Kto bude niesť zodpovednosť za to, keď ekonomika zkolabuje a ukáže sa, že otvárať sa dala oveľa rýchlejšie?

Zdravotníctvo nielenže nebolo preťažené, ale išlo na ´´pol plynu´´ (česť výnimkám, ktoré majú práce viac, lebo sa naozaj starajú o pacientov s COVID-19). Pritom zabránenie preťaženiu zdravotníctva bol paradoxne pôvodne argument na to, aby sa všetci ostatní obmedzili a štát de fakto zastavil. Jeden by teraz od zdravotníkov čakal, že sa na oplátku ozvú, keď vidia, že kolabuje ekonomika. Ale nie.

Ja som urobil chybu, že som si myslel, že zdravotníci sa sami prihlásia a podporia uvoľnenie restrikčných opatrení v krajine.
Nerealizoval som, že zdravotník (ktorý sa sám o prácu do budúcna pri COVID 19 pandémii báť nemusí) sa nikdy neprihlási s tým, že má práve menej práce a že by sa teda ekonomika mohla začať uvoľnovať rýchlejšie. To by si pílil konár pod sebou. Bližšia košeľa ako kabát. Toto od zdravotníkov pracujúcich v zanedbanom slovenskom zdravotníctve mohol čakať iba blázon. A musím priznať, aj sa som takým bláznom donedávna bol. A myslím, že veľa ekonómov má ešte dnes príliš prehnaný rešpekt pred názorom lekárov a epidemiológov.

Ak niekto argumentuje tým, že uvoľnovanie majú riadiť hlavne experti epidemiológovia, tak nech sa zamyslí, kde boli títo ´´experti´´ celý február a na začiatku marca, keď mali zabrániť zavlečeniu vírusu na Slovensko. Ja týmto epidemiológom preto neverím ani nos medzi očami. Epidemiológ sa bude v dnešnej situácii primárne snažiť situáciu druhýkrát fatálne nepodceniť a nie nájsť optimálne riešenie pre celú spoločnosť. Bude sa snažiť nájsť optimálne riešenie pre seba a to minimálne podvedome, aby sa nemohlo povedať, že situáciu podcenil.
Nik sa neodváži prebrať zodpovednosť na svoje plecia.
Tak epidemiológ ako aj politik sa primárne snažia zachrániť si vlastnú kožu a vrámci alibizmu byť na tej istejšej strane. Aké budú dôsledky ich konania za mesiace a roky ich z logiky veci zaujíma menej.
Ak by dnes ale uvoľnili opatrenia a za pár dní by sa ukázalo, že to bolo príliš skoro, účet by museli naopak platiť oni a hneď.

Kto si osobne zoberie z politikov na zodpovednosť škody, ktoré vzniknú tým, ak sa neskôr ukáže, že verejný život mohol (a musel) fungovať pri zarúškovaní, používaní aplikácie na vyhľadávanie kontaktov a celkovo pri akceptovaní určitej formy vybýbania sa fyzickému s sociálnemu kontaktu, oveľa skôr, ale mesiace nefungoval?
Aký čas si to dnes ešte kupujeme? Čas na najdrahšej dovolenke na akej sme kedy boli?

Kto to zaplatí, ak sa zistí, že sa to tu uvoľnovalo po x fázach a malo s to uvoľniť hneď, pretože sa vlastne krajina naopak nemala nikdy tak brutálne zastaviť?

Nikto. Nezaplatí to nikto konkrétny. Zaplatíme to my všetci.
Položia sa firmy, položia sa rodiny a politici budú vymýšlať šrotovné, platiť kurzarbeit a neskôr podporu v nezamestnanosti a riešiť akútny nedostatok psychiatrov.

Politici povedia, že za nič nemôžu a budú tvrdiť, že po vojne je každý generál. Povedia, že je to chýbajúci dopyt zo zahraničia, globalizácia, nevhodné postavenie hviezd …
Ale dnes ešte nie je po vojne.

Budú nové voľby. Ale zodpovednosť vyvodená nebude. Na Slovensku na to máme tradíciu. Maximálne bude vyvodená zodpovednosť politická. A z tej sa nikto nenaje.