Denník N

Koľko trvá opatreniam proti koronavírusu, kým zaberú?

Čo zabralo u nás najviac? Z poznania, za koľko zaberajú opatrenia môžeme zistiť, čo spôsobilo radikálne zníženie prípadov SARS-CoV-2 pozitívnych testovaných.

Tvrdé opatrenia zaberú za 11 dní a mäkké za 17 dní.

Taliansko
V Taliansku 8.3. uzavreli Lombardiu a 10.3. dokonca vyhlásili zákaz vychádzania. Trvalo 11 dní, kým 21.3. bol vrchol 6557 nových prípadov za deň a 17 dní do 27.3., kým bol vrchol úmrtí 919 za deň. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/2020_coronavirus_pandemic_in_Italy#Statistics

Wuhan – Čína
Vo Wuhane 23.1. uzamkli mesto, nariadili zákaz vychádzania a trvalo do 4.2., čiže 12 dní, kým bol vrchol nových prípadov. Aj keď tam boli vo Wuhane opatrenia prísnejšie, ako v Taliansku, trvalo to o deň dlhšie, kým mali vrchol nových pacientov. Zdroj: môj starší blog.

Anglicko
V Anglicku 20.3. zavreli krčmy, reštaurácie, športoviská, múzeá, galérie. Od 23.3. bola povinnosť ostať doma, pokiaľ to nie je nevyhnutné pre prácu, alebo pre krátke vyvetranie sa. 27.3. začali dávať prvé pokuty za nedodržiavanie tjeto miernej formy lockdownu. 5.4. bol vrchol nových prípadov za deň. 8.4. bol vrchol všetkých potvrdených úmrtí za deň – 1291 a 9.4. bol vrchol nemocničných úmrtí za deň – 980. To je 14 dní po zaúčinkovanie zákazu vychádzania, alebo 11 dní od pokutovania. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/2020_coronavirus_pandemic_in_the_United_Kingdom#Statistics

New York
V New Yorku 16.3. zavreli školy, 22.3. nariadili prácu z domu u toho, u koho to je možné a otvorenie iba nevyhnutných prevádzok. 8.4.bol vrchol nových prípadov – 11434. 16.4. bol vrchol úmrtí – 3215 za deň. To je 17 dní od zákazu zbytočného vychádzania po vrchol nových prípadov za deň a 25 dní po vrchol úmrtí za deň. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/2020_coronavirus_pandemic_in_New_York_(state)#Statistics

Ako vidno, najsilnejšie opatrenia zaberajú za 11-17 dní a slabšie opatrenia nemajú silný význam. To si je možné doštudovať v grafoch a v texte zo zdrojov. Je jasné, že opatrenia mali význam. Je to aj logické, keď priemerna inkubačná doba Covid-19 je 5,5 dňa, jeden až dva dni pred tým je človek už trochu infekčný, potom viac a potom zas málo. Nakazí pár ľudí najmä v svojej rodine a podľa toho, či sú opatrenia silné, alebo slabé, tí už nenakazia nikoho, alebo nakazia ďalších ľudí v svojom zamestnaní. A tak tam, kde boli prísne opatrenia sa nákaza spomalila po tom, ako ľudia nakazili ľudí u seba doma, čiže jeden prenos navyše po zavedení opatrení, čo je 2 * 5,5 ďna = 11 dní. A tam, kde boli miernejšie opatrenia, tam prebehnú občas ešte ďalšie jedna až dve silnejšie generácie nakazenia, keď niektorí doma nakazení nakazia spolupracovníkov a tí nakazia svojích rodinných príslušníkov.  A tak k 11 dňom pribudne ďalších 5,5 dňa, čo je spolu 17 dní, čo je jedna generácia nakazených navyše.

Slovensko – najviac zaúčinkovala až povinná štátna karanténa a testovanie!

Z nižšie uvedeného grafu vidno, že u nás bol od prvého oficiálneho prípadu počet prípadov prvý týždeň 2 denne, druhý týždeň 14 denne, 3 a 4 týždeň 24 denne, potom takmer celé dva týždne až 54 denne a od 24.4. do 1.5. je to len 5 denne. a viditeľný úspech spôsobila až štátna karanténa zavedená 7.4.

Koronavírus - výskyt covid-19 s opatreniami v rôznych častiach sveta.
Koronavírus na Slovensku – opatrenia a rýchlosť pribúdania nových prípadov za deň versus účinnosť opatrení v iných miestach na svete.

Vzhľadom na pribúdanie stále nových prípadov prichádzajúcich zo zahraničia, kde jeden človek v rodine, alebo v komunite nakazil často 5, ale aj 30 ľudí, rúška mali význam najmä proti komunitnému prenosu nákazy. Pripomeňme si, že v ČR už keď mali 300 infikovaných, pri polovici nevedeli, kto to od koho dostal. (Preto u ních malo väčší význam testovať celoplošne populáciu na protilátky pre info o premorenosti, ako u nás a porovnávanie sa s Českom rôznymi kritikmi bez chápania súvislosti bolo úsmevné.)

Najviditeľnejšia pomoc v boji proti koronavírusu
Ako vidno z príkladov uvedených štátov, alebo aglomerácií, opatrenia zaberajú za 11-17 dní. U nás viditeľný pokles prípadov nastal medzi 22. až 24.4., keď sa počet nových prípadov za deň znížil desaťnásobne.

Priebeh opatrení na Slovensku:
6.3. – prvý oficiálny prípad pri Bratislave,
9.3. – zavretie škôl v Bratislavnsko a Trenčianskom samosprávnom kraji,
12.3. – prísnejšie opatrenia,
16.3. – uzavretie maloobchodu,
25.3. – povinnosť nosiť rúško,
7.4. – povinná karanténa a testovanie,
22.4. začiatok znižovania počtu nových prípadov za deň,
24.4. od tohoto dňa nízky počet nových prípadov za deň.

Plochý vrchol počtu hospitalizovaných pacientov
Nové prípady vrcholili okolo 15.4., úmrtia medzi 6-29.4. (17.4. stred) a aktívnych prípadov bolo najviac  22.4. 8-9.4. bolo 5 na pľúcnej ventilácii, 10.4. 6 na pľúcnej ventilácii, 11-14.4. 4 na pľúcnej ventilácii. Ale medzi 8.4. až 14.4. bolo len 39-64 hospitalizovaných s Covid-19 v nemocniciach. 19.4. bolo až 86 ľudí hospitalizovaných s Covid-19 a 24.4.boli 3 na ventilácii. Krivka vrcholu počtu ospitalizovaných prípadov je relatívne plochá, tak sa ťažšie určuje vrchol, ako pri iných aglomeráciách.

Subjektívna kritika objektívne užitočnej štátnej karantény
Niektorí ľudia v štátnej karanténe sa hnevajú, že už neboli pozitívny a znova sú pozitívny a myslia si, že sa zle testovalo. Pri PCR genetických testoch je pravdepodobnosť chybného výsledku veľmi malá. Test zachytí vírus už pri 5 čiastočkach vírusu v odobratej vzorke. Nemusia si však myslieť, že sú jediní na svete. Deje sa to v Číne, kde majú niektorí ľudia v sebe vírus aj dva mesiace a deje sa to aj v Južnej Kórei, kde sa už našlo vyše 200 ľudí, ktorí boli po negatívnom výsledku znova pozitívne testovaní. Odkazujem na článok, keď ích mali ešte len 50. Preto toto nie je dôvod na rozpustenie štátnej karantény, ale skôr na osobitný prístup k takto nešťastne postihnutým ľuďom.

Vzhľadom na prínos štátnej karantény v zabezpečovaní beznákazového prostredia aspoň na Slovensku by sme nemuseli brať ohľad na citové vydierania ľudí, ktorí sú v 3% infikovaní. Zaslúžia si každý zvlášť ubytovanie, aby nemusel zdieľať sociálne zariadenie s niekym, s kým sa vidí prvý raz v živote, ale súčasné nedostatky štátnej karantény nie sú dôvod na jej úplné zrušenie.

Teraz najčítanejšie

Roman Hanajík

Voľby dopadnú pre demokraciu zle a to nielen pre veľa prepadnutých hlasov strán, ktoré budú mať do 5%. Ale aj pre pomýlenosť viac, ako polovice voličov o Covide, boji proti nemu, pre dezinformácie, ako zle sme dopadli a kto je za to viac zodpovedný, či ten, ktorý na jar 2020 (čiže keď tu nebolo ešte očkovanie a smrtnosť Covidu bola pre Slovenskú populáciu 1%) lákal nakaziť sa Covidom, čím skôr sa premoriť (videá), alebo ten, ktorý prišiel s celoplošným testovaním, po ktorom počty prípadov, hospitalizácií aj úmrtií klesali, ale ktorému ľudia nevedia odpustiť státie v rade. A tak kľudne veria tvrdeniam bez dôkazov, že celoplošné testovanie rozbehlo umieranie v druhej vlne. Čo rozbehlo druhú vlnu v Česku a inde vo svete, keď tam netestovali celoplošne a nemajú tam Matoviča? Ľudia veria súčasne banálnosti Covidu aj úmrtiam na neliečenie Covidu? Tiež je tu veľa klamárov, ktorí drzo klamú, koľko ich známych malo takú a onakú komplikáciu po očkovaní, ale podľa celosvetových štatistík by museli poznať 3-10x viac ľudí s takými istými komplikáciami, alebo úmrtiami po Covide, pretože po Covide to bolo častejšie. Tiež sú tu ľudia, ktorí si radi povedia, že štatistiky sú sfalšované, alebo nepresné, ale tie isté štatistiky sú im už dobré, keď už hovoria o nadmernej úmrtnosti v roku 2022 v zaočkovaných krajinách. Keby vedeli, že nadmerná úmrtnosť je iba medzi neočkovanými, presnejšie medzi neočkovanými s boostrom proti Omikronu, tak by už štatistikám neverili! A takto si tu žijeme a veríme tomu, čo nám vyhovuje a čo nám dáva dôvod nenávidieť niektorých politikov. Preto pomýlenosť verejnosti o Covide a očkovaní rozhodne predčasné voľby!  Bagatelizovanie smrtnosti Covid-19 počítaním "od buka do buka" ktoré som tu v blogu popisoval v roku 2020 je to najmenšie zlo. Časť verejnosti totiž vážne uverila tomu, že ich chce niekto vakcínami zlikvidovať, alebo im oslabiť imunitu. Pritom štatistiky, keď zaočkovaní už od jari 2021 zomierajú menej sú jednoznačné. V rámci "ochrany pred ohrozením života" tu možno budú pomýlení ľudia schopní zabíjať. Tak, ako niekto zabil predavača na čerpacej stanici v Nemecku, alebo ako niekto zabil brata lekárnika v USA. Len ešte musia niektorí politici a "lekári" prilievať olej do ohňa falošnými vyhláseniami a polícia a prokuratúra to musí nechať tak, nech je verejnosť ešte viac dopletená. Kým v Česku odsúdili prvú dezinformátorku na 3 roky podmienečného trestu, na Slovensku sa o Covide doteraz dezinformujúci Dr. Bukovský (firma AKV...) snaží zbaviť tejto jemu podľa zásluh priliehajúcej nálepky. Sem tam sa venujem aj menej známemu riziku práce v kancelárii, kde banálne príznaky a mierna bolesť chrbta môže pri "správnej" kombinácii chýb v zdravotníctve skončíť trvalým a vážnym poškodením zdravia. Nie je problém sedávať celý život 8 hodín denne, ale po skúsenostiach aj iných ľudí viem, že riziko môže prísť aj za 10 rokov denného sedenia za počítačom. Vďaka SMERáckemu riadeniu zdravotníctva a tvrdeniu: "Zdravotná starostlivosť nie je ohrozená" som sa takto stal invalidný dôchodca. Venoval som sa aj klamstvám a falošnosti strán SMER-SD a bývalého "nepolitika" Kollára, ktorý získal pre svoje firmy 11 mil.  € z eurofondov. https://www.facebook.com/roman.hanajik Alebo email: roman.hanajik treska gmail bodka com