Denník N

Rok Pellegriniho.

Život po voľbách by sme mohli nazvať životom v Matovičovom koronavírusovom labáku. Mám vo zvyku spozornieť, keď lekár hovorí o číslach a nebolo tomu inak ani teraz. Nakoniec bolo infikovaných tak “málo“, že sme ich hľadali (na istotu) medzi rómskymi osadníkmi, ktorých pustil akože Pellegrini “trestuhodne“ s “neminoritným“ prístupom na Slovensko.

Život v karanténe niektoré procesy (po)zastavil, na strane druhej načrtol obrysy zákopov medzi víťazmi a tými ostatnými. Lebo prehrali vlastne všetci okrem Igora. Niektorí tým, že nenaplnili očakávania, potom tí, ktorí skončili v opozícii a napokon tí, ktorí si poplakali na rozlúčku pri stožiari pred národnou radou. Niekde medzi tým zostal istý rodinný podnik, ktorý síce (submisívne) nazýva Matoviča šéfom, ale robí všetko, aby neskončil v očiach obyčajných ľudí ako “sociálny netvor“. Začal tým, že obsadil najmovitejší rezort … a najnovšie rozohral hru o generálneho prokurátora.

Bolo by férové, keby Igor na otázku, prečo má byť Daniel Lipšic generálnym prokurátorom odpovedal, lebo (ON) chce a vyhne sa tak zbytočným diskusiám. Že to chce aj Boris 007 nie je (zdanlivo) podstatné.

Ak objektivizujeme výsledok prieskumu agentúry AKO o 3%, Matovič je dnes na úrovni volebného výsledku s tendenciou mierneho (?) poklesu pri postupnom navracaní sa do odrúškovaného(?) života. Život v labáku sa končí a Igor vystrieda v rozbehnutej európskej Lige premiérov svojho predchodcu, ktorý to dotiahol do All-star teamu “východnej konferencie“ EÚ. A že sa v jeho prítomnosti príjemne cítila aj “Mutti“ Angela, možno hodnotiť ako jeho (malý) osobný triumf.

Nepredpokladám, že premiér Igor bude rokovať s prezidentom Macronom v Michelovej vil(k)e, ani že talianskeho premiéra Conteho pozve do “malého Ríma“ … ale Pelle nasadil latku vysoko. Netvrdím, že Pellegrini je moja krvná skupina, ale aj Matovič aj predseda Fico majú po tri pokusy. V prípade, že túto výšku nezdolajú, zostane im miesto (len) na stupni víťazov.

Želám daždivý deň.

Teraz najčítanejšie