Denník N

Domáca škola animovaného filmu 1/5: Príprava

V sérii piatich textov prinášame rodičom a učiteľom návod, ako si s deťmi vytvoriť krátky animovaný film. Vyrábame ho len pomocou techniky, ktorú bežne používame v domácnostiach a voľných aplikácií a softvérov.

V prvej časti absolvujeme prípravu: v hrubých rysoch načrtneme, aký postup nás čaká, zreálnime očakávania a stanovíme technické, materiálne, priestorové a iné požiadavky na výrobu pred jej spustením.

Žijeme fantastickú dobu. Každý dospelý, ktorého poznám, nosí vo vrecku či v kabelke fotoaparát, filmovú kameru s vysokým rozlíšením, záznam zvuku a filmovú postprodukčnú stanicu. Každá priemerná domácnosť je dnes teda vybavená filmárskou technikou lepšie, ako boli pred dvadsiatimi rokmi bežné filmové štúdiá. Cítite ten potenciál? Máme úžasné nástroje. Poďme sa naučiť ich využívať, poďme s deťmi urobiť film!

Aký presne? Animovaný. Ponúkam vám možnosť vyrobiť si doma s deťmi film, v ktorom oživia vlastné figúrky alebo hračky a pritom nebudú potrebovať žiadnu výnimočnú techniku. Všetko potrebné máte doma. Počas piatich týždňov zverejním päť textov s postupnými krokmi na ceste k výsledku. Ak v každom týždni zrealizujete príslušnú úlohu, o päť týždňov budete mať hotový film.

Pre aké deti je tento návod vhodný? Pre všetky deti školského veku. Šikovné a staršie deti si s väčšinou úkonov poradia samé, od veku 10 rokov už bežne pracujú na workshopoch animácie samostatne. Tie budú potrebovať len technickú asistenciu. Mladším a menej zdatným dospelí pomôžu výraznejšie. S výraznejšou asistenciou to môžu skúsiť aj predškoláci.

Postup práce budeme dokumentovať na konkrétnom príklade filmovej výroby s deťmi. Pôjde o film Lentia a Nyn, ktorý som vytvorila s mojimi dcérami. Dievčatá majú 5 a 7 rokov, neuveriteľnú fantáziu a výtvarný dar, ale aj poruchu pozornosti a komunikácie. Uvádzam to preto, aby som potlačila zábrany či obavy, že niektoré deti to nezvládnu. My sme príkladom, že aj čiastočne hendikepované deti to dokážu. Treba len primerane nastaviť očakávania a zvoliť mieru asistencie. Moja skúsenosť hovorí, že aj keď budú deti participovať len čiastočne, veľa sa pri tom naučia a ich radosť z výsledku je nesmierna. Stojí to za to, pozrite!

Lentia a Nyn (Maťka, Sivka a mama, 2020)

ČO VŠETKO NÁS ČAKÁ?

Animačná technika, pomocou ktorej sme vytvorili film Lentia a Nyn, sa na Slovensku nazýva bábková animácia, v anglicky hovoriacom svete sa označuje širším pojmom stop-motion. Zastavený pohyb. Filmová realita vzniká spojením veľkého množstva fotografií zachytávajúcich zastavený pohyb. Presne túto techniku použijeme na výrobu filmu v našom návode.

Ak by ste vy alebo vaše deti chceli vyskúšať len animačný efekt stop-motion, (jeho vytváranie samo o sebe je zábavné), stačí vám prečítať si 4. časť tejto série, v ktorej sa princípom animácie stop-motion budeme venovať.

Princípy animácie stop-motion sa často uplatňujú na detských animačných workshopoch. Tento sme realizovali v roku 2018 v Galérii Schemnitz v Banskej Štiavnici, v projekte Detské územia.

Almázia: Začíname! (účastníci workshopu Detské územia, 2019)

Náš návod je však oveľa komplexnejší. Nebudeme len animovať, ale pripravíme film poriadne, od scenára po záverečné titulky. Budeme ho vyrábať ako ozajstní filmári. Preto vám odporúčam sledovať celú našu sériu. Považujem to za vhodné aj preto, že deti si mimovoľne osvoja proces, ako vzniká filmové dielo. Učia sa, kto všetko sa na tvorbe podieľa, aké všetky úkony treba vykonať a aká je postupnosť výroby. Rozširujú si tým mediálnu gramotnosť, v budúcnosti budú lepšie rozumieť audiovizuálnemu obsahu. Postup výroby je pritom podobný pre všetky typy filmov, nielen animované, takže táto skúsenosť má univerzálnu platnosť.

Pri výrobe filmu budeme spracovávať nasledovné úlohy:

  1. Scenár. Hľadanie filmovej myšlienky, hrdinov a príbehu. Táto fáza sa označuje aj ako literárna príprava, ale my ju posunieme trochu ďalej, budeme vytvárať scenár literárny aj obrázkový.
  2. Scénografia. Nazýva sa aj výtvarná príprava – chápeme ňou prípravu všetkých artefaktov, ktoré sa vo filme objavia, teda bábok, scén, rekvizít a kulís. Pre tých, čo nemajú nadšenie pre výtvarnú tvorbu, mám ubezpečenie, že sa to dá aj bez maľovania či modelovania. Stačí dobrý nápad! Animovať sa dajú aj hotové figúry (hračky, lego, rôzne predmety) v reálnych prostrediach.
  3. Animácia. Predstavíme technické požiadavky na snímaciu techniku a príslušné aplikácie a tiež princípy stavania záberov a rozpohybovania figúr technikou stop-motion.
  4. Postprodukcia. Ukážeme, ako nasnímaný materiál, jednotlivé filmové zábery, spojiť do jedného celku a ako ho bežne dostupnými prostriedkami ozvučiť. Výsledkom bude hotový film prichystaný na premiéru.

DOSPELÝ SUPERVÍZOR

Predtým, než sa s deťmi pustíte do realizácie vyššie uvedených krokov, potrebujete absolvovať prípravu dospelého supervízora. Je totiž viac než zrejmé, že deti budú pri tomto výkone potrebovať vedenie, asistenciu, supervíziu, a tou budete vy.

Pripravte sa na to, že:

  • menšie deti mnohé z úkonov vôbec nezvládnu a budete ich robiť celé za nich,
  • celá výroba od nápadu po výsledok potrvá niekoľko týždňov (ak pôjdete postupnými krokmi podľa publikovaných textov), alebo niekoľko dní (ak počkáte na všetkých 5 textov a sfúknete to celé naraz v priebehu niekoľkých dní),
  • zažijete aj momenty frustrácie, neúspechu a nezdaru, ktoré bude potrebné prekonať.

Ste ochotní to podstúpiť? Úprimne si odpovedzte, aby ste neskôr nenarazili na znechutenie.

Pre ilustráciu uvediem, aká bola prax pri výrobe nášho filmu Lentia a Nyn. Scenár a výtvarnú prípravu zrealizovali deti samé (scenár 1 popoludnie, výtvarná príprava 1 popoludnie). Problém bol s animáciou, kde je potrebná dávka sústredenia. Obraz pozostáva z 20 záberov, z nich deti reálne animovali dva (1 popoludnie). Na ďalších troch mi pomáhala staršia dcéra čiastočne, ďalšie štyri sú statické alebo bez postáv (1 popoludnie). Jedenásť záberov som naanimovala ja (1 popoludnie bez detí). K procesu sa deti vrátili zasa „v strižni“, kde samé vybrali hudbu a nahovorili komentár (1 – 2 hodiny). Strih a ozvučenie som dokončila ja bez ich účasti (1 popoludnie + noc). 

Moje deti sú ešte malé a ich slabou stránkou je koncentrácia, preto som krátku výdrž pri animácii brala bez problémov: snažili sa, koľko vládali. Skúsili to a pochopili, ako sa vec robí, nabudúce možno vydržia dlhšie. Odpracovali na filme dôležité kreatívne zložky: vymysleli príbeh, vyrobili bábky a rekvizity, vybrali hudbu, nahovorili texty. Napriek tomu, že animáciu som z veľkej časti zrealizovala ja, film od začiatku považujú za svoje dielo a napĺňa ich spokojnosťou.

Ak teda kladne odpovedáte na otázku, či ste ochotný/á do toho ísť, mám pre vás ako budúceho supervízora niekoľko rád pred samotnou výrobou.

ČASOVÁ PRÍPRAVA

Výroba animovaného obsahu je zdĺhavá. Na vytvorenie jednej filmovej sekundy potrebujeme urobiť 12 fotografií, 12 krát musíme pohnúť bábkami po maličkých kúskoch. To je 720 posunov a cvaknutí na 1-minútový film. Dosť.

Vyplýva z toho, že náš film nemôže byť dlhý, zvládneme vyrobiť len niečo veľmi kratučké. Pri tvorbe scenára nevymýšľame veľké, epické príbehy, ale miniatúrnu akciu. Deti v tejto fáze nebude treba povzbudzovať, ale brzdiť. (Pozrite na náš príbeh – deti ho na začiatku sformulovali v jedinej vete. Lentia a Nyn sa stretnú, vyberú sa na cestu a na konci si nazbierajú zásoby na zimu. Mikropríbeh, dve minúty.)

To isté platí o postavách a prostrediach, ktoré budete hľadať. Všetko, čo vymyslíte, budete musieť vyrobiť. Voľte askézu, voľte striedmosť. Malé množstvo postáv, jednoduché prostredia. Nechcete deti unaviť a znechutiť neprimeranou dĺžkou prípravy. (V našom filme sme z dôvodu šetrenia energie použili ako scénu reálny svet, reálnu záhradu. Vyrábali sme len dve bábky – Lentiu a Nyn – a dve rekvizity – košík na ovocie a čarovný strom.)

Ak máte doma viac detí, nerobte s každým samostatný film, ale spojte ich do tímu a rozdeľte si úlohy. Okrem toho, že sa musia učiť spolupracovať, pôjde im aj práca rýchlejšie. Aby sa každé dieťa dostatočne zapojilo a realizovalo, prideľte každému v príbehu jednu postavu. Tú si vymyslí, vyrobí, rozpohybuje a napokon aj nahovorí jej hlas.

Príkladom pozitívneho minimalizmu vo filme je napríklad dielo Heartstrings. Vystupujú v ňom dve jednoduché postavy v prázdnom prostredí. Trojminútový príbeh odohrajú s jedinou rekvizitou, červenou šnúrkou.

Heartstrings (Rhiannon Evans, 2009)

PRIESTOROVÁ PRÍPRAVA

Pred vymýšľaním scenára musíte dostatočne zvážiť svoje priestorové možnosti. Deti totiž musíte viesť k tomu, aby bol ich príbeh vo vašich podmienkach realizovateľný.

Z filmárskeho hľadiska je ideálne nakrúcať v interiéri. Prečo? Pretože vo vnútri máte stabilné podmienky. Keď si postavíte scénu a zasvietite na ňu lampu alebo dve, tie budú (nie síce dokonale, ale takmer) svietiť stále rovnakým výkonom. Na rozdiel od toho v exteriéri sa svetlo stále mení. Slnko v priebehu dňa postupuje po oblohe, s ním sa hýbu tiene i svetelná intenzita a farba. Svetlo sa veľmi dramaticky mení, keď je oblačno a slnko sa striedavo odkrýva a zakrýva mrakmi. V exteriéri ďalej fúka, takže jemné fragmenty scény sú v neustálom pohybe. Na oblohe lietajú vtáky a lietadlá. Na ulici v pozadí sa hýbu autá a ľudia. To všetko sa dostáva do jednotlivých fotografií a vo výsledku spôsobuje, že obraz animovaný v exteriéri je divoký a roztrasený. Nehovorím, že je to zle, je to len špecifické a treba s tým počítať. Exteriér, na rozdiel od interiéru, nemáte pod kontrolou.

Druhým aspektom na zváženie, kde nakrúcanie umiestniť, sú možnosti fixácie. Každá figúrka, ktorá sa má hýbať, musí v momente fotografovania pevne stáť. Profesionálni animátori bábky uchytávajú k podložke skrutkami alebo magnetmi, ale to v našich podmienkach vôbec nie je nutné, pretože my budeme vykonávať len jednoduché, zväčša posuvné pohyby. Stačí, aby figúrka pevne stála. Ak si vymyslíte akciu s plyšovými zvieratkami, ktoré vedia stáť pevne na štyroch nohách, pokojne ich môžete pohybovať po stole alebo po koberci. Nuž ale ak si deti zmyslia animovať napríklad postavičky z drevených variech, budete ich musieť do niečoho zapichovať, aby pevne stáli. Musíte premýšľať, do čoho – ideálny materiál na fixovanie zapichnutím je pôda či tuhý piesok a toho je dostatok vonku.

Aj náš film Lentia a Nyn sme mohli zrealizovať v interiéri. Putovanie sa mohlo odohrať na ceste medzi kuchyňou, kúpeľňou, obývačkou a detskou izbou. Zásoby mohli nájsť v cukríkovej škatuli v špajze. Lenže Lentia, podlhovastá ružová postava, je šnúrka. Je to bytosť z čarovného sveta našej dcéry, ktorá prosto musí lietať. A keď má lietať, nemôže sa plaziť. Nemôže mať ani stojan, ktorý ju drží vo výške. Tak sme vymysleli, že ju uchytíme na dlhý klinec a ten zapichneme do pôdy. V tráve klinec nevidno. Urobili sme pokus, slečna odsúhlasila a putovanie sa presunulo do záhrady. Fakt, že v obraze bláznivo bliká svetlo, všetko sa trepoce a farebne i svetelne pláva, napokon nášmu príbehu dodal dramatickosť a zahral v náš prospech.

Fantastické kreatívne výsledky so stop-motion animáciou v exteriéri dosahuje taliansky umelec Blu. Značkou jeho rukopisu sú práve obrazový nepokoj, vnútorný život a divokosť spôsobené neustálym pohybom v okolitom prostredí.

COMBO (Blu, David Ellis, 2009)

MATERIÁLOVÁ PRÍPRAVA

Na scenáristickú prípravu budeme potrebovať papiere, farbičky alebo perá. Budeme nimi písať a kresliť obrázkový scenár.

Scénografiu realizujeme podľa vlastných preferencií – postavy a prostredia vyrábame buď za pomoci výtvarných techník (modelujeme, maľujeme, lepíme, kombinujeme techniky), alebo zo stavebníc rôzneho druhu (najčastejšie Lego, ale do úvahy pripadá akákoľvek stavebnica, z ktorej sa dajú vyrábať priestorové objekty, ideálne pevne fixované), alebo skladaním z bežných existujúcich predmetov (hrdinami nášho filmu sa môžu stať hračky, zelenina, náradie, riad, nábytok či prírodné artefakty).

V našom filme Lentia a Nyn sme použili na výrobu hrdinov a rekvizít techniku spájania materiálov. Figúrky sú z roliek papiera, starých vrchnáčikov z fixiek, polystyrénových vajíčok, pierok, korálikov a krepového a ozdobného papiera, spájané lepiacou pištoľou, drôtom a Herkulesom. Čarovný strom tvorí reálny konár, na ktorý deti lepiacou pištoľou umiestňovali gombičky, koráliky, hračky, šišky či plastelínu, čo im napadlo. Vo filme vystupujú aj štatisti, vedľajšie postavy – sú to všetko hračky, ktoré dokážu pevne stáť, tie sme len položili do záberu. Vyberali sme najmä také hračky, ktoré dokážu točiť hlavou či rukami, aby sme ich mohli prípadne rozanimovať.

Počas nakrúcania je dobré mať po ruke fixovací materiál: špendlíky, spinky, lepiace pásky, rôznofarebnú plastelínu, no zo všetkého najviac odporúčam lepiacu gumu. Ide o hmotu zväčša bielej farby, ktorú používajú výtvarníci a fotografi na fixovanie fotografií a papierov. Je tvárna ako plastelína, pevne lepivá a po odlepení nezanecháva mastné ani iné škvrny. Vyhľadajte kľúčové slovo lepiaca guma, nechcem konkrétnym obrázkom robiť reklamu jednotlivým výrobcom. Lepiaca guma je pri animovaní záchranou na všetko.

Existuje mnoho príkladov, ako sa v stop-motion animácii animujú hračky. Jedným z najlepších a najúspešnejších je seriál (neskôr aj celovečerný film) Panika v mestečku Vincenta Patara a Stéphanea Aubiera. Zabavte sa na plastových indiánoch a kovbojoch!

Panika v mestečku – Torta (Vincent Patar, Stéphane Aubier, 2002)

TECHNICKÁ PRÍPRAVA

Niekoľko vecí je pre nakrúcanie nevyhnutných, to znamená, že ich potrebujete, a niekoľko bonusových, to znamená, že si dokážete poradiť aj bez nich, ale oni vám prácu uľahčia.

Nevyhnutný je smartfónstatív pre smartfón. Kým smartfón zrejme vlastní každý, statív je len v máloktorej domácnosti a bude ho pre tento účel potrebné zapožičať alebo kúpiť. Urobte to pred začiatkom vymýšľania scenára, aj statív totiž limituje vaše možnosti v príbehu. V závislosti od typu, ktorý sa vám podarí zohnať, sa vám zúžia alebo rozšíria možnosti zobrazenia.

Hľadajte trojnohý statív. V prípade, že nezoženiete poriadny, môžete začať s jednoduchou guľôčkovou trojnožkou (držiakom) za približne 10 eur. Dostanete sa s ňou na jednu výškovú úroveň (pár centimetrov od podložky) a pomerne malé možnosti má aj v zmysle otáčania telefónu po vertikále. Ale niečo isto nakrútite! Môžete plánovať napríklad akciu na stolovej doske, na koberci, na rovných plochách, ak ho umiestnite na stoličku či stôl, roztvorí sa vám i pohľad z výšky dolu.

So statívmi s vysúvacími nohami budete mať lepšie možnosti dostať sa do terénu, do rôznych výškových úrovní, otočnou hlavou statívu budete ľahšie hľadať kompozície. Ak ho budete mať a nikdy predtým ste sa s ním nestretli, vyskúšajte si pred nakrúcaním jeho obsluhu – ako sa v niekoľkých úrovniach vysúvajú nohy, ako sa uvoľňuje otáčanie hlavy statívu po vertikále, ako sa uvoľňuje a uťahuje švenkovacia páka. Nie je to zložité, chce to len trochu preskúmať a poskúšať.

My používame starší ministatív Weifeng WT-3130, ktorý slúži pre digitálne fotoaparáty a s nástavcom i na upevnenie mobilu. Má výškové rozpätie 41 – 124 cm, hlavu vyklápaciu a otočnú do 360°. Kúpili sme ho z druhej ruky za výbornú cenu, ak chcete tip, odporúčam práve tento alebo niečo tomuto podobné.

Ministatív Weifeng WT-3130

Niečo medzi nevyhnutnosťou a bonusom je počítač. Je jedno, či notebook alebo stolový počítač. Odporúčam ho na spracovanie postprodukcie (strih a zvuk), pretože na túto prácu je vhodná veľká obrazovka. Čisto teoreticky sa dá film postrihať a ozvučiť aj v telefóne. Neskúšala som to, pretože strih aj ozvučovanie považujem za príliš komplexnú prácu a neviem si predstaviť piplať sa s tým na malom displeji, rozhodne to však ako možnosť nevylučujem, softvérové možnosti na to existujú. V ďalšom postupe budem hovoriť o postprodukcii realizovanej na počítači, nie v telefóne.

Bonusom, ktorý vám nakrúcanie uľahčí a čiastočne profesionalizuje, je externá spúšť na ovládanie fotoaparátu v mobilnom telefóne. Spúšte fungujú zväčša cez pripojenie Blutooth a ich výhodou je, že človek sa pri každom cvaknutom obrázku nemusí dotýkať displeja. S každým ťuknutím sa totiž mobil jemne posúva a otáča a v sérii fotografií dochádza k obrazovému šumu (obraz sa hýbe). Ak ju nebudete mať, nič sa nedeje, film nakrútite aj bez nej.

V interiéri si môžete pomôcť reflektormi. Bonusom sú reflektory s klapkami, ktoré si nasmerujete presne tam, kde chcete. Ale to je naozaj nadštandard, nám úplne postačia 2 – 3 stolové lampy, alebo dokonca ručné baterky s nejakým typom fixácie (o nohu nábytku napríklad). V mnohých prípadoch, najmä v exteriéri, sa s deťmi nakrúca bez svietenia.

Výbornou inšpiráciou, ako animovať všetko, čo nájdete v detskej izbe, je aj krátky študentský film Andreja Gregorčoka. Andrej začínal animáciou Lega, ceruziek a autíčok, dnes režíruje animátorov na najväčšej slovenskej animovanej produkcii Websterovci.

OLA JALALLO (Andrej Gregorčok, 2007)

SOFTVÉROVÁ PRÍPRAVA

Softvérov a aplikácií, ktoré na naše účely možno použiť, je obrovské množstvo, od amatérskych po high-end profesionálne balíky. Pokiaľ ste zdatnými užívateľmi niektorých z nich, samozrejme, nebudete potrebovať môj návod a zrealizujete postprodukciu samostatne. Moje tipy na softvéry smerujú k úplným začiatočníkom, ľuďom, ktorí sa s ňou dosiaľ nestretli. Zvolíme také odporúčania, ktoré sú zadarmo, sú pre všetky operačné systémy a sú vhodné pre začiatočníkov.

Aplikácia Stop Motion Studio

Na snímanie stop-motion animácie odporúčam aplikáciu pre mobilné telefóny Stop Motion Studio. Je jednoducho obslužná, má všetky základné funkcie v bezplatnej verzii. Pre fajnšmekerov, ktorí by chceli prácu neskôr ozvláštniť či profesionalizovať, existuje platená nadstavba Stop Motion Studio Pro.

Nainštalujte si do mobilného telefónu aplikáciu Stop Motion Studio.

Strihový softvér OpenShot Video Editor

Na spracovanie strihu, zvuku a konečný export hotového filmu odporúčam softvér OpenShot Video Editor. Je to open-sourceový softvér vhodný pre Windows, Mac aj Linux, má jednoduché intuitívne ovládanie a veľmi obmedzenú funkcionalitu. To považujem za dôležité, pretože komplexnosť profesionálnych strihových programov môže začiatočníka zmiasť a odradiť. V tomto sa začiatočník nestratí a bohato nám to stačí na to, čo potrebujeme dosiahnuť.

Nainštalujte si do počítača strihový softvér OpenShot Video Editor.

Aplikácia na nahrávku zvuku

V procese dokončovania filmov môžeme s deťmi nahrať dialógy alebo komentár. Pokiaľ mi je známe, každý typ smartfónu má integrovaný vlastný hlasový záznamník. Ja používam telefón Samsung a ten ho má v základnej výbave. Prosím, len si skontrolujte, či ho v telefóne máte a pokiaľ nie, inštalujte si hocijakú voľne dostupnú aplikáciu na nahrávanie zvuku.

Ak sa chcete ešte viac inšpirovať tým, čo všetko dokáže animácia stop-motion, hľadajte videá amerického režiséra PES.

Fresh Guacamole (PES, 2012)

HOTOVO?

S prípravou sme hotoví, ak dokážeme skonštatovať tieto veci:

  1. Uvedomujem si, že práca bude trvať niekoľko dní až týždňov. Deťom bude potrebné pomáhať a možno budeme prekonávať nezdar.
  2. Uvedomujem si, že film, čo ideme nakrútiť, bude jednoduchý a krátky. Jeho dej sa dá povedať jednou vetou. Počet postáv nepresiahne počet detí, čo na ňom budú pracovať.
  3. Viem, či budeme film realizovať v interiéri alebo exteriéri, poznám naše možnosti.
  4. Mám k dispozícii materiál na výrobu scény, bábok a rekvizít a fixačné pomôcky.
  5. Mám k dispozícii mobilný telefón, statív pre mobilný telefón a počítač.
  6. V mobile mám nainštalovanú aplikáciu na snímanie animácie, aplikáciu na nahrávanie zvuku a v počítači softvér na úpravu a strih videa.

Je všetko ako má byť? Výborne!

Máte nezodpovedané otázky, alebo by ste sa chceli podeliť s prvým nápadom, kresbou, výmyslom vašich detí? Napíšte nám!

Domácu školu animovaného filmu realizujem v spolupráci s Mestskou kultúrou v Banskej Štiavnici. Napíšte nám preto na ich stránku na facebooku alebo na stránku Čo pozerať s deťmi, ktorá je pridružená k tomuto blogu.

Teraz najčítanejšie

Ivana Laučíková

Mojou vášňou a špecializáciou je animovaný film. Filmy píšem, animujem, režírujem, vyučovala som o nich na Katedre animovanej tvorby na VŠMU a päť rokov som o nich písala ako šéfredaktorka odborného časopisu o animovanom filme Homo Felix. Pohľad na animáciu sa mi veľmi vyhranil, odkedy som matka. Cez svoje dcéry naplno vnímam, aký masívny vplyv má na súčasné deti animovaná produkcia a ako málo sa o nej, o jej vplyvoch a o jej kvalitách verejne hovorí. Chcem spraviť prvý malý krok v osvete, rozhodla som sa o animovanej tvorbe pre deti písať blog. Bez nároku na úplnosť či systematickosť budem písať o programoch, ktoré stojí za to sledovať a budem písať o dôvodoch, prečo je to tak.