Denník N

Zmenila korona vnímanie vedy na Slovensku?

V mnohých úvahách odborníkov o tom, ako súčasná koronakríza ovplyvní budúcnosť, na popredných miestach figuruje predpoveď, že ľudia si konečne začnú viac vážiť vedu a vedcov. Je možné, že ľudia teraz lepšie pochopia dôležitosť vedy alebo je to len zbožné želanie?

Pri odpovedaní na túto otázku sa našťastie môžeme pozrieť na dostupné údaje, ktoré máme z nášho výskumu  z roku 2017 v rámci Sociálnej analýzy Slovenska, v ktorom sme zisťovali, ako sú na tom Slováci s vedeckou gramotnosťou. Vedecká gramotnosť má tri dôležité zložky: jednou zložkou sú samotné vedomosti, poznatky o vede; druhou zložkou je schopnosť na základe poznatkov vyvodzovať závery a vyhodnocovať dôkazy (tzv. vedecké myslenie) a treťou zložkou je pochopenie toho, ako veda funguje, čo sa odráža aj v postojoch voči vede. O tom, prečo je vedecké myslenie dôležité a ako sú na tom Slováci s vedeckou gramotnosťou sme už písali na iných miestach – napríklad tutu. Pozrime sa teraz na naše postoje k vede a ako ich koronakríza zmenila.

Postoje k vede sme merali dotazníkom anti-vedeckých postojov, vyvinutým Keithom Stanovichom a jeho kolegami [1]. Dotazník anti-vedeckých postojov meria, aký postoj má človek k vedeckým poznatkom. Inými slovami sa ním dá zistiť, nakoľko sa človek spolieha na empirické dôkazy alebo intuíciu, aby odôvodnil svoje presvedčenia a konanie, a teda sa dá z neho odvodiť, nakoľko daný človek dôveruje, že veda nám poskytuje adekvátny a najmä spoľahlivý spôsob poznávania. Ako príklad môžeme uviesť mieru súhlasu s výrokom: „Neprikladám veľkú váhu „vedeckým faktom”, pretože vedecké fakty možno použiť na dokázanie takmer hocičoho.“

V predchádzajúcom výskume sa ukázalo, že až 32.5 % ľudí sa nachádzalo v skupine s najnižšou dôverou voči vede (čiže s najvyššími anti-vedeckými postojmi), kým tých, čo majú najpozitívnejšie postoje k vede bolo len 7.7 %. Spolu až dve tretiny ľudí (68.9 %) mali skôr anti-vedecké postoje a pri konflikte medzi tým, čo im hovorí „sedliacky rozum“ či intuícia a veda, sa radšej priklonia k „sedliackemu rozumu“. To, čomu hovoríme zdravý sedliacky rozum, je však v mnohých situáciách nespoľahlivý rozhodovací klúč, pretože sa často spolieha na skratkovité usudzovanie a povrchnú podobnosť. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko – zdravý „sedliacky rozum“ našepkal aj americkému prezidentovi, Donaldovi Trumpovi, nápad, že keď dezinfekciou čistíme povrchy, aby sme zabránili šíreniu vírusu, možno by stálo za to vyskúšať dezinfekciu na liečbu koronavírusu vstreknúť pacientom rovno do žíl.

Rozhodli sme sa, že postoje ľudí k vede zmeriame aj teraz, počas prebiehajúcej koronavírusovej krízy, keď sú ľudia chtiac-nechtiac oveľa viac konfrontovaní s rôznymi novými vedeckými zisteniami týkajúcimi sa nového koronavírusu a jeho liečby. V predchádzajúcom blogu sme písali o tom, že ľudia s lepším vedeckým myslením lepšie rozumejú vedeckým dôkazom a majú napríklad menej konšpiračných presvedčení či negatívnych postojov voči očkovaniu. Teraz sa pozrime na to, či a ako sa zmenili jednotlivé zložky vedeckej gramotnosti v porovnaní so situáciou pred dvomi rokmi z čias pred koronakrízou.

Z grafu 1 vyplýva, že úroveň vedeckého myslenie zostala prakticky nezmenená. Ľudia však dosahovali oveľa lepšie výsledky vo vedeckých poznatkoch a zároveň štatisticky významne klesli ich anti-vedecké postoje. Čo to znamená? V porovnaní s rokom 2017 dokázali teraz ľudia odpovedať v priemere o pol boda lepšie na otázky týkajúce sa všeobecného vedeckého rozhľadu. Pri dôkladnejšej analýze sa ukázalo, že nárast v skutočnosti nastal len vďaka jednej otázke – „Antibiotiká zabíjajú vírusy aj baktérie.“ V porovnaní so 46 % ľudí, ktorí na ňu odpovedali správne v roku 2017, dnes na ňu správne odpovedalo až 75 % ľudí. Zdá sa teda, že súčasná situácia pomohla ľuďom pochopiť rozdiel medzi vírusovými a bakteriálnymi ochoreniami. Na druhej strane, ako vidno aj z našich dát, viac poznatkov nejde nevyhnutne ruka v ruku s väčšou schopnosťou kriticky interpretovať vedecké dôkazy.

Posun pozitívnym smerom badať aj pri pohľade na postoje ľudí k vede (graf 2). Na základe vyhodnotenia výsledkov dotazníku je možné ľudí rozdeliť do šiestich skupín podľa toho, ako dôverujú vede – od 0 (najnižšia dôvera) po 5 (najvyššia dôvera). V druhom grafe detailnejšie vidíme, že kým v roku 2017 až 32,5% ľudí patrilo do kategórie s najnižšou dôverou voči vede, teraz je to 25,1% a ešte oveľa viac stúplo percento ľudí v kategórii s najvyššou dôverou voči vede – z 7,7% z roku 2017 na 16,8% teraz.

Aj keď je opatrný optimizmus na mieste, treba mať na pamäti aj to, že náš výskum zachytil situáciu na začiatku koronakrízy a oveľa dôležitejšie bude, aby sa tento trend udržal. Netreba zabúdať aj na to, že dve tretiny ľudí majú stále skôr podozrievavý postoj k vede ako spoľahlivému nástroju na získavanie poznania a keď si majú vybrať medzi zdravým „sedliackym“ rozumom a tým, čo hovorí veda,  priklonia sa skôr k svojej intuícii. Keďže mnoho konceptov je kontraintuitívnych – ako napríklad pravdepodobnosť či riziko – nedá sa spoliehať len na to, že ľudia sú teraz ochotnejší počúvať, čo vedci zistili, ale je potrebné tieto zistenia aj vysvetľovať. V tomto zmysle sa dá súčasná kríza vidieť ako príležitosť zlepšiť vedecké myslenie ľudí.

 

Vladimíra Čavojová

Jana Bašnáková

Eva Ballová Mikušková

Jakub Šrol

Použité zdroje:

[1]        Stanovich, K. E. (2016). The Comprehensive Assessment of Rational Thinking. Educational Psychologist, 51(1), 23–34. https://doi.org/10.1080/00461520.2015.1125787

Ilustračný obrázok: Ján Kurinec

Teraz najčítanejšie