Denník N

Niektoré veci sa totiž nikdy nemenia

Zdroj: scoutmob.com
Zdroj: scoutmob.com

Dnes, práve keď som vo svojich dvadsiatichdvoch rokoch jedla na večeru krupicu, som trochu precitla. Hoci sa niektoré veci počas života menia rovnakým tempom ako top hity letnej hitparády, niektoré sú i po dekádach stále rovnaké. Krupicu jem od nepamäti vždy od kraja k stredu. Nemiešam. A túto svoju dogmu ozaj len tak ľahko neopustím… ani tie ostatné.

Hoci som človek, ktorému sa nálada často mení s každým pohybom sekundovej ručičky a čoraz menej sa podobám na svoju fotku na občianskom preukaze, v niektorých veciach som, prekvapivo, pomerne stála. Už roky. A po chvíli dumania nad krupicou mi rovno napadlo i zopár konkrétnejších konštánt. A to:

  • Vždy viem, kde mám kľúče. Na rozdiel od (zrejme) väčšiny mám na každom mieste, kde sa zdržím viac ako pol dňa, určené miesto, kde mám kľúče. Vždy. A keď tam nie sú, nastáva záchvat paniky.
  • Už roky dokážem viesť dialóg aj sama. Ľudia, čo ma poznajú, by to určite pripísali tomu, že v porovnaní s ostatnými rozprávam pomerne dosť (lebo čo na srdci, to…) a pomerne rýchlo. Ale! Nie je to tak. Tento dialóg sa odohráva zatiaľ len v duchu.Často sa ohriaknem. Hlavne vtedy, keď mám tendenciu sa ľutovať. Alebo si -v hlave- klepnem po prstoch. Nešetrím na sebe ani sarkazmom a iróniou. Ono to isto zažíva mnoho z vás, no mne sa v hlave takto v jednom momente niekedy bijú dva úplne protichodné postoje. Väčšinou však tento chaos zvládam nebadane kočírovať. Alebo idem spať.
  • Dvakrát do jednej mláky nevstúpim. Vstúpim do nej totiž niekedy i stodvakrát. To je údel tých, ktorí vždy veria, že (v niektorých veciach) to bude tentokrát určite úplne inak a zároveň úplne lepšie. A tiež, že každý a všetko má dostať i tristo šancí, keď máte pocit, že si ich zaslúži. I keď to napokon vypáli celé zle.
  • Čítam viac kníh naraz, a potom sa mi niekedy pletú postavy i dej. Aj tak to ale stále robím.
  • Píšem si poznámky. Všade, zo všetkého, na všetko. Vypisujem si z kníh, z piesní, z mojej hlavy, z iných ľudí, z rozhovorov, z prednášok, zo života. A i keď mám poznámky v mobile, diár, TO DO zoznamy a ďalších x poznámkových blokov, často si píšem i na ruku.Pretože nikto to nepovedal lepšie ako výrobcovia notesov Field notes: I´m not writing it down to remember it later, I´m writing it down to remember it now. Moleskine asi žiadnu takúto výstižnú hlbokosť nemá.
  • Čarbem. Keď aktuálne nepíšem poznámky, no mám v ruke pero či ceruzku a pred sebou niečo iné ako stenu, vždy niečo z dlhej chvíle čmáram. Sprostosti. Ale realizujem sa. Niekedy i na zošitoch či rukách spolusediacich. (Skoro) nik sa zatiaľ nesťažoval.
    tvorba_Grape_press stan
  • Pred deviatou ráno nemám rada svet. Len keď idem turistikovať. Alebo na iný výlet.
  • Stále kúpim ďalší časopis. I keď mám doma na stole tak štyri neprečítané a nedotknuté. Vyšlo ale ďalšie číslo a ja ho už tlačím do kabelky. Čo ak mi totiž ujde niečo, čo som presne chcela čítať? To nie, to nie.
    Áno, uvedomujem si, že škrečkovanie nie je zdravé. Ale…
  • Pri kopírovaní nikdy nestlačím Ctrl + C len raz… Fakt nikdy.
  • Pre únik z reality strúham pastelky, vystrihujem si hlúposti z vyššie uvedených časopisov a inak márnim a strácam čas.
  • Hnevám sa, že čas nemám.
  • (Skoro) Na všetkom vidím niečo smiešne. Dokážem sa celkom slušne aj sama (na sebe) pobaviť. Kedykoľvek, kdekoľvek, na čomkoľvek. Určitý spôsob sebazáchovy. Ale nehihúňam sa!
  • Keď miniem viac peňazí na knihy, alibisticky si to pred sebou ospravedlňujem tým, že to bola taká tá lepšia útrata. Na konci mesiaca ale potom často suším rovnako, akoby som to roztrieskala na sezónne zľavy.
  • Vždy, keď počujem pesničku Call me maybe, cítim sa nekomfortne. Veľmi.
  • Keď čítam alebo sa učím o múdrych ľuďoch, občas sa zahanbím, že ja som zabudla aj ako sa tie integrály zo strednej počítajú… Aj keď to asi pri štúdiu humanitných odborov fakt nevyužijem. Ale aj tak.
  • Vždy si poviem, že dnes pôjdem skôr spať. Najneskôr o polnoci. Upustím od toho často čosi pred jednou hodinou ráno, keď rozmýšľam, čo by som tak ešte mohla robiť…
  • Keď idem spať skôr, mám pocit, že som deň poriadne nevyužila.
  • Po prebudení sa naozaj zobudím až tak o trištvrte hodinu, i keď som už zdanlivo hore.

Tak. Podľa niektorých z týchto bodov ma moji blízki vždy presne identifikujú v dave. Asi i po ďalších dvadsiatich rokoch. Pretože niektoré veci sa nikdy nemenia…

Pod vankúšom bude vždy pyžamo a v prvom šuplíku kuchynskej linky bude vždy príbor. Ale aspoň na niektoré veci sa dá v tejto turbulentnej dobe spoľahnúť. A niekedy človek priam bytostne potrebuje…siahnuť po štyroch neprečítaných časopisoch, nájsť si odkaz na ruke či postrúhať pastelky. V bubline.

Teraz najčítanejšie

Dominika Braná

Napísala by som tu, že rada čítam, vystrihujem, konverzujem a často ma možno nájsť v kaviarni. S koláčom. Alebo že som spod Tatier. Alebo že žijem v Brne, jedinom vtipe, v ktorom sa dá bývať, kde som i študovala - ale to tiež zaujíma len málokoho. Ale keď už, tak aspoň napíšem, že mám rada slová, hry a slovné hračky, vediem si zoznamy, žijem pestro a vraj som perlivá, nech to už znamená čokoľvek.