Čo si môžeme zobrať z vyčínania na Kulturblogu
Rovnako ako pravdepodobne väčšina z vás, aj ja som citlivý na prekrúcanie histórie v réžii Kulturblogu a podobných portálov. No na druhej strane, toto ich vyčínanie pre mňa osobne znamená ešte niečo.
Nebudem tu teraz hodnotiť úroveň a výpovednú hodnotu tých a im podobných článkov, lebo o tom sa už popísalo dosť a od oveľa erudovanejších ľudí na túto tému, ako som ja. Čo však tieto články a vôbec všetky tie dezinformácie a celé to prekrúcanie histórie znamená pre mňa je to, že ma „nútia“ doštudovať si historické fakty a vôbec históriu. Samozrejme, o holokauste počas druhej svetovej vojny som vedel a odsudzujem ho ako jeden z najhorších počinov, ktorý sa v histórii ľudstva stal. Viem aj o Hitlerovi, Stalinovi a vôbec, všetky tieto základné veci ovládam, no hlbšie už do toho vôbec nevidím a dávam to za vinu mizernému dejepisu, ktorý sme mali na základnej aj strednej škole. Dejepis ma nikdy nezaujímal, alebo respektíve, nikdy ma nezaujal, lebo bol podávaný klasickou formou, mená, dátumy, fakty. No chýbalo tomu skutočné priblíženie sa udalostiam, ktoré by podnietili záujem. To som na škole nikdy nezažil. No potom už nie je toľko času si systematicky prebrať dejiny, ako je tomu na školách, kde má človek luxusných niekoľko rokov počas základnej a strednej školy. Myslím si, že na veľa školách sú tieto roky trestuhodne premrhané a to nie len čo sa týka dejepisu, ale aj iných predmetov, ale to už je iná téma.
V roku 1989, keď sa uskutočnila nežná revolúcia som bol tretiak na základnej škole. Pamätám si len, že všetci nosili trikolóry, učiteľov sme už neoslovovali súdružka učiteľka, ale pani učiteľka a bolo mi trochu ľúto, že nebudem pionier, lebo sa mi páčili tie pionierske rovnošaty a ja som to dotiahol len na iskričku. Nuž vtedy som ešte presne nevedel, čo je to ten komunistický režim zač a ani to nebolo moc s čím porovnávať. Ešte si pamätám, že nám naša učiteľka dejepisu hovorila, že sa nemá vylievať vanička aj s dieťaťom, čím narážala na to, že v tej dobe sa všetci chceli zbaviť všetkého komunistického a chceli sme byť ako Západ. Na nič iné si z dejepisu nespomínam. No možno v tom bol aj celkovo chaos, čo sa má vlastne vyučovať, museli sa prepisovať učebnice a podobne. Neskôr na gymnáziu sme mali učiteľa, čo učenie pojal vysokoškolsky, že si počas hodín písal na tabuľu veci, ktoré sme si mali odpisovať a vôbec si nevšímal, že sme sa bavili, no potom nám to zrátal na písomke. Ale tieto hodiny mi fakt nedali absolútne nič. Vlastne, predsa len niečo. Raz nám pustil nejaký príhovor od Adolfa Hitlera a od vtedy ma, ale fakt už neviem prečo, spolužiaci začali volať Hitler, neskôr Führer a potom mi z toho ostalo Furo. Takže …
Na Stavebnej fakulte, kde som po skončení gymnázia študoval sme mali v prvom semestri predmet dejiny staviteľstva, alebo nejako tak podobne, ale tiež to učil taký šašo, mali sme z neho len srandu. A tam sa moje vzdelanie čo sa týka histórie úplne zastavilo. Až o niekoľko rokov neskôr, tuším to bolo už po skončení vysokej školy som sa dozvedel, že po roku 1968 bolo vtedajšie Československo okupované sovietskym vojskom, ktoré sa z nášho územia stiahlo až v roku 1990 ak sa nemýlim. Toto mi nikdy nikto nespomenul, ale aspoň sa mi mierne presvetlila tá hmla, v ktorej som žil. Keď v roku 2016 Kotlebova strana získala vtedy šokujúco 8%, tak som si povedal, že si musím dačo naštudovať o fašistickej histórii Slovenska. Od vtedy si postupne a aj každým koltebovským článkom naštudujem zas dačo nové. Nie nadarmo sa hovorí, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je nútený si ju zopakovať.
Zdroj obrázku: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:TMP.154
