré?

Slovensko podľa pôvodného plánu otvárania počíta od budúceho týždňa s otváraním detských klubov pre pracovníkov strategických povolaní – hasičov, policajtov, vojakov či zdravotníkov. Potom sa škôlky a školy spomínajú až v 4. fáze. Ďalšiu fázu môže zastaviť iba to, ak medián nakazených stúpne nad 100. Medián však klesol až na hodnotu 5.

Do dnešného dňa sme na Slovensku urobili viac ako 91-tisíc testov a úspešnosť odhalenia nakazených je 1,54 %, teda 1 403 ľudí. Vo štvrtok sme pri 5150 testoch našli 7 nakazených – to je úspešnosť 0,14% . A podobne to bolo i v predošlé dni. V nemocniciach je aktuálne 52 pacientov s COVID-19, na JIS 5. Aj premiér Matovič už hovorí o „dobrých číslach“.

Na aké čísla čakajú epidemiológovia, aby rozbehli i otváranie služieb starostlivosti o deti?

Ak sa v druhej fáze hovorí o detských centrách pre zdravotníkov, policajtov či vojakov, môžeme pri 52 nakazených v nemocniciach a rozbiehaní ekonomiky ešte hovoriť, ktoré sú dôležité povolania?

Tieto otázky som položila epidemiológom, ale odpovede som dostala len všeobecné. Úrad verejného zdravotníctva odpovedal, že: „momentálna epidemiologická situácia zatiaľ nedovoľuje celoplošné otvorenie zariadení pre deti a mládež. Zhromažďovanie detí ako také predstavuje vysoké epidemiologické riziko.“

Pýtala som sa, či sa uvažuje aspoň o alternatívach – otvorení detských klubov nielen pre zdravotníkov, otvorení centier voľného času či denných táborov pre menšie skupiny detí, na obmedzený počet hodín, za dodržania hygienických podmienok. Aj tu Úrad verejného zdravotníctva len upozornil, že „je potrebné postupovať s najvyššou opatrnosťou vzhľadom na špecifiká malých detí (vysoká kontaktnosť, chorobnosť, nosenie rúška, dodržiavanie hygieny a pod.)“.

S otázkou aké čísla znamenajú dobrú epidemiologickú situáciu a či to nie sú tie aktuálne, ma úrad odkázal na odborníkov na krízovom štábe. Opýtala som sa teda epidemiologičky Zuzany Krištúfkovej z krízového štábu. Ani ona nechcela odpovedať viac ako len to, že: „vieme o tomto probléme (rodičov detí), zaoberáme sa ním, ale je to zložitá otázka. Musím hľadať riešenie aj v spolupráci s ministerstvom školstva, pretože nemôžeme určiť podmienky otvárania škôl či škôlok, ktoré nebudú môcť splniť“.

Deťom chýbajú priatelia. „Nechceme už koronavirus“, kreslí predškoláčka.

Svet škôlky otvára. Naše volajú o pomoc.

Otázku aké riziko predstavujú deti do 10 rokov riešia i vedci. Doteraz známe dáta hovoria, že malé deti ochorenie zvládajú najlepšie, na čo upozorňuje aj Inštitút pre stratégie a analýzy Úradu vlády: „Treba sa zamyslieť nad mierou potreby ochrany našich najmenších, ktorí na základe dát majú najväčšiu šancu zvládnuť prípadné nakazenie sa COVID-19 bez ťažkých priebehov, či hospitalizácie. A zvážiť ekonomické dôsledky absencie rodičov v práci.“

Kým Úrad verejného zdravotníctva hovorí, že malé deti sú najrizikovejšie, švajčiarsky hlavný hygienik i vláda hovoria, že „deti do 10 rokov s vysokou pravdepodobnosťou vírus nešíria“, odvolávajú sa na štúdie  a dovolili im návštevy starých rodičov. Zaujímalo ma, koľko z doteraz nakazených u nás sú detí do 10 rokov. Iné krajiny ich zverejňujú, mne Ján Bučkuliak z krízového štábu odpovedal, že „o tejto štatistike nemôže informovať“, ale „verí“, že budúci týždeň bude zverejnená správa s týmto údajmi.

Kým u nás teda počítame s otváraním škôl a pomocou rodičom až v poslednej fáze, iné krajiny to už robia. „Francúzsko, ktoré má aktuálne štvrtý najvyšší počet potvrdených prípadov na svete, chce ukončiť lockdown 11. mája a hneď v začiatočnej fáze otvárať školy,“ píše Inštitút pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR. A vymenúva rad krajín, ktoré školy za presne určených podmienok tiež otvárajú už v apríli či máji: Dánsko (ktoré otvorilo škôlky a 1. stupeň ZŠ už v apríli a dnes hovorí, že to neprinieslo zvýšenie počtu nakazených), Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Švajčiarsko, Nórsko, Česko… V niektorých krajinách pritom škôlky či školy plošne ani nezatvorili (Švédsko, Veľká Británia).

Vo Veľkej Británii zostali zariadenia pre malé deti otvorené po celý čas pre pracovníkov 1. a 2. línie, čo sú nielen zdravotníci, ale aj pracovníci z  výroby, obchodov a supermarketov, pôšt, lekárni, kuriérskych služieb, z oblasti dopravy a transportu a pod. „Deti sú rozdelené do malých skupín, rúška nenosia, je to nepraktické a museli by sa stále meniť. Chránia sa zamestnanci – používame rukavice alebo PVC zástery, keď dieťa napr. kŕmime či prezliekame. Pri peknom počasí sme stále vonku alebo sa deti hrajú v malých skupinách, dodržuje sa hygiena. Skupiny si od seba držia odstup 2 metre,“ hovorí Slovenka, ktorá pracuje v škôlke v Cast – West Midlands. Celý chod škôlky je dobrovoľný – rodičia sa rozhodujú, či dieťa do škôlky dajú. Rovnako sa dobrovoľne prihlásili zamestnanci, ktorí chceli nastúpiť a mohli si vybrať dni. Personál aj deti sa pri vstupe kontrolujú (teplota a prejavy choroby) a na týždennej báze podpisujú, že súhlasia s rizikom.

Kým viaceré krajiny teda škôlky za stanovených podmienok pomaly otvárajú, naše združené v Aliancií súkromných jaslí a škôlok v otvorenom liste premiérovi volajú o pomoc a upozorňujú, že roky suplujú štát v službách starostlivosti o deti a dnes im hrozí kvôli pandémií zánik. Lucia Gomez z aliancie hovorí, že sú rodičom pripravení pomôcť a sú zariadenia, ktoré by vedeli zabezpečiť podmienky prevádzky dané epidemiológmi. Ak teraz neotvoria, možno neprežijú. “Ponúkali sme vláde pomoc od začiatku pre pracovníkov v 1. línií a chceli sme len, aby nám štát pomohol udržať miesta pre deti, ktoré sám nevie vytvoriť. Uvedomujeme si, že si v tejto dobe musíme všetci navzájom pomáhať.“

Prečítajte si i ďalšie blogy autorky.

 

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. V roku 2016 som získala cenu za popularizáciu vedy. Som novinárka (pôsobila som v SME, niektoré texty: https://www.sme.sk/aut/195/andrea-hajduchova), dnes pracujem v treťom sektore (tiež blog: https://dennikn.sk/autor/wwf-slovensko/). V októbri 2020 som spolu s ďalšími rodičmi, psychológmi/gičkami, učiteľmi/ľkami i študentmi/tkami spustila Výzvu @DajmeDetomHlas, ktorá vyzvala lídrov, aby v boji s pandémiou nesiahali k zatvoreniu škôl ako k prvému riešeniu a rozhodne nie ako k dlhodobému riešeniu, neporušovali tak právo detí na vzdelávanie a neobmedzovali neprimerane rozvojové a športové aktivity detí.