Koncepcia zvrátenia dlhodobo nepriaznivého stavu vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy

Zjednodušene povedané, činnosť a život ľudí v bebravskej doline o počte približne tisíc sedemsto obyvateľov, nerátajúc počet návštevníkov, ovplyvňuje do rozličnej miery náklady súvisiace so zabezpečením adekvátneho množstva pitnej vody v požadovanej kvalite pre tieto mestá.

Pravidlá hry v tejto ChVO stanovuje plán lesného a vodného hospodárenia z roku 1989, ktorý svojim textovým znením nezodpovedá potrebám 21. storočia a výrazne sťažuje prehľadnosť a vymožiteľnosť dodržiavania pravidiel hry správcov vodných tokov, lúk, lesov, či poľnohospodárskej pôdy, ďalej  samospráv, obyvateľov, návštevníkov, podnikateľského prostredia, ochrany prírody a systematických opatrení na kompenzáciu obmedzení na právach výkonu práv jednotlivých inštitúcií a záujmov pôsobiacich v PHO vodných zdrojov. Neexistuje ani adekvátny záchranný balík na zmierňovanie dopadov uceleného súboru zmien na kvalitu a kvantitu vody v tejto oblasti. Vyžadovalo by si to detailnejšiu analýzu a následnú revíziu spomínaného PLVH so začatím odbornej diskusie za účelom jeho revízie.

Systém dodávok pitnej vody je postavený na piatich pramenných záchytkách v krasovo-puklinovom kolektore horninového podložia z prevažujúcich vápencov. Ten si zjednodušene môžeme predstaviť ako hubku na riad, alebo syr ementál. Cez tisícky rozličnej veľkostí puklín, škár, priesakov a iných geologických útvarov ako sú škrapy, či závrty, vytvárajú ucelený systém jedinečného a veľmi zraniteľného hydrogeologického prostredia pre vodu. Ich špecifickým sprievodným javom je pomerne rýchla spojitosť medzi povrchovou zrážkovou aktivitou a kvalitou prefiltrovanej vody skrze horninu. Reakčný čas prejavujúci sa na rýchlosti prietoku a čírosti vody sa pohybuje od dvoch do dvadsať štyri hodín. Zhruba za ďalších dvadsať štyri hodín je voda dopravená ku konečnému spotrebiteľovi. V prípade výkyvov dodávaného objemu vodu skrze pramenné záchytky do činnosti sa spúšťa intervenčný vodný zdroj (IVZ). Ten pozostáva z ôsmych hlbinných studní vyvŕtaných na nive rieky Bebrava a mal by sa spúšťať nárazovo a len v prípade poklesov dodávok pitnej vody.

Na pozadí súčasných spoločenských, ekonomických, politických a hlavne environmentálnych dlhodobo prebiehajúcich zmien došlo k stavu, že IVZ prechádza zo svojej intervenčnej funkcie do pozície stáleho výkonu, ktorý počas leta ide takmer na 30% permanentný výkon.

Studne v rodinných domoch v hornej časti bebravskej doliny disponujú  v tomto období s nízkym, ak vôbec nejakým, stavom  vodnej hladiny. Mieru závislosti tohto času medzi činnosťou IVZ a hladinou vody v studniach vo vyššie položených miestach nepoznáme.

Väčšina domácnosti v bebravskej doline nie je napojená na verejnú kanalizáciu a ani v dohľadnej dobe nebude, keďže sa tak nestalo za ostatných päťdesiat rokov, čo existuje táto ChVO. Vlastný autonómny vodovod pre obce mimo existujúcich pár dedinských vodovodov z finančných a bezpečnostných dôvodov nepripadá taktiež v úvahu. Do dnešného dňa nemáme presné čísla o počte žúmp, trativodov, septikov, vyvezených nákladných áut obsahujúcim odpad zo žúmp a septikov. Bežným stereotypom je používanie kalových čerpadiel a vylievanie týchto typov vôd na voľné priestranstvo. Vymáhanie dodržiavanie pravidiel hry samosprávami nie je väčšinou témou dňa z pochopiteľných dôvodov. Nie je záujem, či  motivácia tak činiť, aby sa nestratili opätovné voličské hlasy pri nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Nie sú dostatočné kapacity na spracovanie výkonu správneho práva po procesnej stránky veci. A v neposlednom rade viacero domácností z existenčných dôvodov si ani nemôžu dovoliť navýšenie nákladov za spracovanie tohto druhu odpadov. Problematickým sa javí aj neriešenie poúčanie a vzdelávanie obyvateľov, chatárov a chalupárov, aby v exponovanom čase z pohľadu nedostatku vody, nezalievali svoje trávniky, nenapúšťali bazény a na polievanie svojich záhrad používali zachytenú zrážkovú  vodu.

Pripomínam, že od momentu uvedenia PLVH neboli obyvatelia žijúci v ChVO žiadnym spôsobom kompenzovaní a ani motivovaní, aby žili a správali sa trvalo-udržateľným spôsobom. Nehovoriac o tom, že väčšina okolitých lesov je hospodárskeho určenia, z čoho vyplývajú obciam, v ktorých katastroch sa tento druh lesa nachádza, nemalé finančné prostriedky do ich obmedzených a našponovaných rozpočtov. V prípade prekvalifikovania lesa na les osobitného určenia terajšia legislatíva nepočíta s kompenzačnými nástrojmi. Pri všetkej úcte, tých pár správcov lesa, čo osobne poznám, sa správajú zodpovedne a s citlivým spôsobom zasahujú do určenia hospodárskej činnosti im zvereného úseku lesa v doline.

Otázka, ktorá tak dlhodobo visí vo vzduchu je, ako zvrátiť tento nepriaznivý stav. Existuje opodstatnené riziko, ktoré som predstavil v analýze vypracovanej pre správne konanie projektu Šípkov – polder na toku Bebrava, že problém s vodou môže byť ešte vypuklejší ako v súčasnosti. Priblížil som tri možné varianty vývoja od pravdepodobne reálneho až po ten najmenej uskutočniteľný. Domnievam sa, že úlohou štátu ako takého zjednodušene povedané je aj, aby sa pripravoval na najhoršie možné scenáre vývoja dúfajúc, že tieto nikdy nenastanú. V našom prípade do úvahy prvý variant hovorí o narastajúcom počte studní s klesajúcou hladinou vody, predlžovaním dĺžky obdobia s týmto nedostatkom až po ich postupné vysychanie. Druhý variant hovorí o náraste počtu kritických dní, kedy bude možné zabezpečiť dovtedajšie objemy pitnej vody dodávanej odberateľom PnSV. Tretí a krajný variant hovorí o riziku kolapsu systému dodávok vody tak, ako bol naprojektovaný s rizikom zvažovania reverzného toku diaľkovodu zo Žitného ostrova.

Z uvedeného sa domnievam, že požiadavka na koncepciu zvrátenia dlhodobo nepriaznivého stavu vôd v ChVO Strážovské vrchy je viac ako aktuálnou s potrebou zaoberať sa čo najskôr. Koncepcia by mala pozostávať zo štyroch systematických a vzájomne prepojených opatrení. Zjednodušene povedané vodu spomaliť, zadržať, zaistiť bezpečnosť a dať tomu systém.

V prvej spomaľovacej fáze je potrebné vo vrchných častiach pohoria (z pohľadu nadmorskej výšky) v bebravskej doline spomaliť odtok zrážok a topiaceho sa snehu, napríklad skrze zdrže, hate, či lesné poldre. V druhej zdržovacej fáze, v stredných častiach doliny, vybudovať stavidlá a revitalizovať mokrade. Účelom stavidiel alebo obdobných technických zariadení je zdržať vodu a pustiť ju do nižších častí doliny počas suchých dní alebo po predchádzajúcom vypustení zachytiť očakávané prívalové zrážky. Účelom zrevitalizovateľných mokradí je prírode blízkym spôsobom „prebytkovú“ vodu z prvej a druhej fázy nechať prirodzeným spôsobom vsiaknuť do zeme. V tretej zabezpečovacej fáze by bolo potrebné naprojektovať systém viacerých protipovodňových opatrení, ktoré by doplňovali a/alebo kryli nedostatky, či riziká vyplývajúce z nedostatočnosti prvých dvoch fáz čo sa týka bezpečnosti ochrany zdravia a majetku ľudí. Všetko však závisí od súhlasu špecialistov z oblasti hydrogeológie, vodárenskej spoločnosti, lesníctva, poľnohospodárstva, speleológie, dendrológie, či iných odborníkov nielen na biotu. V súčasnosti dostupné grafické informačné systémy nám umožňujú cielene naprojektovať takéto opatrenia.

Musíme mať však na zreteli, že v prípade ChVO z pohľadu štátu vo večnom spore medzi uprednostnením ochrany majetku a zdravia obyvateľstva na jednej strane a ochrane životného prostredia, musí jednoznačne byť uprednostnený tento druhý záujem štátu, teda ochrany životného prostredia s dôrazom na aspekt vody.

Posledná systematická fáza by mala spočívať v potrebe vybudovať regionálnu inštitúciu, ktorá by v sebe sústreďovala tri dôležité funkcie na trvalo-udržateľné zabezpečenie funkčnosti tohto systému. Prvou by bola vzdelávacia, či osvetová činnosť skrze Múzeum vody na Podhorí. Múzeum by poskytovalo činnosť v rozličných moduloch určených pre vybrané publikum ako sú kľúčoví aktéri v ostatných ChVO v Slovenskej republike, rozličné školské stupne vzdelávania, široká laická verejnosť a v neposlednom rade pre expertov realizujúcich svoj aplikovaný výskum v ChVO. Druhou by bol zjednodušené povedané prenesený výkon štátnej správy na úseku ochrany prírody s dôrazom na vodu, niečo na spôsob amerických rančerov v národných parkoch. Treťou funkciou by bolo minimalizovanie režijných nákladov na chod tejto koncepcie v dvoch formách. V prvej regulovaným spôsobom zabezpečiť pre týchto ľudí ubytovanie, stravu a zrelaxovanie. V druhej zabezpečiť prácu pre obyvateľov z regiónu. Najlacnejšia ochrana vlastného majetku, zdravia a životného prostredia je, keď do spustnutých chalúp, chát a domov sa prinavráti život. Človek, ktorý žije a pracuje doma by sa podľa mňa mal skôr zamerať na to, ako jeho bezprostredné okolie vyzerá, prípadne by ho to viac trápilo, ako osoby, ktoré v doline pobudnú krátkodobo a len dočasne.

V prípade záujmu a alokovania primeraných finančných prostriedkov, sme s ľuďmi, ktorým je táto myšlienka blízka a životaschopná, ochotný koncepciu detailnejšie rozpracovať.

S úctou iniciátor koncepcie*,

Mgr. Pavol Ďuriš

* Originál textu uverejnený na stránke OZ K prameňom Bebravy* po predchádzajúcom súhlase OZ-tka za účelom oslovenia širšieho publika čitateľov.