Denník N

„Chvála Bohu, zasa to tým komunistom nevyšlo!“

Úvaha môjho dlhoročného priateľa

Dnes mi prišiel mail od môjho dlhoročného priateľa Bohuša Bohunického. Jeho úvaha ma preniesla o veľa rokov späť v čase a vyvolala vo mne zvláštnu zmes pocitov. Niekoľkými vetami dokonale vystihol atmosféru tej doby. Zverejnením jeho úvahy by som rád pripomenul pamätníkom  neskutočnú schizofréniu vtedajšej doby. Neskoršie narodených by som zase rád varoval pred návratom týchto čias.
Bohuš, ešte raz ďakujem za Tvoje slová:

„Chvála Bohu, zasa to tým komunistom nevyšlo!“

Okamžite sa mi vybavili tieto slova mojej nebohej mamičky, keď som sa dnes ráno zobudil, pozrel von oknom a uvedomil som si, že je dnes 1. mája.
Pršalo – konečne prišiel ten vytúžený a vymodlený dážď, na ktorý sme
všetci netrpezlivo čakali.
Moja nebohá mamička, ktorá nás vtedy sama živila ako speváčka zboru Opery
SND, (lebo tatko už nežil), po ruskej okupácii prestala chodiť do prvomájových
sprievodov.
Ráno na 1. mája, keď sa zobudila, pozrela z okna a keď pršalo, tradične
povedala hore uvedenú vetu, potom si ešte na chvíľu ľahla a vychutnala si pocit
slobody, keď nie je v tom jasajúcom dave plnom pretvárky medzi ostatnými.
Nuž a dnes sa teším aj ja z vytúženého dáždika a z toho, že sa aspoň vo svojich
spomienkach stretám s tou vzácnou a milujúcou ženou – mojou mamičkou.

Samozrejme, som vďačný aj Pánu Bohu, že konečne zoslal dlho očakávaný
dáždik.

Bohuš

Pripájam fotografie mamičky v kostýmoch z opier Faust a Margaréta, a Gróf Ory

 

Teraz najčítanejšie