Denník N

Na rovinu: žurnalisti v informovaní o COVID-19 pohoreli (alebo pohoreli ich učitelia matematiky a fyziky?)

Na úvod dôležitá poznámka. Tento blog sa netýka všetkých. Niektorí novinári si robili svoju prácu príkladne (napríklad Zuzana Hanzelová alebo Veronika Folentová a iste aj mnoho ďalších, na ktorých si teraz nespomeniem). Tento text nie je o nich.

Tento text je o ľudoch, ktorí sú schopní písať správy ako:

  • Nemecku rastie počet prípadov. Škoda, že sa autor správy nepozrel na to, že v Nemecku rastie počet prípadov po víkende vždy.
  • HN-kách sa za dva mesiace neboli schopní naučiť, že počítať smrtnosť z počtu detekovaných prípadov je zle (lebo počet detekovaných prípadov je obvykle menší ako skutočný a oveľa menší v krajinách, kde Covid poriadne zúri).
  •  V Sme sa dozvieme, že testy pochybili. Škoda, že si autori správy neuvedomujú, že pri vyliečených pacientoch detekcia Covidu kolíše.

Toto je taká hanba až to pekné nie je. Pokiaľ seriózne média šíria takéto somariny, tak sa nečudujme vplyvu dezinfo scény.

Naozaj sa zdá, že práca s neurčitosťou je pre veľa ľudí problém. Ak si niektorí ľudia nie sú schopní pozrieť ako veľmi za posledných pár dní koľíše počet prípadov a potom píšu správy o zhoršovaní situácie (ktoré sú prakticky len komentovaním šumu), tak ťažko môžeme očakávať pochopenie zložitejších javov. Vysvetlovať, že výsledok nejakého epidemiologického scenára može lietať aj stonásobne je v tomto prípade ako hádzať hrach na stenu.

Osobne mám pocit, že tento stav má svoje korene v našom vyučovaní matematiky (a fyziky). Vyučovanie štatistiky sa limituje na spočítanie priemeru a mediánu niekoľkých čísel. Pri fyzikálnych experimentoch počítame nejaké odchýlky, ale väčšinou je to dosadenie do vzorca bez kontextu okolo (alebo v horšom prípade skonštatujeme, že pravítko ma dielych veľkosti 1 mm). Nikde sa nespomenie, že keď jeden príde na web 100 návštevníkov a ďalší 110, tak to nie je žiadny nárast, ale bežný šum. Takisto predstava toho, že niektoré namerané hodnoty majú šum (odborne povedané disperziu) väčší ako samotná nameraná hodnota sa nikde nespomenie. Tu je dobrý príklad počet ľudí, ktorých jeden človek nakazí. V priemere je to okolo 3. Ale sú ľudia, ktorí nakazia naozaj veľa ďalších ľudí. Čo už. Dátam nerozumieme, ale hlavne, že sa hádame o tom, že či kvadratické rovnice učiť v prvom ročníku na strednej alebo neskôr.

Naštastie toto všetko sú malichernosti. Mŕtvych veľa nemáme, vyzerá, že testujeme dosť a opatrenia zafungovali. Zachvíľu aj na základe iných štátov aj zistíme, že ktorý mix opatrení je postačujúci. A potom dúfam, že žurnalisti spomínaní vyššie sa budú číslam oblúkom vyhýbať. Medzičasom by si mohli zobrať príklad z Financial Times.

 

Teraz najčítanejšie